Stránky

piatok 21. októbra 2022

Leiva, Natalia Lacunza: Premio de consolación/ Cena útechy/ A booby prize (preklad piesne/ lyrics translation)

                                              


         Hlboká pieseň o depresii s malou dávkou poézie vo francúzštine/ A deep song about depression with a small portion of poetry in French...

                        

 

LEIVA, NATALIA LACUNZA- PREMIO DE  CONSOLACIÓN

 

Peor para ti

Que te quedas sin nuestra agonía

Sin nuestro escuálido balcón

Dónde adivinábamos los pájaros

 

Peor para ti

Que ya no se te acelera casi el corazón

Que te has quitado el lexatin

Y separas vidrio de los plásticos

 

Vino y prozac

Remolinos de ropa

Hielo en las sábanas

Las sábanas

 

Tú que lo llevas bien

Si puedes sálvate

Aún estás a tiempo

 

Supe que eras una ensoñación

Me habías malacostumbrado

Puede que mañana estemos oxidados

Con el premio de consolación

Temblando en nuestras manos

Eternos y atrapados

Pero nunca, nunca libres eso no

Eso no

 

Peor para ti

Que ya no te queda ni una estúpida razón

Que has aprendido a convivir

Con tus dramas y tus puntos álgidos

 

Tú que lo llevas bien

Si puedes sálvate

Aún estás a tiempo

 

Supe que eras una ensoñación

Me habías mal acostumbrado

Puede que mañana estemos oxidados

Con el premio de consolación

Temblando en nuestras manos

Eternos y atrapados

Pero nunca, nunca libres eso no

Eso no

 

Je t'aime

Avec mes états d'âmes

Qui sont nombreux

Et mes changements d'humeurs continuels

Pour ce que tu sais déjà

Le temps, la vie, la mort

 

Je t'aime

Avec ce monde que je ne comprends pas

Avec ces gens qui ne saisissent rien

Avec l'ambivalence de mon âme

Avec l'incohérence de mes actes

Avec la fatalité du destin

Avec la conspiration du désir

 

Vino y prozac

Remolinos de ropa

Hielo en las sábanas

Las sábanas

 

 

Cena útechy

 

Horšie pre teba

Lebo zostaneš bez našich hádok

Bez nášho malého balkóna

Kde sme hádali mená vtákov

 

Horšie pre teba

Lebo už ti temer nebúši srdce

Odkedy si prestala užívať Lexaurin

A separuješ sklo od plastov

 

Víno a Prozac

Zvírené šaty

Ľad v plachtách

Plachty

 

Ty, čo to znášaš dobre

Sa ešte môžeš zachrániť

Ešte máš čas

 

Vedela som, že si len fantáziou

Vytvorila som si na teba zlý návyk

Možno že zajtra budeme zhrdzavení

S cenou útechy

Trasúcou sa v našich rukách

Veční a polapení

Ale nikdy, nikdy slobodní, to nie

To nie

 

O to horšie pre teba

Lebo už ti nezostáva ani jeden hlúpy dôvod

Aby si sa naučil spolunažívať

So svojimi drámami a kritickými bodmi

 

Ty, čo to znášaš dobre

Sa ešte môžeš zachrániť

Ešte máš čas

 

Vedela som, že si len fantáziou

Vytvorila som si na teba zlý návyk

Možno že zajtra budeme zhrdzavení

S cenou útechy

Chvejúcou sa v našich rukách

Veční a polapení

Ale nikdy, nikdy slobodní, to nie

To nie

 

/útržok básne „Te amo“ (Milujem ťa) od Pabla Nerudu vo francúzštine/

 

Milujem ťa

So svojimi stavmi emócií

Ktorých je premnoho

A neustále menia svoju náladu

Pre príčiny, ktoré už dobre poznáš

Čas, život, smrť

 

Milujem ťa

So svetom, ktorému nerozumiem

S ľuďmi, ktorí nerozumejú mne

S dvojznačnosťou svojej duše

Cez svoje nepredvídateľné činy

S konečnou platnosťou osudu

Sprisahaneckou túžbou

 

Víno a Prozac

Zvírené šaty

Ľad v plachtách

Plachty


 

Booby prize

 

Worse for you

Because you stay without our fights

Without our scrawny balcony

Where we were guessing the birds

 

Worse for you

Because your heart doesn´t almost beat faster

Since you quit Lexatib

And you separate glass from plastic

 

Wine and Prozac

Swirls of the clothes

Ice in the sheets

The sheets

 

You who can bear it right

You still have a chance to save yourself

You still have time

 

I knew you were a daydream

You turned into my bad habit

Tomorrow, we may be rusted

With a booby prize

Shaking in our hands

Eternal and caught

But never, never being free, no

No, not this

 

Worse for you

Because there´s not even one stupid reason for you

Because you´ve learned to live

With your dramas and your critical points

 

You who can bear it right

You still have a chance to save yourself

You still have time

 

I knew you were a daydream

You turned into my bad habit

Tomorrow, we may be rusted

With a booby prize

Shaking in our hands

Eternal and caught

But never, never being free, no

No, not this

 

/a piece of Pablo Neruda´s poem „Te amo“ (I love you) in French/

 

I love you

With my emotional states

That are many to name

And they change their humour constantly

Because of the things you already know

Time, life, death

 

I love you

With the world I don´t understand

With the people who doesn´t undestand me

With the ambiguity of my soul

With the incosistency of my acts

With the fatality of the fate

With the conspiracy of desire

 

Wine and Prozac

Swirls of the clothes

Ice in the sheets

The sheets


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára