Na ľudovú nôtu Mexika: La llorona, časť II.

                           

    Uplynul už nejaký čas, čo som na mojom blogu písala o mexickej zľudovelej piesni "La llorona (Plačka)" a tragickej legendy- alebo aspoň jednej z jej verzií-  ktorá sa k nej viaže. Pôvodný článok nájdete v tomto príspevku: La Llorona...na ľudovú nôtu (časť I.)
   

                                          "La Llorona" v podaní  veľkej Chavely Vargas a s pripomenutím Fridy Kahlo
                     

     

       Samozrejme, nie všetky príbehy sú k tejto žene, vrahyni svojich vlastných detí, také milosrdné a súcitné ako tento. V iných variantoch príbehu vystupuje La llorona ako veľmi krásna, ale o to viac pyšná a márnomyseľná žena, ktorá sa zamilovala do ženatého vojaka a svojimi zvodmi ho odlákala od jeho manželky. Porodila mu niekoľko detí a zopár rokov si ho dokázala udržať, hoci ho podvádzala s inými. Avšak jedného dňa muž precitol z poblúznenia a vrátil sa k svojej zákonitej manželke. Vtedy sa La Llorona veľmi nahnevala a z pomsty zaviedla svoje deti k jazeru, kde ich kruto utopila. Keď prišla k zdravému rozumu. bolo už neskoro a jej žiaľ bol taký obrovský, že pomätene blúdila okolo vôd jazier a potokov, aby ich znova našla. A tam ich hľadá doteraz, oblečená v bielom závoji a šatách, kvíli a plače, a ak tam náhodou nájde živé dieťa, beda mu...

     

     
                          Huipil, tradičný mexický odev, zväčša hlbokého štvorcového výstrihu, s bohatým zdobením
                                                                         a voľným strihom

       O Llorone odvtedy vzniklo veľa kníh, filmov- predovšetkým hororov- ale kvílivý, žalostný nápev piesne sa rokmi nezmenil a rovnako tak neubudlo ani fantázie pri vytváraní ďalších a ďalších slôh k nej. Od náreku za stratenou lásku, mladosťou, minulosťou, za spomienkami. Ponúkam vám druhú časť textu piesne, kde nájdete aj niekoľko typických slov z indiánskeho jazyka, či z mexickej španielčiny...

       

Otros versos: Salías del templo un día, Llorona Cuando al pasar yo te vi Hermoso huipil* de blonda llevabas/ Hermoso huipil llevabas, Llorona Que la Virgen te creí.. La pena y lo que no es pena, Llorona Todo es pena para mí Ayer penaba por verte, Llorona Y hoy peno porque te vi. Ay de mí, Llorona, Llorona Llorona de azul celeste Aunque la vida me cueste, Llorona No dejaré de quererte. De las arcas de la fuente ¡ay, Llorona! Corre el agua y nace la flor Si preguntan quién canta ¡ay, Llorona! Les dices que un desertor Que viene de la campaña ¡ay, Llorona! En busca de su amor. Me subí al pino más alto, Llorona A ver si te divisaba Como el pino era muy tierno, Llorona Al verme llorar, lloraba Cada vez que entra la noche, Llorona Me pongo a pensar y digo: De qué me sirve la cama, Llorona Si tú no duermes conmigo. De la mar vino una carta, Llorona Que me mandó la sirena Y en la carta me decía, Llorona Quien tiene amor tiene pena. Dicen que no tengo duelo, Llorona Porque no me ven llorar Hay muertos que no hacen ruido, Llorona Y es más grande su penar. Si al cielo subir pudiera, Llorona Las estrellas te bajara La luna a tus pies pusiera, Llorona Con el Sol te coronara. Ay de mí, Llorona, Llorona Llorona de ayer y hoy Ayer maravilla fui, Llorona Y ahora ni sombra soy. Ay de mí, Llorona, Llorona Llorona de negros ojos Ya con ésta me despido, Llorona Adorándote de hinojos. Ay de mí, Llorona, Llorona, Tú eres mi xunca ("chiquita", en zapoteco) Me quitarán de quererte, Llorona Pero olvidarte nunca. A un santo Cristo de fierro, Llorona Mis penas le conté yo ¿Cuáles no serían mis penas, Llorona Que el santo Cristo lloró! Dos besos llevo en el alma, Llorona Que no se apartan de mí El último de mi madre, Llorona Y el primero que te di. Ay de mí, Llorona, Llorona Llorona, llévame a ver Dónde de amores se olvida, Llorona Y se empieza a padecer Alza los ojos y mira, Llorona Allá en la mansión oscura Una estrella que fulgura, Llorona Y tristemente suspira Es Venus que se retira, Llorona Celosa de tu hermosura Ay de mí, Llorona, Llorona Llorona que sí que no La luz que me alumbraba, Llorona En tinieblas me dejó Dicen que el primer amor, ay, Llorona Es grande y es verdadero Pero el último es mejor, ay, Llorona Y más grande que el primero Ay de mí, Llorona, Llorona Llorona, dame una estrella Qué me importa que me digan, Llorona Que tú ya no eres doncella No creas que porque canto, ay Llorona Tengo el corazón alegre También de dolor se canta, ay Llorona Cuando llorar no se puede Ay de mí, Llorona, Llorona Llorona, dame tu amor El cielo puede esperar, ay, Llorona Pero mi corazón, no Te quiero porque me gusta, Llorona Y porque me da la gana Te quiero porque me sale, Llorona De las entrañas del alma Ay de mí, Llorona, Llorona Llorona, mi cielo lindo Ayer te vi penando, Llorona Debajo de un tamarindo. Ay de mí, Llorona, Llorona Llorona, mucho te adoro Tú no sabes si te quiero, Llorona Porque no sabes que lloro

Iné slohy: Vychádzala si jedného dňa z chrámu, plačka Keď som Ťa náhodou uvidel Mala si na sebe krásny /krajkový/ šat, plačka Až som si myslel, že si Panna Mária... Čo smútkom je i čo ním nie je, plačka Pre mňa je všetko žiaľ Včera som túžil Ťa uvidieť, uslzená A dnes túžim preto, lebo som Ťa videl Ach, plačka moja, plačka jediná Plačka nebesky modrá Čo by ma to i život stálo, plačka Neprestanem Ťa milovať Z otvorov prameňa, ach, plačka! Steká voda a rodí sa kvet Ak sa budú pýtať, kto spieva, plačka Povieš im, že je to utečenec Čo sa z vojny vracia, ach, plačka! A hľadá svoju lásku Vyliezol som na najvyššiu borovicu, plačka Či Ťa niekde nezbadám A keďže tá borovica bola tak nežná, plačka Videla ma plakať a plakala so mnou Vždy keď prichádza noc, uslzená Zamyslím sa a hovorím si: Na čo mi je posteľ, plačka Ak v nej so mnou nespíš ty Od mora prišiel list, plačka Poslala mi ho vodná panna A v liste sa písalo, plačka Že kto pozná lásku, aj bolesť je mu známa Hovoria, že nemám žiaľu, plačka Lebo ma nevidia plakať Sú mŕtvi, čo nevydajú ani hláska, plačka A pritom o to väčší je ich žiaľ Keby som mohol vystúpiť do nebies, plačka Zniesol by som Ti hviezdy Položil by som Ti mesiac k nohám, plačka A slnkom Ťa korunoval Ach, ty moja plačka, plačka jediná Plačka včerajška i dneška Včera som bol dokonalý, Llorona A dnes som sotva tieňom Ach, plačka, plačka moja jediná Plačka čiernooká Už sa s Tebou musím rozlúčiť, uslzená Vzývam Ťa na kolenách Ach, plačka moja, plačka jediná Si môj drobček, moja posila Môžu mi zabrániť Ťa milovať, plačka Ale nikdy nie na Teba zabudnúť Železnému Kristu svätému, plačka Tomu som vyrozprával svoje bôle Čo by to neboli za trápenia, uslzená Keby nad nimi sám Kristus nezaplakal! Dva bozky nosím v duši, plačka Ktoré ma niikdy neopúšťajú Posledný od mojej matky A prvý, ktorý som Ti dal Ach, plačka moja, plačka jediná Odnes ma preč, dovoľ mi vidieť Miesto, kde sa zabúda na lásku, plačka A začína sa utrpenie Zdvihni oči a pozri sa, plačka Tam v temnom paláci Sa jagá hviezda A smutne dýcha Je to Venuša, čo odchádza, plačka Žiarli na Tvoju krásu Ach, plačka moja, plačka jediná Áno a či nie Svetlo, čo ma osvetľovalo, plačka Ma zanechalo slepého Vravia, že prvá láska, plačka Je veľká a skutočná Ale tá posledná je lepšia, ach, plačka A väčšia než prvá Ach, plačka, plačka moja Podaruj mi hviezdu Čo mi záleží na tom, čo o mne hovoria, uslzená Keď už nie si panna Nemysli si, že preto, že spievam, plačka Mám veselé srdce Aj o bolesti sa spieva, uplakaná Keď sa plakať nedá Ach, plačka, plačka moja Daj mi svoju lásku Nebo môže počkať, plačka Ale moje srdce nie Ľúbim Ťa, lebo sa mi to páči, uslzená A lebo sa mi chce Lebo to zo mňa ide samé, plačka Zvnútra mojej duše Ach, plačka, plačka moja Poklad môj drahý Včera som Ťa videl žialiť, plačka Pod tamarindom** Plačka moja, plačka jediná Ako veľmi Ťa obdivujem Nevieš, že Ťa milujem, plačka Lebo nevieš, že pre Teba nariekam

                                                          Strom tamarindo