Keďže máme mesiac máj- mesiac lásky, lásky partnerskej, lásky k mamám, alebo vlastne aj zdravej lásky k samému sebe ( "Milujte svojho blížneho ako seba samého"- pre mňa osobne bolo kázňovou otázkou- ak my ľudia nedokážeme mať radi samých seba, odpustiť si a tolerovať a prijať sa, ako môžeme cítiť lásku k iným?), dovolila som si preložiť jednu krásnu báseň od Antonia Machada....
Je absolútne jedno, či veríme v Boha kresťanského, katolíckeho, evanjelického, vo Vesmír, či Univerzum, či Vyššiu moc- každé náboženstvo sa môže zmeniť vo fanatizmus a z učenia o láske blížnemu sa môže stať výstrel puškou, xenofóbia alebo vyvražďovanie. Každé náboženstvo, aj to najmierumilovnejšie na svete, má svoje krvavé a temné dejiny...
Ale späť k Machadovi a k Bohu...Hoci veríme všetci v "jedného" Boha, u každého z nás bude iný- lebo Boh v nás je odrazom nás samotných. Ak máme tendenciu a sklon trestať sa a kritizovať sa, náš Boh bude prísny a nekompromisný sudca a budeme sa ho báť, a bude v nás vyvolávať pocit viny. Ak vnímame Boha ako Vyššiu a neprístupnú, nedosiahnuteľnú bytosť, tak si budeme myslieť, že sme preňho maličkí a bezvýznamní a hocako veľmi sa modlíme a žiadame ho o naše priania, nikdy nám ich nevyplní ani nás nevypočuje, lebo podľa nášho názoru si to nezaslúžime či nemáme právo...A ak ho "máme" blízko seba, je láskavý, je našim dôverným priateľom a radcom a uvoľnene s ním v duši komunikujeme o bežných starostiach, podporí nás aj v drobných službičkách a pomoci...
Ponúkam vám teda poéziu, v ktorej Antonio Machado obnažuje svoju dušu a hovorí o svojom vzťahu k Bohu. Krásny deň, priatelia!
|
Anoche
cuando dormía
soñé
¡bendita ilusión!
que
una fontana fluía
dentro
de mi corazón.
Dí:
¿por qué acequia escondida,
agua,
vienes hasta mí,
manantial
de nueva vida
en
donde nunca bebí?
Anoche
cuando dormía
soñé
¡bendita ilusión!
que
una colmena tenía
dentro
de mi corazón;
y
las doradas abejas
iban
fabricando en él,
con
las amarguras viejas,
blanca
cera y dulce miel.
Anoche
cuando dormía
soñé
¡bendita ilusión!
que
un ardiente sol lucía
dentro
de mi corazón.
Era
ardiente porque daba
calores
de rojo hogar,
y
era sol porque alumbraba
y
porque hacía llorar.
Anoche
cuando dormía
soñé
¡bendita ilusión!
que
era Dios lo que tenía
dentro
de mi corazón.
|
Včera v noci, kým som spal,
prenádherný sen som mal;
v spánku mi v srdci
tryskala fontána.
Riekol som si: prečo tak tajne
prúdiš,
voda, ku mne až,
v prameni nového života,
doteraz pre mňa nepoznaného?
Včera v noci, keď som spal,
prenádherný sen som mal-
že mi v srdci bzučí úľ;
a v ňom zlatisté včely
v stáročnom trápení
vyrábali
biely vosk a sladký med.
Včera v noci, kým som spal,
prenádherný sen som mal;
že v mojom srdci žiarilo
pálivé slnko.
Pálilo, lebo živilo teplom
červený krb;
a bol to slnko, lebo jeho jas
oslepoval
a dojímalo k slzám.
Včera v noci, keď som spal,
prenádherný som mal;
že ten, kto u mňa v srdci prebýval
bol Boh sám.
|
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára