Lebo nielen španielskou hudbou je človek živý/ It´s not only a Spanish music that makes me alive :-)
| PRETTY RECKLESS- 25 Year one Was lots of fun But nothing lasts forever in my dreams And two I followed you Because you knew the way or so it seemed And three I still believed That we would be becoming destiny And four I wanted more But you were moving on to better things At twenty-five And still alive Much longer than expected for a man At twenty-five All hope has died And the glass of my intentions turns to sand And shatters in my hand Five to six A lie, a kiss The secrets that were served we’d never say Skip to eight We called to fate To live, to let us die another day And nine I saw the signs Reflected in the barrel of a gun Ten We’re here again Those who loved me burned up in the sun At twenty-five And still alive Much longer than expected for a man At twenty-five All hope has died And the glass of my intentions turns to sand And shatters in my hand From eleven, twelve I held the future in my grasp And all through my teens I screamed I may not live much past Twenty-one two three four Twenty-one two three four Twenty-one two three four One two three four At twenty-five And still alive Much longer than expected for a man At twenty-five All hope has died And the glass of my intentions The glass of my intentions The glass of my intentions Turns to sand And shatters in my hand | Rok jedna Bol veľmi zábavný Ale v mojich snoch nič netrvá večne A druhý Som ťa nasledovala Lebo sa zdalo, že si poznal smer A číslo tri Stále som verila Že sme si predurčení osudom A vo štvrtom Som chcela viac Ale ty si sa pohol k niečomu lepšiemu V dvadsiatich piatich A stále nažive Omnoho dlhšie než sa od človeka očakáva V dvadsiatich piatich Všetka nádej zamrela A pohár mojich úmyslov sa mení na piesok A triešti sa v mojich rukách Od päťke k šestke Lož a bozk Tajomstvá, ktoré nemali byť nikdy povedané Preskoč na osmičku Volali sme na osud Aby sme žili, aby nás nechal zomrieť v iný deň A deväť Videla som znamenia V odraze hlavne pištole Desať Opäť sme tu Tí, ktorí ma milovali, zhoreli na slnku V dvadsiatich piatich A stále nažive Omnoho dlhšie než sa od človeka očakáva V dvadsiatich piatich Všetka nádej zamrela A pohár mojich úmyslov sa mení na piesok A triešti sa v mojich rukách Od jedenástky, dvanásť, držala som budúcnosť vo svojom zovretí A cez všetky moje -násť roky som kričala, že sa dlho dožiť nemusím Dvadsať jedna, dva, tri, štyri Dvadsať jedna, dva, tri, štyri Dvadsať jedna, dva, tri, štyri Jeden, dva, tri, štyri V dvadsiatich piatich A stále nažive Omnoho dlhšie než sa od človeka očakáva V dvadsiatich piatich Všetka nádej zamrela A pohár mojich úmyslov Pohár mojich úmyslov Pohár mojich úmyslov Sa mení na piesok A triešti sa v mojich rukách | 
Note: I don´t own Spanish translation, all teh credits go to: Pretty Reckless: 25
| 25 Año
  uno, Hubo
  un montón de diversión Pero
  nada dura para siempre en mis sueños. Y
  el (año) dos, Te
  seguí Porque
  conocías el camino, o eso parecía. Y
  tres. Yo
  todavía creía Que
  nos convertiríamos en el destino. Y
  cuatro. Yo
  quería más Pero
  tú estabas avanzando hacia cosas mejores. En
  el (año) veinticinco Y
  todavía con vida Mucho
  más de lo esperado para un hombre. A
  los veinticinco Toda
  esperanza ha muerto Y
  el reloj lleno de mis propósitos Se
  convierte en arena Y
  se hace añicos en mis manos. Del
  cinco al seis Una
  mentira, un beso Los
  secretos que se sirvieron, nunca los contamos. Salto
  al ocho Pedimos
  al destino vivir Que
  nos permitiese morir otro día. Y
  nueve Vi
  las señales Reflejadas
  en el cañón de una pistola | Diez Otra vez estamos aquí. Aquellos
  que me amaron ardieron bajo el sol. En
  el veinticinco Y
   todavía con vida Mucho
  más de lo esperado para un hombre. A
  los veinticinco, Toda
  esperanza ha muerto Y
  el reloj lleno de mis propósitos se
  convierte en arena, Y
  se hace añicos en mis manos. Desde
  el once, doce Sostuve
  el futuro en mis manos Y
  durante toda mi adolescencia Grité
  que quizás no viviese mucho más de los Veintiuno,
  dos, tres cuatro. Veintiuno,
  dos, tres cuatro. Veintiuno,
  dos, tres cuatro. Uno,
  dos, tres, cuatro. En
  el veinticinco, Y
  todavía con vida, Mucho
  más de lo esperado para un hombre. A
  los veinticinco, Toda
  esperanza ha muerto Y
  el reloj lleno de mis propósitos Y
   el reloj lleno de mis propósitos Y
  el reloj lleno de mis propósitos se
  convierte en arena Y
  se hace añicos en mis manos. Se
  hace añicos en mis manos. | 
 

 
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára