Joaquín Sabina patrí medzi hudobne najplodnejších, najznámejších a najobľúbenejších andalúzskych spevákov, a čo sa gitary týka, je majstrom...Vypočujte si jeho úžasnú, kultovú pieseň "19 dní a 500 nocí", ktorá je nostalgická a zároveň (minimálne pre mňa) aj zvláštne žartovná a presiaknutá Španielskom...Nadýchnite sa leta, farieb, vône dreva a strún...
Jaoquín Sabina belongs to the one of the most important, favourite and copious singers of Andalusia, and when it comes to guitar, his play is a pure maestry...Listen to his wonderful, cult song "19 days and 500 nights" which is both nostalgic and strangely witty (at least for me), a pure soul of Spain...Respire the summer, colours, the smell of wood and strings...
(English translations is below the Slovak one- because this song is almost a poetry itself, I´ve decided to use the translation from: https://lyricstranslate.com/en/19-dias-y-500-noches-19-days-and-500-nights.html#ixzz5AybSkg7Z. All the credits go there. )
|
JOAQUÍN
SABINA- 19 DÍAS Y 500 NOCHES
Lo nuestro duró
Lo que duran dos peces de hielo
En un güisqui on the rocks
En vez de fingir
O estrellarme una copa de celos
Le dio por reír.
De pronto me vi
Como un perro de nadie
Ladrando, a las puertas del cielo.
Me dejó un neceser con agravios
La miel en los labios
Y escarcha en el pelo.
Tenían razón
Mis amantes
En eso de que, antes
El malo era yo
Con una excepción:
Esta vez
Yo quería quererla querer
Y ella no.
Así que se fue
Me dejó el corazón
En los huesos
Y yo de rodillas.
Desde el taxi
Y, haciendo un exceso
Me tiró dos besos...
Uno por mejilla.
Y regresé
A la maldición
Del cajón sin su ropa
A la perdición
De los bares de copas
A las cenicientas
De saldo y esquina
Y, por esas ventas
Del fino La Ina
Pagando las cuentas
De gente sin alma
Que pierde la calma
Con la cocaína
Volviéndome loco
Derrochando
La bolsa y la vida
La fui, poco a poco
Dando por perdida.
Y eso que yo
Paro no agobiar con
Flores a maría
Para no asediarla
Con mi antología
De sábanas frías
Y alcobas vacías
Para no comprarla
Con bisutería
Ni ser el fantoche
Que va en romería
Con la cofradía
Del santo reproche
Tanto la quería
Que, tardé, en aprender
A olvidarla, diecinueve días
Y quinientas noches.
Dijo hola y adiós
Y, el portazo, sonó
Como un signo de interrogación
Sospecho que, así
Se vengaba, a través del olvido
Cupido de mi.
No, no pido perdón
¿Para qué? si me va a perdonar
Porque ya no le importa...
Siempre tuvo la frente muy alta
La lengua muy larga
Y la falda muy corta.
Me abandonó
Como se abandonan
Los zapatos viejos
Destrozó el cristal
De mis gafas de lejos
Sacó del espejo
Su vivo retrato
Y, fui, tan torero
Por los callejones
Del juego y el vino
Que, ayer, el portero
Me echó del casino
De Torrelodones.
Qué pena tan grande
Negaría el santo sacramento
En el mismo momento
Que ella me lo mande.
Y eso que yo
Paro no agobiar con
Flores a maría
Para no asediarla
Con mi antología
De sábanas frías
Y alcobas vacías
Para no comprarla
Con bisutería
Ni ser el fantoche
Que va en romería
Con la cofradía
Del santo reproche
Tanto la quería
Que, tardé en aprender
A olvidarla diecinueve días
Y quinientas noches.
Y regresé
A la maldición
Del cajón sin su ropa
A la perdición
De los bares de copas
A las cenicientas
De saldo y esquina
Y, por esas ventas
Del fino La Ina
Pagando las cuentas...
|
19 dní a
500 nocí
Náš vzťah trval toľko
Koľko vydržia dve ľadové kocky
V dvojitej whisky
Namiesto pretvárky
Alebo toho, aby zo žiarlivosti rozbíjala poháre
Sa nad tým len pousmiala
A hneď som sa uvidel
Ako pes bez pána
Štekajúci pri dverách do neba
Nechala mi po sebe kufrík s urážkami
Med na perách
A srieň vo vlasoch
Všetky moje bývalé
Mali pravdu
V tom, keď vraveli
Že ten zlý som bol ja
S jedinou výnimkou:
Tento krát
Som ja ten, čo chcel milovať
A ona nemohla
A tak odišla
Nechala mi srdce
Rozlámané na kúsky
Nechala ma kľačať na kolenách
A z taxíka mi rukou naznačila
dva bozky:
Jeden na pery a druhý na líca
A tak som sa vrátil
K prekliatiu
Prázdnej zásuvky bez jej oblečenia
K zatrateniu
Nočných barov
K ľahko kúpeným a predajným
Popoluškám
A v tých lokáloch
Som popíjal fajnové andalúzske víno
Splácal účty
Ľuďom bez srdca
Čo stratia hlavu
Z pár šlukov kokaínu
Zbláznil som sa
Mrhal peňaženkou aj životom
A pomaličky som ju pokladal
Za stratenú
Pretože
Som nechcel Pannu Máriu otravovať kvetmi
Zaliečať sa jej svojou poéziou
Studených plachiet
A prázdnych spální
Aby som si ju nemusel kupovať
Lacnými šperkami
Ani sa hrať na šaša
Ktorý sklonený kráča
V pútnickom dave
Ako výčitka svätcov
Tak veľmi som ju miloval
Že mi trvalo naučiť sa zabudnúť na ňu
Devätnásť dní
A päťsto nocí
Povedala ahoj a zbohom
A dvere sa zavreli
Na znak otáznika
A ja som tušil
Že cez to zabudnutie
Sa mi bôžik lásky mstí
Nie, nežiadam o odpustenie
Načo aj? Načo by mi odpúšťala
Už jej na mne nezáleží
Vždy nosila bradu vysoko
Jazyk naostro
A sukňu príliš nakrátko
Opustila ma
Ako sa opúšťajú
Staré topánky
Rozbila sklo
Na mojich okuliaroch na diaľku
A zo zrkadla si urobila
Verný obraz svojej podobizne
A ja som bol v takej bojovej nálade
Že som sa túlal uličkami
Hral hry a hltal víno
Až kým ma včera vrátnik
Nevyhodil z kasína
A nevyhostil z Torrelodóna
Aký hrozný žiaľ
Odmietol by som svätú prísahu
V ten istý moment
Ako by ma o ňu požiadala
Pretože
Som nechcel Pannu Máriu otravovať kvetmi
Zaliečať sa jej svojou poéziou
Studených plachiet
A prázdnych spální
Aby som si ju nemusel kupovať
Lacnými šperkami
Ani sa hrať na šaša
Ktorý sklonený kráča
V pútnickom dave
Ako výčitka svätcov
Tak veľmi som ju miloval
Že mi trvalo naučiť sa zabudnúť na ňu
Devätnásť dní
A päťsto nocí
A tak som sa vrátil
K prekliatiu
Prázdnej zásuvky bez jej oblečenia
K zatrateniu
Nočných barov
K ľahko kúpeným a predajným
Popoluškám
A v tých lokáloch
Som popíjal fajnové andalúzske víno
A splácal účty
Ľuďom bez srdca...
|
|
19
days and 500 nights
Our thing lasted
about as much as two ice fish
on a whiskey on the rocks.
Instead of faking
or crashing a cup of jealousy on my face
She felt like laughing.
Suddenly I saw myself
like a dog with no owner
barking at heaven's door.
She left me a vanity case full of slights
the honey on my lips
and frost on my hair.
They were right
All my ex- lovers, they were
when they said that, before,
the bad guy was me.
With one exception:
this time
I wanted to want her
and she didn´t.
So she left,
she left my heart
stripped bare of flesh
and me on my knees.
From the taxi
and, indulging on an excess
she blew two kisses at me..
One for each cheek.
And I came back
to the curse
of the drawer without her clothes
to the doom
of cocktail bars
to sixpenny Cinderellas
and, arround those bottles
of Fino Laina *
paying the tabs
of soulless people
that loses their temper
with cocaine.
Going mad,
wasting life and coin
little by little
I gave her up.
Despite the fact that I
so as not to smother
Maria with flowers,
so as not to bore her
with my anthology
of cold sheets
and empty bedrooms,
so as not to buy her
with cheap jewelry
or be the dofus
that goes on the parades
with the Brotherhood
of Holy Reproach,
So much I loved her
that it took, to learn
to forget her, nineteen days
and five hundred nights.
She said "Hi and goodbye"
and the door slamming sounded
like a question mark.
It was thus, I suspect
how, through oblivion, Cupid
had revenge on me.
|
I don´t ask for frogiveness
¿What for? if she would forgive me
because she no longer cares...
she always had a proud forehead,
a very long tongue
and a very short skirt.
She abandoned me,
like one abandoned
those old shoes.
She broke the glass
of my near-sighted glasses
pulled from the mirror
her spitting image
And I went, pretty as a pie,
through the alleys
of gambling and wine
so much that yesterday, the bouncer
kicked me out from the Casino
at Torrelodones.
What an abysmal grief,
I´d reject the Holy Sacrament
the very instant
it'd be her administering it.
And I came back
to the curse
of the drawer without her clothes
to the doom
of cocktail bars
to sixpenny Cinderellas
and, arround those bottles
of Fino Laina *
paying the tabs
of soulless people
that loses their temper
with cocaine.
Going mad,
wasting life and coin
little by little
I gave her up.
Despite the fact that I
so as not to smother
Maria with flowers,
so as not to bore her
with my anthology
of cold sheets
and empty bedrooms,
so as not to buy her
with cheap jewelry
or be the dofus
that goes on the parades
with the Brotherhood
of Holy Reproach,
So much I loved her
that it took, to learn
to forget her, nineteen days
and five hundred nights
And I came back
to the curse
of the drawer without her clothes
to the doom
of cocktail bars
to sixpenny Cinderellas
and, arround those bottles
of Fino Laina *....
|
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára