Preklad, ktorý dal zabrať (rapové piesne sú vždy zaujímavý materiál na preklad, mám ich rada, ale aj zaberú viac času, preto bude ten anglický trošku neskôr 👀😉) a moje mladšie ja by sa s ním kedysi v mnohom stotožnilo, ale teraz to tak zväčša nie je a som skôr zástancom toho, ísť pomaly, ale isto, aby som do cieľa neprišla zničená a ani neskončila vo vzťahu, kde jeden dáva všetko a ten druhý nič alebo polovicu (zažila som byť na strane toho, kto dáva viac a nedostáva späť a stačilo mi, teraz si už všímam, či som pre mužov jediná alebo jedna z mnohých. A že je medzi tým teda ale rozdiel! V niektorých veciach nie je dobré uspokojiť sa s niečím menej... ). Takže áno, text je nápaditý, ale mne viac funguje rovnováha a zlatá stredná cesta 😎💪💖😏💯 Samozrejme, kto má rád život kaskadéra, nech sa páči...😉😅
(English translation coming up soon.)
|
AMBKOR FT. ZPU, EL CHOJÍN Y LOCUS- DE 0 A 100 Vivo de cero a cien Lejos del: Ya iremos viendo si esto que tenemos va a salirnos bien Si te amo voy con todo Si te odio que te den Paso de Rock Metal a música Zen Si hablo lo hago con pasión Si beso también Si follo me transformo y te hago mi rehén Si me caigo me levanto más fuerte Tengo miedo a la muerte, pero a la vez tengo fe Si te vas me emborracho Si te quedas ya sabes quién soy No tengo despacho, escribo bajo el Sol Me cabreo por cualquier mierda, luego sonrío La puta conmigo y la seria al río Impaciente desde crío dicen Yo creo que valiente y decidido en todo lo que hice Voy a llorar porque te fuiste y me dejaste como a un perro Luego si bebo tal vez me cago en tus muertos No tengo punto medio, vivo con ello Estás conmigo o eres mi enemigo y voy al cuello Me gusta el sabor del fondo Si me hundo, no me hundo un poco, lo hago hasta lo hondo Porque lo mejor del pozo es el silencio Lo mejor del pozo es que no sales sin pagar un precio Puedes salir más blando o salirte del molde Y ahí es cuando pasarás de niño a hombre Mi corazón hace tucún, tucún, tucún Como zapatos de tacón, tacón, tacón Cuando te veo por el salón, salón, salón Y pones cara de putón, putón, putón Yo vivo el frío de Plutón, el calor del Sol La resaca de bajón, la noche el subidón Paso de peón a patrón, soy un cabrón Lo que tengo más grande es el corazón, bro Voy del verano al invierno en el cero coma Aquí la certeza tropieza y genera dudas Si dentro cargo más de lo que asoma Es que se me hace grande la belleza de mis doce lunas Que a veces no trago la vida y otras me la como No es lo que pasa, es cómo me lo tomo Más la cara gastada que la que brilla del cromo La bala que va de la plata al plomo A la velocidad del rayo y tarde como trueno Ya no me callo lo que nos queremos Tampoco me quedo en silencio para aunque te follen Y el ticket de mi show no es lo que vale, es los que me oyen Oyen, oyen, suena la sirena La mano estirada por si me quema Que yo he sido de todo menos un puto cobarde Y si arde, vive, si sufrirás en hora buena Bienvenido al club de los que serías Aquello de caminar por el medio Hay vídeos de YouTube me lo explicarían Pero no me tomo a casi nadie en serio Luego me preocupa cada tontería Haría como que la simpatía fue el remedio Pero no lo sería y el día menos pensado Daría todo y picaría el cementerio No, no me des un premio, dame carne Te amo toda la vida o hasta que me desangre Tráete otro picardías que hay hambre Yo soy un gigante como Andre Siento de pequeño lo que traigo de grande Me quiero ordenado pero me amo desastre Dos cañones Lancaster, la peli Blockbuster Soy tan aprendiz como máster De tímido a gánster Del infierno al Edén Una paloma blanca con un tiro en la cien Un Hiro Nakamura con papas de Jaén La sartén por el mango, fatal o fetén Si voy de cero a cien que se pare ese tren Si toca mi piel es acero y satén Si ven lo que hay dentro y no salen corriendo Será que es el momento de quererme bien, amén Voy de cero a cien, de cero a cien Es mi maldición y mi consuelo No me rendiré, me sé romper Sé que siempre me arreglo de nuevo Voy de cero a cien, de cero a cien Allí es donde vivo, en los extremos Voy de cero a cien, de cero a cien Y no me arrepiento, lo celebro Ey, si su música es inocua dime qué me aporta Si suena en todas partes a mí qué me importa Letras facilillas para pijas tontas Un ritmo sencillo para mentes cortas Con nada de mensaje y menos pensamiento Cobran como si tuvieran de verdad talento Hermano el arte implica posicionamiento Si no se queda solo en entretenimiento Por eso voy de cero a cien Si cada vez que pillo el micro grito que les den No voy a dejarme nada en el tintero, quien Puede ponerle los grilletes a una idea, ven Yo siempre subo a ese escenario pa' matar o morir Para soltar toda esa mierda que no quieren oír Mi plan B es mi plan A, pero con más alas, Más ganas, más balas, rodeado de mis panas Y lo hago por vocación Porque resulta extenuante depender de su validación Locus eres un cabrón Porque vives el instante y recoges una ovación No, pienso con todo lo que he visto Ya debería tener más balababa que Risto Pero solo soy un hippie quemao' como Jesucristo La diferencia es que yo sí existo Mi alma es una que ya nadie puede salvar Maestro solo es aquel que no se deja amaestrar Yo me aferro con fuerza a lo que me queda de autenticidad pues Me importa el destino no la velocidad, es Menos que cero, siempre es mierda lo que viene después de un pero Ey, las medias tintas pa' los medios tinteros Yo cliente como para frenar el invierno entero Hago rap porque pa' mi es como el fuego Porque a veces quiero hundir el sistema y ver un mundo nuevo Otras lo hago solo por amor al juego Otras por sacarle un poquito de brillo al ego El cuñao' que salga y cierre la puerta El hormiguero aplastado por la revuelta Los cazo pronto, los mato lento Qué pequeño es el mundo y yo creciendo tanto Cero, ese es el momento en el que no me quiero Como el café bueno, intenso Dicen que es mejor el punto medio, no sé Nunca lo he tocado, no puedo saberlo Todo lo que siento es fuego o hielo No tengo remedio y yo os confieso No quiero tenerlo, si cero es el precio por tocar el cien luego lo acepto Que yo no quiero un cacho, yo lo quiero entero No puedo conformarme con menos Dame una experiencia y me la como a bocao's hasta el hueso Sin usar cubiertos, con los dedos Es la euforia y la depresión, el cielo y el infierno El dolor como escalón que piso cuando asciendo Es ese peso inmenso Quiero un verso eterno Y es la decepción cuando veo que no llego Y hay quien me ve y dice sensato Yo no sé si hay sensatez en ser obseso al altibajo Pero el caso y hazme caso Mi fracaso no está en no lograrlo, está en tenerlo Guerra eterna entre pecho y cerebro Te aconsejo que no ladres perro Aburrido del ruido en el ruedo Me cargo al torero o muero Voy de cero a cien, de cero a cien Es mi maldición y mi consuelo No me rendiré, me sé romper Sé que siempre me arreglo de nuevo Voy de cero a cien, de cero a cien Allí es donde vivo, en los extremos Voy de cero a cien, de cero a cien Y no me arrepiento, lo celebro |
Z nuly na stovku Žijem z nuly na stovku Ďaleko od: Veď uvidíme, či nám to, čo máme, vyjde Ak ť milujem, idem do toho so všetkým Ak ťa nenávidím, mám ťa v paži Prechádzam od rock metalu k zenovej hudbe Ak hovorím, robím to s vášňou Ak bozkávam, tiež Ak šukám, zmením sa a urobím ťa svojou rukojemníčkou Ak spadnem, zdvihnem sa silnejší Mám strach zo smrti, ale zároveň mám vieru Ak odídeš, opijem sa Ak zostaneš, už vieš, kto som Nemám kanceľ, píšem pod slnkom Naštvem sa kvôli hocakej hovadine, neskôr sa usmejem Hlava plná ohňa a do kelu s tým Netrpezlivý odmalička, hovoria Považujem sa za odvážneho a rozhodného vo všetkom, čo som urobil Budem plakať, lebo si odišla a nechala si ma tu ako psa Keď neskôr budem piť, možno ťa pošlem do riti Nemám zlatý stred, žijem s tým Buď si so mnou alebo si môj nepriateľ alebo si to hodím Páči sa mi ochutnávať zem Ak sa potopím, neurobím to len trochu, urobím to až na dno Lebo to najlepšie na studni je ticho To najlepšie zo studne je, že z nej nevyjdeš bez toho, aby si zaplatil cenu Môžeš odtiaľ vyjsť zmäkčilý alebo sformovaný A práve tam je kde sa z chlapca stáva muž Moje srdce robí bum bum, bum bum, bum bum Ako opätky topánok, topánok, topánok Keď ťa vidím ísť obývačkou, obývačkou, obývačkou Keď nasadíš tvár štetky, štetky, štetky Ja prežívam chlad Pluta, horúčosť Slnka Depku po opici, noc mi zdvíha náladu Idem od robotníka po predáka, som blbec Ale to, čo mám najväčšie, je srdce, kámo Idem z leta do zimy z nulovej kómy Tam, kde sa istota potkýna a vyvoláva pochybnosti Vo vnútri si nesiem viac, než navonok vykúka Lebo krása mojich dvanástich mesiacov sa zvyšuje Lebo občas neviem prehltnúť život a inokedy ho pijem dúškami Nejde o to, čo sa deje, alebo ako to beriem Vyčerpaná tvár je hodná viac než tá nablýskaná chrómom Náboj, ktorý beží od striebra po olovo Rýchlosťou lúča a neskôr ako blesk Už nemlčím o tom, čo chceme Ani nie som ticho len preto, aby mi ostatní nenadávali A nezáleží na mojej show, ale na tých, čo ma počúvajú Počúvajte, počúvajte, znie siréna Natiahnutá ruka, keby som sa spálil Lebo som bol všeličím, len nie skurveným zbabelcom A ak to páli, žiješ, ak budeš trpieť, blahoželám Vitaj v klube tých, ktorí by boli Tými, čo kráčajú ako priemerní Na YouTube sú videá, čo by mi to vysvetlili Ale ja neberiem takmer nikoho vážne A neskôr sa znepokojujem pre každú blbosť Hral som to tak, akoby súcit bol liekom Ale nebol ním a v ten najneočakávanejší deň By som dal všetko a prekabátil cintorín Nie, nedávaj mi cenu, daj mi telo Milujem ťa na celý život alebo až kým nevykrvácam Prines ďalšie dobrodružstvá, lebo som hladný Som velikán ako André Odmala som cítil, že v sebe nosím niečo veľké Chcem mať upratané, ale milujem pohromy Dva kanóny Lancasteru, filmový trhák Som rovnako učeň ako majster Tichý aj ganster Z pekla do raja Biela holubica zastrelená v sto kilometrovej rýchlosti Superhrdina Hiro Nakamura s hranolčekmi z Jaénu Chytiť býka za rohy, hrôza alebo niečo úžasné Ak idem z nuly na stovku, nech sa tento vlak zastaví Ak sa moja pokožka dotýka, je to oceľ alebo satén Ak uvidia, čo je v mojom vnútri a neutečú Možno prišla chvíľa, aby som sa mal poriadne rád, amen Idem z nuly na stovku, z nuly na stovku Je to moje prekliatie a moja útecha Nevzdám sa, viem sa zlomiť Viem, že sa vždy poskladám späť Idem z nuly na stovku, z nuly na stovku Toto je, kde žijem, v extrémoch Idem z nuly na stovku, z nuly na stovku A neľutujem to, ale oslavujem Hej, ak je jeho hudba neškodná, povedz mi, čo ti dáva Ak znie na všetkých miestach, čo mi na nej záleží Ľahučké texty pre hlúpych snobov Jednoduchý rým pre obmedzené mysle S nulovým posolstvom a ešte menšími myšlienkami Berú prachy tak, akoby mali skutočný talent Brácho, umenie zahŕňa postoj a názor Ak nie, zostáva len pri zábave Preto idem z nuly na sto Veď vždy, keď ich prichytím aspoň pri malom výkriku, nech niekam idú Nenechám v kalamári absolútne nič Ten, kto dokáže spútať myšlienky, nech sa ukáže Vždy vyjdem na scénu, aby som vložil všetko, aby som zomrel Aby som vypustil všetko to svinstvo, čo nechcú počuť Môj plán B je môj plán A, ale má viac krídel Viac chuti, viac nábojov, obklopený kamošmi A robím to z lásky k poslaniu Pretože závisieť od ich súhlasu je vyčerpávajúce Alebo inak, si idiot Lebo žiješ v tejto chvíli a zožneš ovácie Nie, myslím so všetkým, čo som videl Že by som mal mať viac slávy než Risto Ale ja som len hippík upálený ako Ježiš Kristus Rozdiel je len v tom, že ja existujem Moja duša je jedna z tých, ktorú už nik nezachráni Pánom je len ten, kto sa nenechá zotročiť Ja silne priľnem k tomu, čo mi zostáva z autenticity, lebo Mi záleží na cieli, nie na rýchlosti Ak je to pod nulou, vždy je to svinské to, čo príde potom, ale Ah, polovičný atrament pre priemerných pisálkov Ja, čo sa snaží zabrzdiť celú zimu Robím rap, lebo pre mňa je to ako oheň Lebo občas chcem potopiť systém a vidieť nový svet Inokedy to robím len z lásky ku hre Inokedy zase, aby som sa trochu blysol egom Švagor, ktorý vyjde von a zavrie dvere Mravenisko zatlačené protestom Ulovím ich čoskoro, zabijem ich pomaly Aký je svet malý a ako veľmi som vyrástol Nula, to je tá chvíľa, v ktorej sa nemám rád Ako dobrá, intenzívna káva Hovoria, že zlatý stred je najlepší, no neviem Nikdy som sa ho nedotkol, nemôžem to vedieť Všetko, čo cítim, je oheň alebo ľad Niet pre mňa východiska a priznám vám to Nechcem ho, ak nula je výhra za to dotknúť sa stovky, tak to prijímam Nechcem len odrobinky, chcem to celé Nedokážem sa uspokojiť s menej Daj mi skúsenosť a vychutnám si ju plnými hltmi do poslednej kosti Bez príboru, prstami Eufória alebo depresia, nebo alebo peklo Bolesť ako schodík, na ktorý stúpim, keď leziem nahor Je to tá nekonečná váha Chcem večný verš A je pre mňa sklamaním vidieť, že to neprišlo A sú tí, ktorí ma vidia a povedia: aký nerozumný Neviem, aká rozvaha je v tom, byť tučný pri výškach a pádoch Ale v každom prípade si všímaj, čo hovorím Môj neúspech nespočíva v tom, niečo nedosiahnuť, ale nepokúsiť sa Večný boj medzi hruďou a mozgom Radím ti, aby si zbytočne neštekal, pes Znudený z hluku z arény Buďto zabijem býka alebo sám zomriem Idem z nuly na stovku, z nuly na stovku Je to moje prekliatie a moja útecha Nevzdám sa, viem sa zlomiť Viem, že sa vždy poskladám späť Idem z nuly na stovku, z nuly na stovku Toto je, kde žijem, v extrémoch Idem z nuly na stovku, z nuly na stovku A neľutujem to, ale oslavujem |
