Stránky

štvrtok 28. marca 2019

Francisco de Quevedo: Amor constante más allá de la muerte /Láska silnejšia ako smrť (báseň)


                                                         


           LÁSKA SILNEJŠIA NEŽ SMRŤ

Francisco de Quevedo (1580. Madrid- 1645, Cuidad Real)
Amatérsky preklad


Cerrar podrá mis ojos la postrera
sombra que me llevare el blanco día,
y podrá desatar esta alma mía
hora, a su afán ansioso lisonjera;

mas no de esotra parte en la ribera
dejará la memoria, en donde ardía:
nadar sabe mi llama el agua fría,
y perder el respeto a ley severa.

Alma, a quien todo un Dios prisión ha sido,
venas, que humor a tanto fuego han dado,
médulas, que han gloriosamente ardido,

su cuerpo dejará, no su cuidado;
serán ceniza, mas tendrá sentido;
polvo serán, mas polvo enamorado.

Raz zavrú sa mi oči naposledy,
a príde tieň, čo ma unesie do bieleho dňa
a moja duša rozviaže v tej hodine snáď
tej veľkej túžby ľúbezný hlas;

lebo ani na tej druhej strane rieky
spomienky neprestanú pláť; vie
môj plameň vodu studenú preplávať,
aj prísny zákon bez úcty zdolávať.

Duša, ktorej väzňom všemocný bol Boh,
žily, čo prilievali olej do ohňa,
podstata, čo slávne zhorela do tla,

hoc telo zmizne, duša  nie;
v popol sa obráti, a predsa cit nestratí;
hoc rozpadne sa v prach samý,
nikdy neprestane byť prachom zamilovaným.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára