Rozalén: La Puerta Violeta/ Fialové dvere/ Violet door (song)

                 

      Nová pieseň od Rozalén, ktorá hovorí o sile nášho podvedomia a aj o tom, že naša myseľ a fantázia si vedia vytvoriť vždy svojské únikové dvere pred strachom a obavami. Aspoň takto túto pieseň vnímam ja...

               

      A new song by Rozalén introduces us into the power and influence of our subconsciousness and also talks about the fact, that our mind and imagination are strong instruments used to face up our deepest fear and anxiety, to create the emergency door from it. At least this is how I feel about the song...

   

ROZALÉN- LA PUERTA VIOLETA Una niña triste en el espejo me mira prudente y no quiere hablar Hay un monstruo gris en la cocina Que lo rompe todo Que no para de gritar Tengo una mano en el cuello Que con sutileza me impide respirar Una venda me tapa los ojos Puedo oler el miedo y se acerca Tengo un nudo en las cuerdas que ensucia mi voz al cantar Tengo una culpa que me aprieta Se posa en mis hombros y me cuesta andar Pero dibujé una puerta violeta en la pared Y al entrar me liberé Como se despliega la vela de un barco Desperté en un prado verde muy lejos de aquí Corrí, grité, reí Sé lo que no quiero Ahora estoy a salvo Una flor que se marchita Un árbol que no crece porque no es su lugar Un castigo que se me impone Un verso que me tacha y me anula Tengo todo el cuerpo encadenado Las manos agrietadas Mil arrugas en la piel Las fantasmas hablan en la nuca Se reabre la herida y me sangra Hay un jilguero en mi garganta que vuela con fuerza Tengo la necesidad de girar la llave y no mirar atrás Así que dibujé una puerta violeta en la pared Y al entrar me liberé Como se despliega la vela de un barco Desperté en un prado verde muy lejos de aquí Corrí, grité, reí Sé lo que no quiero Ahora estoy a salvo Así que dibujé una puerta violeta en la pared Y al entrar me liberé Como se despliega la vela de un barco Amanecí en un prado verde muy lejos de aquí Corrí, grité, reí Sé lo que no quiero Ahora estoy a salvo

Fialové dvere Zo zrkadla na mňa ostražito pozerá smutné dievča a nechce hovoriť V kuchyni je sivá príšera Ktorá všetko ničí Ktorá stále kričí Na krku mám položenú ruku Jemne a šikovne mi kráti dych Páska mi zakrýva oči Dokážem cítiť, ako sa ku mne približuje strach V hlasivkách mám hrču, ktorá pri speve špiní môj hlas Tlačí ma pocit viny Sedí mi na ramenách a ťažko sa mi s ním kráča Ale na stene som si nakreslila fialové dvere A keď do nich vojdem, oslobodím sa Tak ako sa napína plachta na lodi Prebudila som sa na zelenej lúke ďaleko odtiaľto Bežala som, kričala som, smiala som sa Už viem, čo nechcem Teraz som zachránená Vädnúci kvet Strom, ktorý nerastie, lebo nie je na správnom mieste Trest, ktorý mi dávajú Prečiarknutý verš, ktorý ma úplne zrušil Celé moje telo je v reťaziach Moje ruky sú rozpukané Na koži mám vrásky Na šiji ku mne prehovárajú duchovia Moja rana sa znova otvára a krváca Stehlík v mojom hrdle lieta odušu Mám chuť odhodiť kľúče a neobzrieť sa späť A tak som si na stene nakreslila fialové dvere A keď do nich vojdem, oslobodím sa Tak ako sa napína plachta na lodi Prebudila som sa na zelenej lúke ďaleko odtiaľto Bežala som, kričala som, smiala som sa Už viem, čo nechcem Teraz som zachránená A tak som si na stene nakreslila fialové dvere A keď do nich vojdem, oslobodím sa Tak ako sa napína plachta na lodi Prebudila som sa na zelenej lúke ďaleko odtiaľto Bežala som, kričala som, smiala som sa Už viem, čo nechcem Teraz som zachránená

   

Violet door A sad little girl in the mirror Looks at me prudently and does not want to talk. There is a grey monster in the kitchen That breaks everything, that does not want to stop screaming. I have a hand on my neck Which subtly prevents me from breathing. A bandage covers my eyes. I can smell the fear, and it comes close. I have a knot in the vocal cords Which make dirty my voice by singing. I have a guilt that tightens me It lies on my shoulders and I find it hard to walk. But I drew a violet door on the wall And I went free when I entered As the sail of a ship unfolds. I woke up in a green meadow far from here. I ran, I cried, I laughed. I know what I do not want, now I'm saved. A flower that withers A tree that does not grow because it is not its place. A punishment that is imposed on me.

A verse that crosses and cancels me. I have the whole body chained, cracked hands, a thousand wrinkles on the skin. Ghosts speak at the nape of the neck the wound reopens and I bleed. There's a goldfinch in my throat that flies. I need to turn the key and not look back But I drew a violet door on the wall And I went free when I entered As the sail of a ship unfolds. I woke up in a green meadow far from here. I ran, I cried, I laughed. I know what I do not want, now I'm saved. But I drew a violet door on the wall And I went free when I entered As the sail of a ship unfolds. I woke up in a green meadow far from here. I ran, I cried, I laughed. I know what I do not want, now I'm saved. The original source of translation and all the credits go to: http://lyricstranslate.com/en/la-puerta-violeta-violet-door.html#ixzz50rSKX4EU