Stránky

sobota 26. marca 2016

Extremoduro- A fuego: je čas trocha pritvrdiť/ španielsky rock

    Ak sa vysloví pojem "španielska hudba", drvivej väčšine z nás prídu na myseľ ako prvé gitary, Paco de Lucía, Gipsy Kings (pre tých neznalých, mimochodom- sú Francúzi :-) vášnivé a temperamentné flamenco a kastanety, a vo zvyšku prípadov bleskové letné hity na jednu sezónu či presladené a romantické balady o láske. Ibaže aj Španieli vedia poriadne pritvrdiť...:-)


   

 

   Takže sa s chuťou započúvajte do síce o niečo staršieho, ale predsa len nestarnúceho rockového hitu (vrátane poriadne rockového textu, varujem, nič pre krehké kvetinky... :-)




   

EXTREMODURO- A FUEGO

A fuego lento no se calientan mis huesos
Y bajé al infierno a ver cómo se cuecen tus besos
Cansado de buscar un trocito de cielo
lleno de pelos.

Y a deshora sale un sol alumbrando Una esquina y alegrándome el día

¿Dónde están los besos que te debo?
En una cajita;
Que nunca llevo el corazón encima
Por si me lo quitan.

Me salgo de mi casa,
Me estrello contra la acera;
No puedo recordar qué clase de mundo hay fuera:
Salté por la ventana buscando una liana
-¡Árbol va!- y Tarzán al suelo.

Y harto de buscarte siempre a oscuras
Y de volverme en puro hielo
Tiré toda mi vida a la basura
Y ni las ratas se la comieron.
Nadie me persigue pero yo acelero.
Llaman a mi puerta y yo ya a nadie espero.

Pero ¿dónde están los besos que te debo?
En una cajita;
Que nunca llevo el corazón encima
Por si me lo quitan.

Pero ¿dónde están los besos que me debes?
En cualquier esquina,
Cansados de vivir en tu boquita
Siempre a la deriva

Y llega en tu braguita el amor de visita
Y en mis pantalones entre los cojones.
Voy a tatuarme, azul, una casita
Para que allí vivan nuestros corazones.

Y a deshora sale un sol alumbrando Una esquina y alegrándome el día.

¿Dónde están los besos que te debo?
En una cajita;
Que nunca llevo el corazón encima
Por si me lo quitan.

Pero ¿dónde están los besos que me debes?
En cualquier esquina
Cansados de vivir en tu boquita
Siempre a la deriva

Cuando ya no puedo más saco para respirar
Un ratito el corazón, que lo tengo en carne viva;
Sólo un poco de calor hace que me vuelva a la vida
Y lo pongo a secar al sol escondido en un renglón.

Y a deshora sale el sol alumbrando Una esquina y alegrándome el día.

¿Dónde están los besos que te debo...?
...

Na ohni

Na miernom ohni sa nezahrejú moje kosti
Tak zostúpil som do pekiel, aby som videl, ako sa škvaria tvoje bozky
Vyčerpaný z hľadania tej trošky neba
plnej vlasov

A vtedy, keď to čakám najmenej, vychádza slnko, osvetľuje
Roh ulice a rozjasňuje mi deň

Kde sú všetky tie bozky, ktoré ti dlžím?
V nejakej malej krabičke
Nikdy nenosím srdce na dlani
Pre prípad, že by mi ho zobrali

Vyjdem z domu
Rozpľaštím sa priamo proti chodníku
Nedokážem si spomenúť, čo za ľudí je tam vonku:
Vyskočil som von oknom, hľadajúc lianu
- Pozor, strom!- a Tarzan padá k zemi.

Po krk toho, že ťa vždy hľadám v temnotách
A znova sa mením na čistý ľad
Vyhodil som celý svoj život do koša
A ani potkany ho nechceli žrať
Zrýchľujem, aj keď ma nikto neprenasleduje
Klopú mi na dvere a ja nikoho nečakám

Ale, kde sú všetky tie bozky, ktoré ti dlžím?
V nejakej malej krabičke
Nikdy nechodím so srdcom na dlani
Pre prípad, že by mi ho zobrali

Ale, kam sa podeli všetky tie bozky, ktoré mi dlžíš?
Vidím ich na každom rohu ulice
Unavené z toho, že musia žiť z tvojich pier
Vždy blúdia bez cieľa

A láska ťa prišla pozrieť do tvojich nohavičiek
A priamo do mojich nohavíc medzi moje gule
Nechám si vytetovať modrý domček
Aby tam žili naše srdcia

A vtedy, keď to čakám najmenej, vychádza slnko, osvetľuje
Roh ulice a rozjasňuje mi deň

Kde sú všetky tie bozky, ktoré ti dlžím?
V nejakej malej krabičke
Nikdy nechodím so srdcom na dlani
Pre prípad, že by mi ho zobrali

Ale, kam sa podeli všetky tie bozky, ktoré mi dlžíš?
Vidím ich na každom rohu ulice
Unavené z toho, že musia žiť z tvojich pier
Vždy blúdia bez cieľa

Keď už viac nevládzem, doprajem si nádych
Na chvíľku svojmu srdcu, obnaženému  až na samú dreň
Len trochu tepla stačí na to, aby som sa vrátil k životu
Nechám ho vysušiť sa na slnku, ukryté v tajnej komôrke

A vtedy, keď to čakám najmenej, vychádza slnko, osvetľujúce
Roh ulice a rozjasňuje mi deň

Kde sú všetky tie bozky, ktoré ti dlžím....?
.....



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára