Ramón de Camponamor (1817-1901) je jedným z najdôležitejších básnikov druhej polovice 19.storočia, kedy romantizmus v Španielsku upadal a jeho miesto postupne nahrádzal realizmus. Narodil sa v Navii (Asturias), vyštudoval medicínu, ale venoval sa poézii a politike. Bol občianskym poslancom a splnomocnencom Alicante a Valencie. Zaujímal sa o skúmanie ľudskej duše, predovšetkým tej ženskej a vo svojej ére zažíval nesmiernu popularitu. Bol veľmi obdivovaný ženami a tie za ním v salónoch prichádzali, aby im na vejár napísal nejaký zo svojich krátkych veršov, plných nezbednosti a šibalstva, ktoré on sám nazýval "humoradas" alebo "doloras" (krátke vtipné postrehy o láske alebo na chválu peknej majiteľke vejára).
Napísal viacero zbierok básní a jednu divadelnú hru v dvoch dejstvách- "Una mujer generosa".
Po svojej smrti sa naňho zabudlo, neskôr jeho tvorbu podceňovali a zhadzovali, až kým na ňu nenadviazali takí veľkí bísnici ako Guillén, Cernuda či Gil de Biedma.
Ja som si dovolila vybrať vám na ukážku niekoľko "humoradas" nielen o láske, ale aj o živote, ktoré ma spomedzi tých všetkých zaujali a o ktorých si myslím, že platia dodnes...:-) Nájdete aj niečo ako šité na vás? :-)
|
La niña es la
mujer que respetamos,
y la mujer la niña
que engañamos.
Te vi una sola vez,
pero mi mente
te estará
contemplando eternamente.
Te morirías por
él, pero es lo cierto
que pasó tiempo y
tiempo, y no te has muerto.
Sé firme en
esperar, que de este modo
algo le llega al
que lo espera todo.
Preguntas ¿qué es
amor? Es un deseo
en parte terrenal
y en parte santo:
lo que no sé
expresar cuando te canto;
lo que yo sé sentir
cuando te veo.
El amor que más
quiere,
como no viva en la
abstinencia, muere.
Tus ojos, con que
el alma nos sondeas,
son dos soles que
alumbran con ideas.
Las niñas más
juiciosas y más puras
al llegar la razón
hacen locuras.
Ya no sé en qué consiste
que al verte tan
feliz me siento triste.
No rechaces tus
sueños, hija mía;
sin la ilusión, el
mundo ¿qué sería?
Las amamos por
bellas,
pero no por
constantes;
nos gustan las
mujeres como estrellas
y, en materia de
estrellas, las errantes.
¿Me preguntáis lo
que es amor, señora?
Es condensar una
vida en hora.
De todo lo visible
y lo invisible
crees sólo en el
amor, que es lo increíble.
Después de bien
pensado,
fue mi tiempo
perdido el más ganado.
Ten, por arte y
respeto,
tus pasiones
a raya;
muere al amor al
conseguir su objeto
como mueren las
olas en la playa.
¡Cuánto
desventurado
hay que cree
conquistar y es conquistado!
¡Dichosa la mujer
que no conoce
que en los goces
tranquílos falta el goce!
Tu mano de marfil
que antes ardía
ya me suele quemar
de puro fría.
¿Por qué saben las
gentes que has pecado?
Lo saben porque
rezas demasiado.
Además del perdón
que me has pedido
te concedo el
desprecio y el olvido.
Hay mujer que se
juzga tan despierta
que siempre piensa
mal y nunca acierta.
Lo que he admirado
en ti con más empeño
ya, en vez de
darme sueños, me da sueño.
Ya sabes, ayer
reina y hoy esclava,
cómo empieza el
amor y cómo acaba.
Con locura te amé,
pero hoy, bien mío,
si te hallo sobre
un puente te echo al río.
El santo
matrimonio nos aterra
después que hemos
sabido
que, en luchas
civiles, el marido
es quien paga los
gastos de la guerra.
Obra el amor de
modo
que todo lo hace y
lo deshace todo.
En cuanto al bien
y al mal nada hay lejano;
todo se halla al
alcance de la mano.
Piensa solo en
amar y en ser amada.
El amor es lo que
es; lo otro no es nada.
Es misterio el
corazón del hombre
como una losa
sepulcral sin nombre.
Me dijo «sí», con
tan discreto modo,
que no lo oyó ni
Dios, lo que oye todo.
¿Preguntas que es
amor? Es un abismo,
mal y bien,
esperanza y desaliento,
antídoto y veneno
a un mismo tiempo,
odio y pasión,
deleite y sufrimiento.
|
Dievčatko
je žena, čo si vážime,
a žena-
dievčatko, čo klamstvami mámime.
Videl som
ťa len jeden krát, ale moja hlava
v myšlienkach
pozorovať ťa nikdy neprestáva.
Vraj bys
pre neho zomrela, isté ale je,
že čas
plynul a plynul a stále si nažive.
Vytrvaj
pevne v čakaní, lebo tak
sa pre
toho, kto čaká, niečo objaví.
Pytaš sa:
čo je láska? Túžba
sčasti
pozemská a sčasti svätá:
to, čo
neviem vyjadriť, keď ti spievam;
to, čo
viem cítiť pri pohľade na teba.
Láska, čo
veľa si pýta,
bez
zdržanlivosti rýchlo odkvitá.
Tvoje oči,
čo dušu našu skúmajú,
sú dve
slnká, čo myšlienkami svetlo dávajú.
Panny, čo
najviac rozumom a cnosťou sa honosia,
pre tie najhoršie
dôvody robia bláznostvá.
Neviem,
v čom to tkvie,
že keď ťa
vidím takú šťastnú, posmutniem.
Neodmietaj
svoje sny, dcéra moja;
čím by bol
predsa svet bez nadšenia?
Ľúbime ich
pre ich krásu,
však nie
pre ich stálosť;
páčia sa
nám ženy ako hviezdy jagavé
a ako
tie hviezdy, nech sú aj prelietavé.
Pýtate sa
ma, pani, čo to láska je?
Obsiahnuť
život v jednej hodine.
Zo
všetkého, čo vidno a aj z toho, čo nie,
veríš len
v lásku, v to najmenej uveriteľné.
Keď sa tak
nad tým zamyslím,
čas, čo
premárnil som, najviac sa mi vyplatil.
Drž,
trpezlivo a s úctou,
na uzde
svoje vášne;
zomrie láska,
keď dosiahne svoj cieľ
ako zhynie
vlna, čo dorazí na breh.
Koľko je
tých nešťastných,
čo myslia si
, že podmaňujú a
pritom oni
sú tí podmanení.
Šťastná to
žena, čo nevie,
že pokojné
pôžitky nedajú žiadne rozkoše.
Tvoja
mramorová rúčka, čo predtým horela,
už len
plameňom chladným páli ma.
Ako ľudia
vedia, že si zhrešila?
Nuž preto,
lebo priveľmi si sa modlila.
Okrem
ospravedlnenia, o ktoré si ma prosila,
dávam ti
aj kus pohŕdania a zabudnutia.
Žena, čo
veľa si o sebe myslí,
vždy myslí
chybne a netrafí nikdy.
To, čo som
na tebe obdivoval tak rád,
mi už sny
nekradne, ale ma uspáva.
Raz je to
tak- včera kráľovná a dnes otrokyňa,
tak láska
začína a tak pohasína.
Miloval
som ťa, láska moja, šialene,
avšak
dnes, vidieť ťa na moste
hodím ťa
do rieky cezeň.
Svätý zväzok
manželský nás nastraší až vtedy,
keď zistíme,
že
v občianskych vojnách manžel
platí za všetky
škody.
Láska
funguje tak,
že všetko
stvorí a potom obráti na prach.
Dobro
a zlo, nie je mu cudzia diaľka žiadna-
všetko má
na dosah ľudská ruka prázdna.
Mysli len
na lásku a ako byť milovaná.
Láska je to,
čo je; ostatné sa s ňou nedá porovnávať.
Ľudské
srdce je rovnako záhadné
ako
náhrobný kameň bez mena.
Povedala
mi „áno“ tak tíško a potajme,
že ho
nezačul ani Boh, čo vraj všetko počuje.
Pýatš sa,
čo je láska? Je to priepasť,
zlo
a dobro, nádej a zúfanie,
protijed
a otrava zároveň,
nenávisť
a vášeň, pôžitok a trápenie.
|
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára