Hudba je pre mňa všeliekom na akúkoľvek bolesť. Dokáže ma dojať, keď sa potrebujem vyplakať. Rozosmiať, keď pri nej tancujem ako zmyslov zbavená (najlepšie doma, kde ma nikto nevidí) a potrebujem sa vyblázniť, zbaviť sa prebytočnej energie. Občas ma jedna dobrá pieseň naladí na celý deň, hoci sa mi ho niekto pokúša rozladiť. Dotýka sa tých najcitlivejších strún môjho srdca. V hudbe nepoznám obmedzenia ani hranice, zaujímajú ma rôzne štýly, druhy a nástroje. Avšak medzi tie nástroje, ktoré milujem najviac zo všetkého, patria husle a klavír. Ich zvuk preniká do môjho najzraniteľnejšieho Ja a nechávam sa unášať melódiou bez slov, do krajín vlastnej fantázie.
Rada by som sa s vami podelila o skladby a autorov, ktorí patria medzi mojich obľúbencov v modernej klasike, inštrumentálnych piesňach a soundtrackoch. Predstavujem vám talianskeho skladateľa a klaviristu Ludovica Einaudiho z Turína, ktorý mi znie ako báseň na klavíri...Toto je môj "najnovší" objav od neho:
Svojím talentom prispel aj na hudbu filmu Nedotknuteľní (Les Intocables)- film je sám osebe výnimočný a úžasný, a táto hudba tiež:
Tieto dve mi z pre mňa nevysvetliteľných a nepochopiteľných dôvodov evokujú jar, zrod života, východ slnka, radosť a rastúcu energiu:
Nuž a na záver ešte pridávam jeho kolegu a spoluobčana z Turína, pána Ezia Bossa, ktorý sa venuje klasickej hudbe a je taktiež skladateľom a dirigentom. Je očividné, že v tomto talianskom meste hudobný talent kvitne jedna radosť!
Dážď zachytený vo všetkých jeho podobách......
Príjemné počúvanie, dobrú noc a pekné sny!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára