Prekrásna španielska báseň, ktorú som si dovolila preložiť, aby som urobila radosť sebe a všetkým milovníkom lyriky a úvah o živote...:-) Vychutnajte si ju!
|
Todo pasa y todo queda,
pero lo nuestro es pasar, pasar haciendo caminos, caminos sobre el mar. Nunca persequí la gloria, ni dejar en la memoria de los hombres mi canción; yo amo los mundos sutiles, ingrávidos y gentiles, como pompas de jabón. Me gusta verlos pintarse de sol y grana, volar bajo el cielo azul, temblar súbitamente y quebrarse… Nunca perseguí la gloria. Caminante, son tus huellas el camino y nada más; caminante, no hay camino, se hace camino al andar. Al andar se hace camino y al volver la vista atrás se ve la senda que nunca se ha de volver a pisar. Caminante no hay camino sino estelas en la mar… Hace algún tiempo en ese lugar donde hoy los bosques se visten de espinos se oyó la voz de un poeta gritar “Caminante no hay camino, se hace camino al andar…” Golpe a golpe, verso a verso… Murió el poeta lejos del hogar. Le cubre el polvo de un país vecino. Al alejarse le vieron llorar. “Caminante no hay camino, se hace camino al andar…” Golpe a golpe, verso a verso…
Cuando el jilguero no
puede cantar.
Cuando el poeta es un peregrino, cuando de nada nos sirve rezar. “Caminante no hay camino, se hace camino al andar…” Golpe a golpe, verso a verso. |
Všetko
plynie a všetko zostáva,
ale
naším údelom je plynúť,
kráčať
po cestách-
cestách
vydláždených morom.
Nikdy
som sa nehnal za slávou,
ani
nepokúšal vryť ľuďom do pamäti
svoju
pieseň;
milujem
krehké svety,
svety
ľahučké a bezváhové, elegantné
ako
bubliny mydlovej peny.
Páči
sa mi prizerať sa,
ako
sa sfarbujú slnkom a červeňou
pod
belasou oblohou,
ako
praskajú v náhlom záchveve...
Nikdy
som netúžil po sláve.
Pocestný,
tvoje stopy sú cestou,
a nič
viac;
pocestný,
niet cesty,
každým
krokom sama sa rodí.
Len
putovaním rodí sa cesta
a
keď sa obzrieš dozadu,
uvidíš
chodník,
na
ktorý už nikdy nevkročíš.
Pocestný,
niet cesty,
ale
brázdy v mori...
Pred
nejakým časom tam,
kde
sa dnes stromy odievajú do tŕňov,
bolo
počuť hlas kričiaceho básnika:
„Pocestný,
niet cesty,
každým
krokom sama sa rodí...“
Úder
za úderom, verš po verši...
Zomrel
básnik ďaleko od domova,
prach
susednej zeme ho pokrýva.
Odchádzal
a videli ho plakať.
„Pocestný,
niet cesty,
každým
krokom sama sa rodí...“
Úder
za úderom, verš po verši...
Keď
stehlík nemôže spievať.
Keď
sa básnik stáva pútnikom,
Keď
nanič sú všetky modlitby.
„Pocestný,
niet cesty,
každým
krokom sama sa rodí...“
Úder
za úderom, verš po verši.
|
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára