Amaia Montero: Mi Buenos Aires/ Moje Buenos Aires/ My Bueno Aires

                           

      Pieseň o žene, ktorá v Paríži spomína na osudovú lásku z Buenos Aires...s klipom, ktorý ulahodí oku každému umelca a možno naláka na malý víkend do francúzskej metropoly...:-)

     

      A song about a woman living in Paris that recalls the memories of her fate love in Buenos Aires...with a video that every artist will enjoy and maybe it makes somebody to think about a weekend trip to this French city...:-)

   

AMAIA MONTERO- MI BUENOS AIRES Cuando me encontraste yo bailaba sobre el hielo Tú pensabas que besarse es morder el mismo anzuelo Y llenarnos de veneno el corazón, sólo un mal menor Antes de la huida y después de los abrazos Antes de que las caricias se volviesen los zarpazos Y pasaron tantos años desde que te fuiste ayer Ser tan sólo amigos fue tu forma de decir: "Que seas feliz, mientras no sea conmigo" Tú me enseñaste que separarse es repartirse un arsenal Que no es tan grave perderlo todo cuando hay tanto por ganar Tal vez lo olvide, tal vez lo triste es no estar triste y que dé igual Cuentas que no cuadran, sueños en números rojos Lo que ataca por la espalda mientras te mira a los ojos Yo cambié de piel pero tu cicatriz aún me habla de ti ¿Quién da un paso en falso? ¿Quién andaba entre las minas? ¿Quién pensaba que el disparo dura más que las heridas? ¿Quién jugó con dos barajas a la vez por miedo a perder? Ser tan sólo amigos fue tu forma de decir: "Que seas feliz, mientras no sea conmigo" Tú me enseñaste que separarse es repartirse un arsenal Que no es tan grave perderlo todo cuando hay tanto por ganar Tal vez lo olvide, tal vez lo triste es no estar triste y que dé igual Mi Buenos Aires, era la vida, era la suerte, era el adiós Eran las calles donde las casas rosas no tienen razón Llovía a mares pero me miento y cuento que brillaba el sol Mi Buenos Aires, era la vida, era la suerte, era el adiós Eran las calles donde las casas rosas no tienen razón Llovía a mares pero me miento y cuento que brillaba el sol

Moje Buenos Aires Keď si ma našiel, tancovala som na ľade A ty si  si myslel, že bozk znamená padnúť do pasce A naplniť si srdce jedom, menším zlom Pred útekom a za objatiami Predtým než sa dotyky zmenia na rany Odišiel si len včera, akoby už uplynulo toľko rokov.... Byť len priateľmi znamenalo v Tvojej reči: „Buď šťastná, kým to nebude so mnou“ Naučil si ma, že rozchod je delenie arzenálu Že prísť o všetko nie je také vážne, keď je čo získať na oplátku Možno na to zabudnem, možno smútok nespočíva v trúchlení, ale ľahostajnosti Vravíš, že ti nesedia sny, že sú v červených číslach Že útočia od chrbta, kým ti pozerajú do očí Zmenila som kožu, ale jazvy od teba mi ťa ešte stále pripomínajú Kto urobí chybný krok? Kto kráčal medzi mínami? Kto by si pomyslel, že výstrel trvá dlhšie než samotná rana? Kto hral so všetkými kartami naraz kvôli strachu zo straty? Byť len priateľmi znamenalo v Tvojej reči: „Buď šťastná, kým to nebude so mnou“ Naučil si ma, že rozchod je delenie arzenálu Že prísť o všetko nie je také vážne, keď je čo získať na oplátku Možno na to zabudnem, možno smútok nespočíva v trúchlení, ale ľahostajnosti Moje Buenos Aires, to bol život, osud, šťastie, to bolo zbohom Boli to ulice kde ružové domy nemajú pre svoju existenciu dôvod Lialo ako z krhly, ale klamem si a hovorím, že svietilo slnko Moje Buenos Aires, to bol život, osud, šťastie, to bolo zbohom Boli to ulice kde ružové domy nemajú pre svoju existenciu dôvod Lialo ako z krhly, ale klamem si a hovorím, že svietilo slnko

My Buenos Aires When you found me, I was dancing on ice And you thought that one kiss could make you to fall into the trap And fill our hearts with venom, a lesser evil You left me yesterday, it seems like ages You left me running, before the embraces And the touch changes into the wounds Saying „Let´s be only a friends“ meant in your language: „Be happy until it´s not with me“ You learnt me that breaking up is a dividing of weapons That it´s not so bad to loose everything if there´s something to gain in return Maybe I will forget it, maybe the sadness doesn´t consist of grieving, but in being indifferent You told me, that the dreams  don´t have right numbers, that they are always in red That they attack from behind while watching you in the eyes I changed my skin but the scars remind me of you

Who will make a bad move? Who was walking between the mines? Who´d think that one shot can last longer than healing the wound? Who played all his cards only because he was afraid to loose? Saying „Let´s be only a friends“ meant in your language: „Be happy until it´s not with me“ You learnt me that breaking up is a dividing of weapons That it´s not so bad to loose everything if there´s something to gain in return Maybe I will forget it, maybe the sadness doesn´t consist of grieving, but in being indifferent My Buenos Aires, that was life, destiny, happiness, that was a goodbye It were the streets where pink houses have no reason for its existence It was raining heavily, but I lie to myself and keep saying there was a sun My Buenos Aires, that was life, destiny, happiness, that was a goodbye It were the streets where pink houses have no reason for its existence It was raining heavily, but I lie to myself and keep saying there was a sun