Stránky

streda 1. júla 2026

Paula Mattheus: Oxidado/ Opotrebovaná/ Oxidized (preklad piesne/ lyrics translation)

          Drobná hudobná vložka medzi dvoma dennými...jednou z vecí, ktorým som sa vekom naučila, je nevzrušovať sa zbytočne hlupákmi a nebrať si k srdcu vecí a ľudí, ktorých nemôžem ovplyvniť. Byť tak trochu nad vecou a povzniesť sa, "mať veci v keli". A dnes sa mi táto vekom nadobudnutá vlastnosť zúročila, lebo dnes sme mali v práci hrozný deň. Pekelný deň. Nepríjemní cestujúci, sťažnosti, dvojité meškania kvôli počasiu a prichádzajúcim búrkam už od poobedia. Ale prežila som. A zajtra sa ide opäť. Trpezlivo a s povznášajúcou predstavou toho, že potom voľno až do pondelka...😎😆💪👅💖

   A small musical insert between two day shifts...one of the things that I learnt and came with aging is not to get excited and excited in vain by stupid people and not to take too seriously  things and people that I can´t influence directly. To not to take things too much to heart and rather observe, not to care. And today, that quality really served me well because we had a terrible day at work. Hellish one. Nasty passengers, complaints, double delays because of weather and storms coming early from the afternoon. But I-we-survived. And tomorrow, we go again. With patience and a great idea in the head that then I´m free to Monday...😎😆💪👅💖


PAULA MATTHEUS- OXIDADO

Es verdad
Ya no tengo veinte años
Y ojalá poder volver a nacer con todo lo que sé
Y ya no está
Esa lista interminable de todo lo inalcanzable
Solo sueño con un mundo amable
Y es verdad y
Ya no me creo los cuentos, cuido más de lo que tengo
Porque sé que algún día no estará
Y qué culpa tiene el resto
De que ahora sienta esto y que me vea tan normal

Estoy siendo una aburrida y poco radical
O quizás estoy bien con querer algo más
Qué mirar para dentro, centro del universo
De qué me sirve tanto si no lo comparto

Ya no estoy enfadada y no quiero pelear
Estoy bien con cambiar, y con no destacar
Esto es un milagro, y aunque siempre el dorado se oxide al final
Yo conservo el momento como algo que nadie podría comprar

Y es verdad
Hay heridas en mis dedos, hay arrugas en mi ceño de dudar
Ya no creo en que nadie me venga a salvar
Trato de cada mañana ponerle todas mis ganas
Y no sé yo
Las resacas y el alcohol, las cambié por pasear bajo el sol
No quiero perderme nada, no quiero estar anestesiada
No quiero ir por los años de farol

Estoy siendo una aburrida y poco radical
O quizás estoy bien con querer algo más
Que mirar para dentro, centro del universo
De qué me sirve tanto si no lo comparto

Ya no estoy enfadada y no quiero pelear
Estoy bien con cambiar, y con no destacar
Esto es un milagro, y aunque siempre el dorado se oxide al final
Yo conservo el momento como algo que nadie podría comprar

Voy a parar de correr y de vivir en el último intento
Quiero tomar el camino incorrecto, voy a ganar al tiempo
Y cuando se apague la luz, cuando ya nadie recuerde mi voz
Sepa que no supe hacerlo mejor

Que fui yo contra el viento
Bailando tormentas por dentro, siempre intentando que este bien el resto
Siempre intentando romper esos techos, me quedé sin aliento
Y todo lo bueno termina pero lo malo también pasará
La parte más triste de la realidad, también hace música, ah, ah-ah-ah, ah-ah-ah
Ah-ah, ah-ah




Opotrebovaná

Je pravdou
Že už nemám dvadsať rokov
A kiežby som sa mohla znova narodiť so všetkým, čo viem
A už to nie je
Ten nekonečný zoznam všetkého nedosiahnuteľného
Snívam len o láskavom svete
A je pravdou, že
Už neverím na rozprávky, starám sa viac o to, čo mám
Lebo viem, že jedného dňa to nebude
A akú vinu nesú ostatní na tom
Že teraz sa cítim takto a že sa nezdám byť tak normálna

Začínam byť nudná a trochu radikálna
Alebo mi možno vyhovuje chcieť niečo viac
Než pozerať sa dovnútra, byť stredom vesmíru
Načo mi to je, ak to nezdieľam

Už nie som taká nahnevaná a nechcem sa hádať
Som zmierená so zmenou, a s tým, že nevyčnievam
Toto je zázrak, a hoci aj zlato nakoniec zhrdzavie
Uchovávam si chvíle ako niečo, čo by si nik nemohol kúpiť

A je pravdou
Že na mojich prstoch sú rany, vrásky z pochybovačného vraštenia obočia
Už neverím tomu, že by ma niekto prišiel zachrániť
Každé ráno sa pokúšam ísť do všetkého s chuťou
A čo ja viem
Opice a alcohol som vymenila za prechádzky na slnku
Nechcem o nič prísť, nechcem byť umŕtvená
Nechcem prechádzať rokmi vo svetle pouličných lámp

Začínam byť nudná a trochu radikálna
Alebo mi možno vyhovuje chcieť niečo viac
Než pozerať sa dovnútra, byť stredom vesmíru
Načo mi to je, ak to nezdieľam

Už nie som taká nahnevaná a nechcem sa hádať
Som zmierená so zmenou, a s tým, že nevyčnievam
Toto je zázrak, a hoci aj zlato nakoniec zhrdzavie
Uchovávam si chvíle ako niečo, čo by si nik nemohol kúpiť

Prestanem bežať a žiť na poseldnú chvíľu
Chcem si vybrať nesprávnu cestu, získam čas
A keď svetlo zhasne, keď si už nik nespomenie na môj hlas
Vedzte, že nič lepšie som urobiť nevedela

Lebo som išla proti vetru
Vo vnútri tancovala v búrkach, vždy sa pokúšala, aby sa ostatní mali dobre
Vždy sa snažiac preraziť strop, zostala som bez dychu
A všetko dobré skončí, ale aj to zlé prejde
Aj tá najsmutnejšia časť skutočnosti vytvára hudbu, ah, ah-ah-ah, ah-ah-ah
Ah-ah, ah-ah

 

Rusty

It´s truth
I´m not twenty years old anymore
And if only I could be born again with all that I know
And doesn´t exist anymore
That endless list of everything unreachable
I only dream about a kind world
And it´s truth that
I don´t believe in fairy tales anymore, I take more care about what I have
Because I know one day, it won´t be here
And are the others to blame
Of the feeling that I have now and how I´d see myslef so normal

I´m being a little bored and a little bit radical
Or maybe I´m okay with wanting something more
Than looking inside me, being the centre of universe
How does it serve me if I don´t share it

I´m not angry anymore and I don´t pick up a fight
I´m okay with change, and with not to stand out
This is a miracle, and althugh a gold always gets rusty in the end
I keep the present moment as something that nobody could buy

And it´s truth
That there are wounds on my fingers, there wrinkles on my frowning from doubts
I don´t believe anymore that someone would come to save me
And I don´t know
The hungover and alcohol, I changed them for taking a walk in the sun
I don´t want to lose anything, I don´t to be numb
I don´t want to go through the years under street lamps

I´m being a little bored and a little bit radical
Or maybe I´m okay with wanting something more
Than looking inside me, being the centre of universe
How does it serve me if I don´t share it

I´m not angry anymore and I don´t pick up a fight
I´m okay with change, and with not to stand out
This is a miracle, and although a gold always gets rusty in the end
I keep the present moment as something that nobody could buy

I´m going to stop running and living from the last try
I want to take the incorrect way, I´m going to get some time
And the light goes off, when nobody remember my voice anymore
Just be sure to know that I wasn´t able to do it better

Because it was me against the wind
Dancing in the storm inside, alays trying to make others feel good
Always trying to break the roof, I stayed breathless
And everything good passes, but so will the bad, too
The saddest part of the reality also makes music, ah, ah-ah-ah, ah-ah-ah
Ah-ah, ah-ah