Keď portorický raper Residente ohlásil pred časom nový album s prekvapivým názvom "Las letras ya no importan" (čiže "Na slovách piesní už nezáleží", čo je irónia, keďže on je kráľom, básnikom ulice, jeden z najlepších textárov, pán svojho remesla), všetci sa potešili. Album má 23 piesní a každá z nich sa tu asi postupne objaví :-)
Prvým singlom z albumu je nádherná pieseň, vlastne nie pieseň, ale...umenie. O živote a jeho cykloch a že si treba vychutnať, kým ho máme. Okrem iného. (Pozrite si video a vnímajte ho všetkými zmyslami aj srdcom a pochopíte. Ja som si, bez hanby priznávam, poplakala.) Residente túto pieseň nielenže sám napísal, ale sa aj ujal videa a réžie k nej. Skladba je venovaná jeho zosnulej a drahej priateľke, huslistke a kamarátke Valentine, ktorá tragicky ukončila svoj život skokom z útesu. Vždy venovala zvláštnu pozornosť číslu 313, vídavala ho na hodinkách, označeniach budov, sál, účtenkách...a až po jej smrti sa spojitosť s ňou vybavila aj Renému. Preto názov tej piesne, má preňho zvláštny, magický význam. Je to jeho pocta jej pamiatke. A ako bodka hodná povšimnutia, husľový part v skladbe hrá sestra Valentiny, tiež huslistka...Krásny umelecký zážitok prajem!!!
When a Puerto Rico rapper Residente announced a new album called surprisingly "Las letras ya no importan" (alias "The lyrics doesn´t matter anymore", what is kind of irony because he is a king, a poet of the street poetry, the master of the lyric writing, la creme de la creme of its genre), everybody was happy. Album contains 23 songs and as I know myself I guess that it´s just a matter of time they all get translated and hung here :-)
The first single that came out is "313" and in fact, it´s not even a song, it´s a pure...art. About life and its cycles and that we should enjoy it while we can. Among other things. (Take a look on the video, enjoy it with all your five senses and a heart, too and you´ll understand. I- without a bit of shame- admit that I came to cry.) Not only Residente composed the lyrics but he´s also the one who directed and created the whole video, though. The rapper dedicated this song to his very good, already deceased friend, Valentina, a violinist who decided to end up her life by jumping from the cliff. She always paid attention to number 313, she used to see it on the clock, on time when sending messages, on the building, halls, prices...that number had a very significant meaning for her and after her death, that special connection came to Residente, too. This is his tribute to keep her in living memory. And finally, a detail worth to mention, a violin part in song is played by her sister who, by coincidence, is a violinist, too..Wish you a pleasant artistic experience!!!
|
RESIDENTE, PENÉLOPE CRUZ, SILVIA PÉREZ CRUZ- 313 Les paroles n'ont pas d'importance Uno, dos (veinticuatro), tres, cuatro, cinco, seis, siete,
ocho Somos como un rollito de hilo que se desamarra, que se
desprende Un cordón que se desliga para descubrir el día con los
ojos despiertos Nacemos y aprendemos a ser hijos del tiempo Así como los caracoles aprenden a ser de las orillas Aprendimos a correr junto a los segundos que son
interminables Porque sеguirán estando cuando no estemos Nada sе detiene Ni la firmeza de una piedra gigante se detiene Porque el mundo en el que vive se mueve alrededor de ella Y si el mundo se mueve, todos nos movemos Por eso hay que morir para que otros nazcan Para que nada se detenga, para que todo siempre empiece Pero todo lo que empieza, en algún momento deja de existir Por eso hay que vivir sin perdernos nada desvelados, sin
pestañear Así como las ventanas se desvelan para recibir al Sol Hasta que el corazón explote Hasta que nos tengan que sacar de la fiesta Hasta que se nos olvide que las cosas se acaban Para que nunca sea siempre, para que seamos infinitos Quiero que tu pecho sea mi cama Tus brazos y tus piernas sean mis ramas La playa que se respalda con el pelo de tus olas, con la
arena de tu espalda Y los rumbos se encaminan En la mirada de tus ojos porque nunca se terminan Los abres y me estrello Se rompen las nubes, se disparan los destellos Y viajé cuando me vieron Porque son como los cielos que se abrieron Porque nunca están vacíos Están llenos de corrientes, como cuando se desborda el río Eres una vez sola Te disparas como una pistola Eres de los que se atrevieron Como todos los labios que mis besos conocieron Nos descubrimos como un solo de requinto Como el Sol descubre a las mañanas por instinto Va a darle la vuelta al planeta Con las estrellas cometas, soltar los frenos de la
bicicleta Mientras el cielo se agrieta con su paleta de colores
violeta Coger la ola completa Con todo lo que venga Abrir la boca y que la nieve se derrita en mi lengua Y fui lo que seré y lo que soy Aunque no quiera, los ayeres son de hoy Fui lo que me faltó decir Soy de los lugares que todavía quiero ir Porque cada segundo es profeta De lo que el horizonte prometa Mejor que el tiempo nos persiga Contigo hago lo que el momento diga Y no quiero que se acabe Eres tanto, que no cabes Cuando siento las tardes acercarse Ojalá y que los finales olvidaran terminarse Y no quiero que se acabe Y no quiero que se acabe Eres tanto, que no cabes Y no quiero que se acabe (y no quiero que se acabe) No quiero que se acabe Y eres tanto, que no cabes, que no cabes Y eres tanto, que no cabes Yo no quiero que se acabe Y eres tanto, que no cabes Y eres tanto, que no cabes Quiero que se acabe Quiero cantar contigo Yo quiero cantar contigo Oh |
313 Na slovách piesní už nezáleží Jeden, dva (dvadsať štyri), tri, štyri, päť, šesť, sedem,
osem Sme ako klbko nite, ktoré sa odvíja, ktoré sa uvolňuje Povraz, čo sa rozpletie, aby sme objavili
s otvorenými očami deň Rodíme sa a učíme byť deťmi času Tak ako sa lastúry učia dostať sa na breh Sa my učíme bežať spolu so
sekundami, ktoré sú nekonečné Lebo tie budú ďalej, keď my nebudeme Nič sa nezastaví Ani pevnosť obrovskej skaly sa nezastaví Lebo svet, v ktorom žije, sa hýbe okolo nej A ak sa hýbe svet, my všetci sa hýbeme Preto treba zomrieť, aby sa iní narodili Aby sa nič nezastavilo, aby všetko vždy začínalo Ale všetko, čo začína, v jednej chvíli prestane
existovať Preto treba žiť tak, aby sme o nič neprišli, bez
spánku, bez mihnutia oka Tak ako sa otvárajú okná, aby prijali Slnko Až kým srdce nevybuchne Až kým nás musia vyhodiť z párty Až kým nezabudneme na to, že veci sa končia Aby nikdy bolo vždy, aby sme boli nekoneční, bez hraníc Chcem, aby tvoja hruď bola mojou posteľou Tvoje paže a nohy mojimi vetvami Pláž opretá o vlasy v tvojich vlnách, s pieskom
tvojho chrbta A cesty sa sústreďujú Do pohľadu tvojich očí, lebo tie sa nikdy nekončia Otvoríš ich a ja sa roztrieštim Nebo sa láme,
lietajú blesky A keď ma uvideli, cestoval som Pretože sú ako otvorené nebesá Lebo nikdy nie sú prázdne Sú plné prúdov, ako keď sa rieka vylieva z brehov Si opäť sama Vystrelíš ako pištoľ Si jedna z tých, čo sa odvážili Ako všetky tie pery, čo spoznali moje bozky Objavili sme sa ako sólo malej gitary Tak ako sa Slnko ráno inštinktívne objaví A otočí sa okolo planéty S kométami, hviezdami, pustiť brzdy bicykla Zatiaľ čo obloha puká, prská, so svojou paletou fialkových farieb Zjazdiť celú vlnu So všetkým, čo príde Otvoriť ústa a nech sa mi sneh rozpustí na jazyku A bol som tým, čo budem a čím som Hoci by som nechcel, aj včerajšky sú dneškom Bol som tým, čo bolo treba povedať Som z tých miest, kam chcem ešte len ísť Lebo každá sekunda je prorokom Toho, čo sľubuje obzor Radšej nech nám čas šliape na päty S tebou urobím tak , ako to v tej chvíli cítim A nechcem, aby sa to skončilo Je ťa toľko, že si nezmerná Keď cítim, že sa blíži večer Tak kiežby konce zabudli na to, že majú skončiť A nechcem, aby sa to skončilo A nechcem, aby sa to skončilo Je ťa toľko, že sa do mňa nezmestíš A nechcem, aby sa to skončilo (a nechcem, aby sa to
skončilo) Nechcem, aby sa to skončilo A je ťa toľko, až si nezmerná, nezmerná A je ťa toľko, až si nezmerná Nechcem, aby sa to skončilo A je ťa toľko, až si nezmerná A je ťa toľko, až si nezmerná Chcem, aby sa to skončilo Chcem spievať s tebou Chcem spievať s tebou Oh |
|
313 The lyrics
of the songs are not important anymore One,
two (twenty four), three, four, five, six, seven, eight We
are like a thread roll that unties, that comes off A cord
that undoes itself in order to discover the day with open eyes We are
born and we learn to be the children of time Just
like the seashells comes out to move on the bank We
learn to run along with the seconds that are interminables Because
they will stay once we´re not Nothing
stops Even
the firmness of a big rock doesn´t stop Because
the world in which it lives moves around And
if the world moves, we all move That´s
why you have to die in order to make someone else to be born So that
nothing stops, so that everything always starts But
everything that begins will once stop existing That´s
why we have to live without missing anything, without sleep, without hesitation Just
like the windows open themselves to receive the Sun Until
the heart explodes Until
they have to kick us out from the party Until
we don´t forget that things will eventually end So
that never becomes forever, and we would be boundless I want
your chest to be my bed Your
arms and legs be my limbs The
beach that leans on of your hair´s waves, with the sand of your back And
the ways heading Towards
the gaze of your eyes because they never end You
open them and I crack The
clouds are tearing apart, the sparkles
shoot And
I was on my way when they saw me Because
they are like the heavens when they opened up Because
they are never empty They
are full of currents like the river when it overflows Once
again, you´re alone You explode
like a handgun You´re
one of those dared to take a risk Like
all the lips that got to know my kisses |
We
discover each other like a solo part of guitar Like
the Sun discovers with a gut feeling the mornings Going
around the planet With
the stars, comets, to let the brakes of bike go free While
the sky opens cracks with its palette of violet colours To
surf the whole wave With
all that it takes To open
the mouth and may the snow melt on my tongue And
I was what I´m gonna be and what I am Even
if I don´t want, the yesterdays are part of today I was
what I couldn´t say I´m
of the places that I wanna go to yet Because
every second is a prophet Of
what a horizon promises I rather
have time to run after me With
you, I do what the moment tells me to And
I don´t want it to end There´s
so much of you that don´t fit in When
I feel the evenings getting close to me If
only and may the endings forget to end And
I don´t want it to end And
I don´t want it to end There´s
so much of you that don´t fit in And
I don´t want it to end (and I don´t want it to end) I don´t
want it to end There´s
so much of you that don´t fit in, you don´t fit in There´s
so much of you that don´t fit in I don´t
want it to end There´s
so much of you that don´t fit in There´s
so much of you that don´t fit in I want
it to end I want
to sing with you I want
to sing with you Oh |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára