Keď sa pieseň stáva temer poéziou.../ When a songs becomes almost a poetry...
RICARDO ARJONA- TU RETRATO
Tu retrato sigue aquí como si nada
Exhibido en la pared de la memoria
Con el pelo de huracán que te adornaba
Y tu boca de humedad haciendo historia
Tu retrato tiene un sol que no aparece
Y una sombra que te ataca por la izquierda
Y ese brillo en tus pupilas se agradece
Tu retrato sólo está pal que se acuerda
Y en el óleo de mi cielo en madrugada
Pinto estrellas con la luz de tu recuerdo
Y el insomnio de esta luna enamorada
Y este sol que está borracho de esperarte
Tu retrato es el canvas de un suspiro
Con el marco de tu olor por todas partes
Tu retrato es el velorio de una risa
El carmín de un rojo fucsia como herida
Tu retrato es un Van Gogh hecho de prisa
Y una línea de Miró que anda perdida
Tu retrato no es un cuadro que se ahorca
Ni una triste necedad para tenerte
Es lo poco que me queda y que me exhorta
A no usar estas pupilas para verte
Y en el óleo de mi cielo en madrugada
Pinto estrellas con la luz de tu recuerdo
Y el insomnio de esta luna enamorada
Y este sol que está borracho de esperarte
Tu retrato
Tu retrato
Tu retrato en mi retrato hecho pedazos
Porque nunca he sido el mismo con tu ausencia
Es armar un crucigrama con retazos
Aunque la nostalgia pierda la paciencia
Y en el óleo de mi cielo en madrugada
Pinto estrellas con la luz de tu recuerdo
Y el insomnio de esta luna enamorada
Y este sol que está borracho de esperarte
Yo no sé cuándo empezó lo terminado
O es mi pago de arancel con la nostalgia
Tu retrato
|
Tvoja podobizeň
Tvoja podobizeň tu ešte stále
je, nemenne
Vystavená na stene pamäti
S rozviatymi vlasmi, čo ťa
zdobili
A tvoje vlhké ústa sa dostali
do dejín
Tvoja podobizeň má slnko, ktoré
sa nezjavuje
A tieň, ktorý na teba útočí
zľava
A lesk v tvojich zreničkách je
potešením
Tvoja podobizeň je tu len
preto, aby sa pripomínala
A v olejomaľbe môjho ranného
neba
Maľujem hviezdy svitom
spomienok na teba
A nespavosť toho zamilovaného
mesiaca
A slnko, opité čakaním na teba
Tvoj portrét je plátno jedného
vzdychnutia
So všadeprítomným rámom tvojej
vône
Tvoj portrét je čestná stráž
smiechu
Karmínová červeň fuchsie je ako
rana
Tvoj portrét je narýchlo
namaľovaný Van Gogh
A čiara Miróa, ktorá sa
stratila
Tvoj portrét nie je obraz,
ktorý visí
Ani smutná pochabosť, ktorá sa
len tak vlastní
Je to to málo, čo mi zostáva a
čo ma pobáda
Nepoužívať tieto zreničky, aby
som ťa videl
A v olejomaľbe môjho ranného
neba
Maľujem hviezdy svitom
spomienok na teba
A nespavosť toho zamilovaného
mesiaca
A slnko, opité čakaním na teba
Tvoj portrét
Tvoj portrét
Tvoj portrét je podobizňou mňa
rozbitého na kúsky
Lebo po tom, čo tu nie, som už
nikdy nebol ten istý
Je to boj s náročným hlavolamom
Hoci nostalgia stráca
trpezlivosť
A v olejomaľbe môjho ranného
neba
Maľujem hviezdy svitom
spomienok na teba
A nespavosť toho zamilovaného
mesiaca
A slnko, opité čakaním na teba
Neviem, kedy začalo skončené
Alebo je to snáď moja daň za
nostalgiu
Tvoj portrét
|
Your
portrait
Your
portrait stays here like as if nothing happened
Exhibited
on the wall of memories
With
a hair of hurricane that adorned you
And
your wet lips making history
Your
portrait has a sun that doesn´t appear
And
a shadow which attacks you from left
And
that shine in your pupils is likable
Your
portrait is here only to bring back memories
And
in the oil painting of my early morning´s sky
I paint
the stars with the light of remembering you
And
the insomnia of this moon in love
And
this sun drunk from awaiting you
Your
painting is a canvas of one breath
With
a trace of your smell everywhere
Your
portrait is a ceremony of smile
A carmine
of red fuchsia, like a wound
Your
portrait is Van Gogh made in hurry
And
a line of Miró which got lost
|
Your
portrait is not a canvas that hangs
Neither
a sad foolishness for just to have you
It´s
that little that stays me and that urges me
Not
to use my pupils to see you
And in the oil painting of my early morning´s sky
I paint the stars with the light of remembering you
And the insomnia of this moon in love
And this sun drunk from awaiting you
Your
portrait
Your
portrait
Your
portrait is my portrait broken in pieces
Because
once you left, I´ve never been the same
It´s
putting together a crossword with small parts
Even
though the longing loses its patience
And in the oil painting of my early morning´s sky
I paint the stars with the light of remembering you
And the insomnia of this moon in love
And this sun drunk from awaiting you
And
I don´t know when the ended has begun
Or
it´s my duty payment of nostalgia
Your
portrait
|
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára