José de Espronceda (1808, Almendralejo- 1842, Almería) bol jeden z najvýraznejších predstaviteľov španielskeho romantizmu. Už jeho učiteľ na škole ho podporoval v písaní poézie a pobádal ho k čítaniu pre-romantikov. V jeho tvorbe možno badať silný vplyv Byrona. V súlade s obdobím, v ktorom žil, jeho poézia ospevuje slobodu, lásku, zvádzanie, dvorenie, voľnosť...Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí rozsiahla zbierka poetických rozprávaní "El estudiante de Salamanca", v ktorej sa venuje príbehu zvodcu Don Juana a ktoré sa považuje za najlepšiu veršovanú legendu 19. storočia, a nedokončená filozofická báseň "El diablo mundo" (1841), do ktorej patrí aj známy "Spev pre Terezu", chválospev venovaný svojej milovanej Terese de Mancha. Taktiež napísal veľké množstvo krátkych básní s názvom "Piesne" (Canciones), z ktorej vyberám tú najznámejšiu -Canción de Pirata (Pirátsku pieseň). Niekoľko rokov patrila medzi povinnú literatúru na školách, asi ako u nás "Hájniková žena" od P.O.Hviezdoslava :-)
Ja som si ju vybrala za prvé preto, lebo mám chuť cestovať, vychutnávať si slobodu a šíre more a za druhé preto, lebo obdobie európskeho romantizmu (s výnimkou Goetheho Utrpenia mladého Werthera, ktorého čítanie bolo rovnakým utrpením aj pre mňa), Victora Huga a Chrám Matky Božej v Paríži som milovala a rada sa doň, čo sa literatúry týka, vraciam...
Tak, moreplavci, napnite plachty, vyzbrojte sa odvahou a hor´sa na nekonečné a nepredvídateľné more, plné záhad a nástrah, víťazstva aj prehier....Na palubu! Krásne čítanie a plavbu!
|
José
de Espronceda- Canción del pirata
Con diez cañones por banda,
viento en popa a toda vela,
no corta el mar, sino vuela
un velero bergantín;
bajel pirata que llaman,
por su bravura, el Temido,
en todo mar conocido
del uno al otro confín.
La luna en el mar riela,
en la lona gime el viento
y alza en blando movimiento
olas de plata y azul;
y va el capitán pirata,
cantando alegre en la popa,
Asia a un lado, al otro Europa,
y allá a su frente Estambul;
«Navega velero mío,
sin temor,
que ni enemigo navío,
ni tormenta, ni bonanza,
tu rumbo a torcer alcanza,
ni a sujetar tu valor.
»Veinte presas
hemos hecho
a despecho,
del inglés,
»y han rendido
sus pendones
cien naciones
a mis pies.
»Que es mi barco mi tesoro,
que es mi dios la libertad,
mi ley, la fuerza y el viento,
mi única patria la mar.
»Allá muevan feroz guerra
ciegos reyes
por un palmo más de tierra,
que yo tengo aquí por mío
cuanto abarca el mar bravío,
a quien nadie impuso leyes.
»Y no hay playa
sea cualquiera,
ni bandera
de esplendor,
»que no sienta
mi derecho
y dé pecho
a mi valor.
»Que es mi barco mi tesoro,
que es mi dios la libertad,
mi ley, la fuerza y el viento,
mi única patria la mar.
»A la voz de ¡barco viene!
es de ver
cómo vira y se previene
a todo trapo a escapar:
que yo soy el rey del mar,
y mi furia es de temer.
»En las presas
yo divido
lo cogido
por igual:
»sólo quiero
por riqueza
la belleza
sin rival.
»Que es mi barco mi tesoro,
que es mi dios la libertad,
mi ley, la fuerza y el viento,
mi única patria la mar.
»¡Sentenciado estoy a muerte!;
yo me río;
no me abandone la suerte,
y al mismo que me condena,
colgaré de alguna entena
quizá en su propio navío.
»Y si caigo
¿qué es la vida?
Por perdida
ya la di,
»cuando el yugo
de un esclavo
como un bravo
sacudí.
»Que es mi barco mi tesoro,
que es mi dios la libertad,
mi ley, la fuerza y el viento,
mi única patria la mar.
»Son mi música mejor
aquilones
el estrépito y temblor
de los cables sacudidos,
del negro mar los bramidos
y el rugir de mis cañones.
»Y del trueno
al son violento,
y del viento
al rebramar,
»yo me duermo
sosegado
arrullado
por el mar.
»Que es mi barco mi tesoro,
que es mi dios la libertad,
mi ley, la fuerza y el viento,
mi única patria la mar.
|
Pirátska
pieseň
Na každom boku desať diel,
vietor duje naplno do plachiet,
po mori letí a nie pláva
plachetnica rýchla, dravá;
pirátska loď, ktorú pre svoje výčiny
a smelosť nazývajú Obávaná,
v celom šírom mori známa,
jej chýr až na koniec sveta siaha.
Mesiac sa blyští na hladine,
v plachtách vietor vzdychá,
a mäkko, hladko dvíhajú sa
vlny striebristo modré;
a tak kráča pirátsky kapitán,
veselo si nôti na palube,
po jednej strane Ázia, na druhej Európa,
pláva si loď pri Istambule;
„Plav sa, plachetnica moja,
plav sa bez strachu,
nech nepriateľská bárka,
ani búrka, ani bezvetrie
nezmenia tvoj kurz
a nik nevezme ti odvahu.“
„Proti ich vôli
sme zajali dvadsať Angličanov,
a k našim nohám zložili
vlajky stovky národov.“
Lebo moja loď je mi pokladom,
sloboda najvyšším bohom,
zákonom vietor a sila
a more je mi jediným domovom.
Tam na pevnine
sa slepí králi kruto bijú
o kúsok zeme,
ale mne patrí celý šíry oceán,
mne stačí divoké more,
ktorému nevládne žiadny svetský pán.
A niet takej pláže ani vlajky žiarivej,
na ktorú by som nemal práva,
a na ktorú by mi chýbala odvaha.
Lebo moja loď je mi pokladom,
sloboda najvyšším bohom,
zákonom vietor a sila
a more je mi jediným domovom.
Keď hlas zaznie: „Loď na obzore,
a vidno, ako sa točí
a snaží sa uniknúť za každú cenu;
nič nezmôže, lebo ja som kráľ mora
a báť sa treba môjho hnevu.
Všetku korisť beriem a delím
rovnakým dielom;
výmenou za bohatstvo žiadam len slávu a krásu smelo.
Lebo moja loď je mi pokladom,
sloboda najvyšším bohom,
zákonom vietor a sila
a more je mi jediným domovom.
Odsúdený som na smrť, viem;
no ľahko, smiešne mi je na duši;
nech ma šťastie neopúšťa a ten,
kto potrestá ma, toho zavesím
na stožiar jeho vlastnej lode.
Ak aj padnem, nič sa nestane;
veď čo jeden život znamená?
Už dávno som ho stratil,
zbavil sa otrockých okov
ako divý býk ťažkého bremena.
Lebo moja loď je mi pokladom,
sloboda najvyšším bohom,
zákonom vietor a sila
a more je mi jediným domovom.
Najkrajšou hudbou je mi severák,
lomoz a hrmot kývajucich sa lán,
burácanie čiernych vĺn
a rev kanónov.
A hoci hučí hrom nespútane
a vietor skučí v búrke,
ja spím pokojne a nerušene,
pri uspávanke mora, v jeho objatí a kolíske.
Lebo moja loď je mi pokladom,
sloboda najvyšším bohom,
zákonom vietor a sila
a more je mi jediným domovom.
|
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára