Keď človek hľadá zúfalo jednu báseň, ktorá sa mu páči, zákonite narazí na inú, ktorá je tiež skutočný skvost. :-) Ján Smrek (1898- 1982), vlastným menom Ján Čietek, bol jedným z najvýznamnejších a najtalentovanejších slovenských básnikov. Bol zástupcom vitalizmu- teda vo svojej tvorbe sa venoval predovšetkým láske, ženám, a optimizmu v živote. Jeho tvorba je veľmi rozsiahla, okrem poézie sa taktiež venoval písaniu prózy, článkov do novín, písaniu libriet a podpore rozvoja kultúrneho života na Slovensku. Veril, že básne majú byť citové a muzikálne. 
       Mňa zaujala jeho báseň "Také divné" zo zbierky Zrno, dokonca až tak, že ju už skoro viem naspamäť, pretože krásne vyjadruje prepojenie a vzájomnú blízkosť v zdravom a láskyplnom partnerskom vzťahu, pri úspechoch aj pádoch, radosti aj bolesti...:-) 
        Ján Smrek (1898- 1982) era uno de los más importantes poetas eslovacos. Según el, la poesía tuvo que ser melódica y llena de sentimientos, para que sonara casi como la musica para los oídos. Las mujeres fueron sus gran musas, su símbolo de belleza, juventud y del valor elemental de vida. También escribía sobre el amor a la naturaleza, a la humanidad como tal, y sobre el optimismo vital. 
        De varias de sus antologías, he elegido un poema llamado "Tan extraño", porque me gusta muchísimo, hasta tal medida, que casi lo recito mentalmente. Para mí, este poema expresa la mutualidad y la cercanía en cualqiuer relación sano amoroso, dónde uno vive con el otro todos sus éxitos y también sus fracasos...Espero que os guste! 
Tan extraño
| 
Predsa je to také
  divné, 
také divné, že si
  pri mne, 
ráno pri mne,
  večer pri mne, 
cez dni letné, cez
  dni zimné, 
stojím, kráčam –
  ty si pri tom, 
zrak môj hreje tvojím
  citom, 
s mojím hlasom
  hlas tvoj splýva, 
jas môj tvojím
  jasom býva, 
ústa moje cez rok
  celý 
kvitnú kvetmi
  tvojich perí, 
meno moje ti je
  heslom, 
tvoja ruka mojím
  veslom, 
smútok tvoj je
  mojím chvením, 
smiech môj tvojím
  vykúpením, 
bieda moja teba
  bije, 
rozkoš tvoja medom
  mi je, 
triumf môj je
  tvoja pýcha, 
keď ja mlčím, ty
  si tichá, 
verš môj, to je
  tvoja hudba, 
osud môj je tvoja
  sudba, 
nech mám srdce
  hoci hriešne, 
myslíš o ňom iba
  nežne, 
ja o tvojom , o
  jedinom – 
lebo mojou tvoja
  dcéra, 
syn tvoj bude
  mojím synom, 
mojím synom –
  preto je to. 
Krásne je to,
  divné je to… | 
De todos modos, es
  tan extraño, 
tan extraño que
  estás a mi lado,  
conmigo por la
  noche, conmigo por la mañana,  
en los días de invierno
  y de verano, 
estoy de pie,
  estoy caminando- estás allí, 
mi vista calentada
  por tus sentimientos; 
tu voz se úne con
  el mío,  
mi brillo suele
  ser tu brillo, 
mi boca florece
  todo el año 
con las flores de
  tus labios, 
mi nombre es tu
  contraseña,  
tu mano es mi remo; 
tu tristeza es mi
  temblar, 
mi risa tu acopio, 
mi pobreza te hace
  daño, 
tu placer es mi
  miel, 
mi triunfo-tu
  orgullo; 
si me callo, te callas
  también,  
mi verso es tu
  música, 
mi destino, tu
  hado; 
aunque tenga un
  corazón pecante, 
Ttú piensas en él
  con cariño, 
y yo pienso en el
  único, en el tuyo- 
porque es tu hija
  también mía,  
y tu hijo será mi
  hijo, 
mi hijo- es por
  ello. 
es tan bonito, tan extraño. | 
| 
Predsa je to také
  divné, 
také divné, že si
  pri mne, 
ráno pri mne,
  večer pri mne, 
cez dni letné, cez
  dni zimné, 
stojím, kráčam –
  ty si pri tom, 
zrak môj hreje tvojím
  citom, 
s mojím hlasom
  hlas tvoj splýva, 
jas môj tvojím
  jasom býva, 
ústa moje cez rok
  celý 
kvitnú kvetmi
  tvojich perí, 
meno moje ti je
  heslom, 
tvoja ruka mojím
  veslom, 
smútok tvoj je
  mojím chvením, 
smiech môj tvojím
  vykúpením, 
bieda moja teba
  bije, 
rozkoš tvoja medom
  mi je, 
triumf môj je
  tvoja pýcha, 
keď ja mlčím, ty
  si tichá, 
verš môj, to je
  tvoja hudba, 
osud môj je tvoja
  sudba, 
nech mám srdce
  hoci hriešne, 
myslíš o ňom iba
  nežne, 
ja o tvojom , o
  jedinom – 
lebo mojou tvoja
  dcéra, 
syn tvoj bude
  mojím synom, 
mojím synom –
  preto je to. 
Krásne je to,
  divné je to… | 
De todos modos, es
  tan extraño, 
tan extraño que
  estás a mi lado,  
conmigo por la
  noche, conmigo por la mañana,  
en los días de invierno
  y de verano, 
estoy de pie, caminando- estás allí, 
mi vista calentada
  por tus sentimientos; 
tu voz se úne con
  el mío,  
mi brillo suele
  ser tu brillo, 
mi boca florece
  todo el año 
con las flores de
  tus labios, 
mi nombre es tu
  contraseña,  
tu mano es mi remo; 
tu tristeza es mi
  temblar, 
mi risa tu acopio, 
mi pobreza te hace
  daño, 
tu placer es mi
  miel, 
mi triunfo-tu
  orgullo; 
si me callo, te callas
  también,  
mi verso es tu
  música, 
mi destino, tu
  hado; 
aunque tenga un
  corazón pecante, 
tú piensas en él
  con cariño, 
y yo pienso en el
  único, en el tuyo- 
porque es tu hija
  también mía,  
y tu hijo será mi
  hijo, 
mi hijo- es por
  ello. 
es tan bonito, tan extraño. | 
 


 
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára