Lope de Vega: Žena je z muža to najlepšie (amatérsky preklad básne)

                         

       Lope de Vega(1562, Madrid- 1635, Madrid)- vlastným menom Félix Arturo Lope de Vega y Carpio, patrí medzi predstaviteľov zlatého veku španielskej literatúry. Bol básnik a dramatik. Svoje prvé verše zložil ako päťročný, hoci ešte nevedel písať, a svoju prvú divadelnú hru napísal vo svojich trinástich rokoch. Počas svojho života napísal okolo 1500 dramatických diel, z ktorých mnohé sú populárne dodnes; venoval sa aj románom, epickej a lyrickej poézii. Mal veľmi vášnivú, temperamentnú osobnosť a bol známy svojím búrlivým ľúbostným životom. Po nespočetných ľúbostných vzťahoch, niekoľkých sobášoch a deviatich deťoch sa v päťdesiatich rokoch (po skone jeho vtedajšej manželky a syna Carlosa Félixa) ocitol v existenčnej kríze a dal sa na kňazskú dráhu. Avšak udržať si takú vzdialenosť od sveta sa preňho stáva nemožným, a tak do konca života vstúpia do jeho cesty ešte tri ženy, pričom s s tou poslednou, Martou Navares, vydatou, ho spájal hlboký vzťah. Aj napriek jej slepote a demenci sa o ňu staral až do jej skonu a tri roky po jej smrti sám zomiera v Madride, vo svojom rodnom meste, kde sa tešil obrovskej obľube.
     Vďaka jeho bohatej a rozmanitej tvorbe ho prezývali "fénix prostých", a Cervantes ho pomenoval ako "rodený talent od Boha". A rozhodne sa nemýlil...

                                     

     Preložila som pre vás jednu z jeho básní, lebo niet pochýb o tom, že my ženy, čo ako dobré aj potvory, sme pre muža tou najlepšou inšpiráciou...:-)

              Žena je z muža to najlepšie

     

Es la mujer del hombre lo más bueno, y locura decir que lo más malo, su vida suele ser y su regalo, su muerte suele ser y su veneno. Cielo a los ojos, cándido y sereno, que muchas veces al infierno igualo, por raro al mundo su valor señalo, por falso al hombre su rigor condeno. Ella nos da su sangre, ella nos cría, no ha hecho el cielo cosa más ingrata: es un ángel, y a veces una arpía. Quiere, aborrece, trata bien, maltrata, y es la mujer al fin como sangría, que a veces da salud, y a veces mata.

Žena je z muža to najlepšie, a blázon by povedal, že to najhoršie, zvykne byť jeho životom, darom preňho je, jeho záhuba aj jeho jed. Očiam jeho ako nebo, čistá a úprimná, avšak nezriedka sa mi peklu podobá, jej cena vo svete je vzácna, nezmerná, ale za jej krutú faloš k mužom ju strestám ja.  Svoju krv nám dáva, vychováva nás, lež nestvorili nebesá nevďačnejšiu vec bárs: raz anjel, raz harpia. Miluje, nenávidí, viem k nám byť dobrá i zlá; napokon, žena je ako sangría- občas dáva zdravie, občas zabíja.