IU, vlastným menom Lee Ji-eun, v rodnom jazyku 아이유, je súčasná úspešná juhokórejská speváčka, textárka a herečka. Jej meno je kombináciou slov "ja" (I) a "ty" (you) a znamená "ty a ja sa hudbou spájame do jedného". Ku mne sa hudobne aj ako herečka dostala cez K- drámu Hotel de luna z roku 2019, vtedy sa ku mne dostali aj jej piesne "Lullaby" a "The Visitor". Tento rok v marci vydala nový album "Lilac", ktorý sa ihneď stal úspešným a z neho (zatiaľ :-)) mám obľúbené dve skladby: "Epilogue" a "The sea of a kid", pre mňa čosi ako zhudobná poézia :-) (Mimochodom, okrem milovanej španielčiny sa teraz venujem zatiaľ ako začínajúci "samoštudent" kórejčine, a učiť sa ju cez hudbu je super, takže nebuďte prekvapení, ak sa tu budú objavovať aj skladby z Južnej Kórey či Ázie :-)). Takže na dnes, nech sa páči, si vychutnajte skladbu "More dieťaťa"...:-)) A tu sú aj tie, ktoré som spomínala už predtým...
Lullaby, čiže uspávanka...
IU- THE SEA OF A KID (아이와 나의 바다) Yet even as time passes There are wounds that don't heal Because I cannot love myself fully It is a sorrowful night The face in the mirror feels unfamiliar That I silently close my eyes as per the usual I hastily await the night to move on to tomorrow That child who dreamt of so many wishes Did the child in me suffer for so long Just to become the person I am today? Day by day that passes I get farther away from her That I don't think we will ever reconcile I don't think it will get better When I was young I dreamt of an everlasting sea Where now only the faintest traces remain My breath filled with excitement The cool wind flowing above I want to freely roam the seas like the waves Just as I slowly open my eyes in spite of my fear There and then, the world comes to me To become a breathtaking gift That self who doubted so many times Can finally give a reply to the child in me The long lost memories from over the horizon Call for me In that voice I had forgotten For so long I wade against the gushing stream Back towards that place where my sea was born Even if I am swept away and lost, I can be free Never again will I let the darkness take over me Never again will I pretend not to recognize myself There may still be times When life's waves sweep me away But from this moment and forth, I will know the way back |
More dieťaťa Bez ohľadu na to, ako čas beží Sú tu rany, ktoré sa nehoja Pretože nedokážem samu seba plne milovať Je to noc plná smútku Tá tvár v zrkadle mi pripadá neznáma A tak radšej zatvorím oči ako zvyčajne Dychtivo čakám, kým sa noc preklenie do zajtrajška Dieťa, ktoré snívalo o toľkých želaniach Trpelo dieťa vo mne tak dlho Len preto, aby som sa stala človekom, ktorým som dnes? Deň za dňom sa od neho čoraz viac vzďaľujem Nemyslím si, že sa ešte niekedy uzmierime Nemyslím si, že sa to niekedy ešte zlepší Keď som bola mladá Snívala som o večnom mori Po ktorom teraz zostali len nejasné stopy Môj dych je naplnený vzrušením Okolo mňa vanie studený vietor Chcem blúdiť morami voľne ako vlny Keď pomaly otváram oči kvôli strachu Občas ku mne zavíta svet A stane sa dych berúcim darom To moje ja, ktoré o sebe toľkokrát pochybovalo Môže dať dieťaťu vo mne odpoveď Dávno stratené spomienky za horizontom Ma volajú Hlasom, na ktorý som už dlho Zabúdala Brodím sa proti skákajúcemu prúdu Späť, tam na to miesto, kde sa zrodilo moje more Aj keď ma prúd unesie a stratím sa, môžem byť slobodná Už nikdy nedovolím temnote nado mnou zvíťaziť Už nikdy nebudem predstierať, že nepoznám samu seba Stále sa mi môže stať Že ma odplavia vlny života Ale odteraz budem vždy poznať cestu späť |
|
El
mar del niño
Sin
importar el tiempo que pasa Siempre
hay heridas que no se curan Porque
no sé amarme completamente Es
una noche de pena
La
cara en el espejo se siente desconocida Así
que mejor cierro mis ojos como siempre Espero
para que la noche se convierta en la mañana apresuradamente Un
niño que soñaba con tantos deseos
¿Acaso
sufrió ese niño dentro de mí tanto Solo
para hacerse una persona que soy hoy? Conforme
pasan los días, me alejo más y más de él No
creo que alguna vez podamos reconciliarnos No
creo que esto se mejore
Cuando
era jóven Soñaba
con el mar eterno Del
que hoy quedaron solo las estelas borrosas
|
Mi
respiración se llena de entusiasmo Un
viento frío sopla en mi alrededor Quiero
vagar libremente por el mar como las olas Cuando
de repente abro mis ojos por el miedo
De
vez en cuando, un mundo me visita Para
convertirse en un hermoso regalo Mi
„yo“ que tantas veces duadaba de sí mismo Por
fin puede responder al niño dentro de mí
Los
recuerdos olvidados hace mucho tiempo detrás del horizonte Me
llaman Con
esa voz al que tanto tiempo Me
fui olvidando
Vadeo
contra el corriente chorreante Volviendo
a ese sitio donde nació mi mar
Y
aunque me lleve el corriente y me quede perdida, puedo ser libre Nunca
más dejaré la oscuridad controlarme Nunca
más fingiré no conocer a mi misma
Habrán
las veces Cuando
las olas de vida me desvíen Pero
desde hoy en adelante sabré volver a mi camino |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára