Dnes by som rada hovorila o kvetoch- ale nie
o tých zelených, žltých, živých, s listami, na lúke či vo váze, ale
najmä o tých ľudských. A obzvlášť o narcisoch, hlavne tých
mužských...
Muži-
narcisy, alias muži s egom vysokým až po nebo a takým, že nemá dno,
sa v tanečnom svete vyskytujú pomerne hojne. Tipujem, že je to preto, lebo
tanec samotný má čo do činenia s obdivom, obľúbenosťou, so sebavedomím,
s vystupovaním a so snahou zaujať a loviť, a to je priam až
hnacím motorom na ukojenie už aj tak dosť márnivého a ješitného mužského
ega. (Môžem vám povedať, že vo svete SBK komunity sú tanečníci, ktorí sa tým
sebavedomím pýšia absolútne zaslúžene, lebo vedú božsky, no zostávajú pri zemi;
a potom je rovnako veľa tých, ktorí síce majú veľké ego, to ale neznamená,
že vždy majú v sebe aj rytmus a dostačujúce tanečné schopnosti. Niekedy
to je tak, že muž vie byť veľmi pokorný a úžasný ako lektor
a tanečník, no v súkromí má ego, ktoré sa predycháva len ťažko. Tak
to už býva, to, že človek veľa a nahlas rozpráva, ešte neznamená, že niečo
skutočne vie 😊)
Pri
tancovaní sa narcisom dá čo- to odpustiť. Tie, čo si ale zažili s nimi
vzťah, by vedeli rozprávať 😊
Muž- narcis- či už si je toho vedomý a dokonca sa tým chváli, alebo sa tak
správa nevedomky, trpí egom, ktoré vyžaduje veľa obdivu, chvály, zbožňovania,
slepého nasledovania. Očakáva, že veci a ženy prídu k nemu, lebo
prečo by on, niekto s tak vysokou cenou, postavením a osobnosťou, niekto tak extra a výnimočný, bol
ten čo by sa mal snažiť? Muž s veľkým egom je osobnosť, má neopakovateľné
vyžarovanie, priťahuje k sebe ľudí ako svetlo nočné motýle, to je jeho
najväčšia devíza; je ako stvorený na vedúce funkcie, do umeleckého sveta, má
presne tú auru, ktoré dokáže oslepiť...ale nielen ľudí okolo neho, ale
aj jeho samého. Nedostatkom býva málo pokory, neschopnosť prijať kritiku, čeliť
problémom a riešiť ich, hrať v prípade konfliktu rolu obete
a ublíženého a v prípade, že od neho vyžadujete vysvetlenie,
pravdu a zaujatie stanoviska k niečomu, čo sa mu nepozdáva, útek.
Som
presvedčená o tom, že to, že má narcis veľké ego, neznamená, že je zlý človek,
priateľ, kamarát alebo spoločník alebo že nevie hlboko a úprimne milovať,
ani že na to nemá právo; že nevie byť monogamný; určite vie byť milujúci,
starostlivý a dobrý partner, ale jeho vlastné detinské ego, tá vrodená
túžba po obdive, chlácholení, pozornosti, vychvaľovaní ho núti neustále hľadať nové zdroje slávy a ženy, ktoré by mu to poskytli, kvôli čomu vyhľadáva vzťahy, kde ho
milujú slepo a preto im ľahko prepadáva.
Ak
napríklad ste v blízkom vzťahu s narcisom alebo s ním chodíte,
viete, ako vyzerá taká hádka s ním:
Ste
svedkom niečoho, čo vás bolí, raní, čo vám možno príde ako podvod alebo hra
a rozhodnete sa to riešiť, pomenovať a pozor!-požiadať len
o vysvetlenie, objasnenie, pravdu. Len číra konfrontácia, diskusia. (Žiadne hrozby ani slovo
o rozchode či úteku nezaznelo.)
Dospelý muž- by sa jednoducho pokúsil vysvetliť
vám to a ubezpečiť vás o tom, že je všetko v poriadku a on vás miluje. Alebo, pod tiažou dôkazov a svedomia, sa priznať, povedať, o čo ide, čo
preňho znamenáte vy alebo tá druhá. V prvom prípade by sa to asi skončilo
masívnym a vášnivým udobrovaním, v tom druhom tichom a výčitkami
alebo premýšľaním na oboch stranách. No normálne dospelý muž by sa nebál
pozrieť pravde do očí a aj vám ju povedať. Vie prevziať zodpovednosť za
seba, priznať si chybu, prijať následky alebo veci oľutovať.
Muž- narcis však zaujme obranný postoj...namiesto vysvetlenia
a logických argumentov šikovne hodí vinu na vás, lebo mu neveríte, že toto
už pozná, že je to preňho dejavu; ani veci nepoprie, ani ich nepotvrdí
a vás nechá v mučivej neistote. Vás to bolí, ale urazený, trucovitý
a zranený je on.
Dospelý muž sa snaží veci napraviť, vykompenzovať, dokázať vám, ako
veľmi mu na vás záleží, aby si získal späť vašu dôveru. Ak podviedol, buď si
jeden z vás balí kufre alebo sa kajá, ale sa niečo deje.
Muž- narcis volí útek. „Tento vzťah nemá zmysel, tu ja nezostanem, ja predsa nemusím nič
vysvetľovať, ty si tá, čo to pokazila/ to medzi nami umrelo/ v tomto ďalej pokračovať nebudem, tak idem, pá“. Od vás očakáva, že to vy
sa ospravedlníte jemu, ale nie on vám, a potom, keď mu znova pozdvihnete
sebavedomie, blahosklonne vás prijme späť. Ale krok musíte urobiť vy. V tom je ten základný rozdiel a zároveň
ten hlavný zádrheľ vzťahu s narcisom- nech už urobíte čokoľvek, ako partnerka
ťaháte za kratší koniec. Lebo od vás sa očakáva, že nech sa stane čokoľvek,
iniciatíva- či už na zoznámenie sa alebo udobrenie- musí prísť vždy a zákonite
od vás...
Dovolím
si tvrdiť, že ak sa vo vzťahu stretnú muž- narcis a žena s nízkou sebaúctou
a sebavedomím, je to priam až ideálna kombinácia. Ona ho bude slepo zbožňovať,
milovať, klásť na prvé miesto, plniť jeho vôľu a želania, plne sa mu
prispôsobí...lebo pre ňu bude Boh, dokonalosť, muž bez omylov a chýb. A ten
sa predsa nikdy nemýli. Môže byť pre muža s egom po strop niečo úžasnejšie
než toto? Ak sa aj stane, že muž prestrelí, urobí chybu, podvedie či ju zraní,
šikovne si pred tým sama zapchá uši aj oči a povie si, že chyba určite
musí byť predsa na jej strane- dávala mu málo lásky, pozornosti, času, a preto
ju opustil kvôli inej a že si to vlastne zaslúžila. (V tejto súvislosti mám pre narcisov, len tak z čírej zvedavosti, dve otázky: a) ako
dlho trvá, kým „normálna“ žena, proste len taká zaláskovaná, precitne a dostane
sa z moci jeho osobného čara a začne ho vnímať celistvo ; a za b) ako dlho trvá, kým sa
narcis začne vo vzťahu s niekým, kto mu všetko dáva, a nikdy nič
neodoprie, nudiť a zunuje sa mu?)
Nástrahou vzťahov u narcisov sú podľa
mňa zlatokopky: tieto ženy síce tiež nemajú ktovieakú sebaúctu, no zato majú rozum,
prešibanosť, „vychcanosť“ a presne vedia, na akú strunku mužovi zahrať,
aby získali jeho peniaze, moc, prestíž a tak nejak to vydržali aj s ním. A ego žiaľ nemá oči. Je to síce väčšinou vzájomne výhodná dohoda- ona mu dodáva a zdvíha sebavedomie
(okrem iných chlapských vecí, samozrejme 😊)
a on jej zase kupuje handry, vozí ju po dovolenkách a chodí s ňou
po kluboch. Či už ona využíva jeho, a on to nevie, alebo sú si toho vedomí
obaja-aj tak sa dá.
Najvýbušnejšou kombináciou sú podľa mňa vzťahy muža- narcisa a normálnej, sebavedomej ženy, ktorá si vie vážiť samu seba, je si sebaistá a hlavne má vlastnú hlavu. (Netvrdím, že taký vzťah nemôže a nemá šancu prežiť, ale vyžaduje PRIMERANÉ kompromisy a ústupky na oboch stranách.) Lebo aj keď na začiatku môže ona prepadnúť jeho čaru, charizme a osobnosti, skôr či neskôr, ako ho spoznáva, a začína vidieť jeho pravú tvár- a aj to, kým skutočne je- sa nakoniec rozhoduje, či ten zvyšok, ktorý na ňom objaví, jej stojí za to, aby s ním zostala. Pretože ak si žena verí a má sa rada, bude chcieť reálne riešiť problémy vo vzťahu, bude požadovať vysvetlenie, riešenie, to, aby muž čelil svojmu konaniu, držal svoje slovo, vedel poprosiť o odpustenie a bol niekým, kto-aj napriek hlade po ženskom obdive- sa nemusí zbaviť úplne svojho fanklubu, ale bude ochotný dať svojim obdivovateľkám zdravé hranice. Bude chcieť stálosť, pevnosť, odolnosť. Niekoho, kto odolá nadbiehaniu a zvádzaniu. Čiže ako partnerka bude chcieť vidieť, či jej partner môže poskytnúť emocionálnu oporu a podporu, či je preňho jediná a môže mu veriť. A áno, aj riešenie konfliktov patrí k tomu. Žena s vlastnou hlavou je tá, ktorá síce miluje naplno, ale nie zaslepene; napokon, ide jej o vlastné srdce, tak prečo by ho mala dávať do rúk niekomu, komu na ňom nezáleží a nevie byť úprimný? Bude ho podporovať v jeho ambíciách a snoch, no na rozdiel od prvej kombinácie, sa s ním nevrhne do priepasti ani na potápajúcu sa loď- najprv sa ho pokúsi presvedčiť, že ide zlým smerom, a ak s ním ísť nemôže, nechá ho ísť. Žena, ktorá si váži samu seba, sa samozrejme môže zamilovať do narcisa- no zostať s ním sa rozhodne, ak uvidí, že aj napriek nezmernému egu mu na nej záleží viac než na obdive a môže s ním rátať. A na ňom zase je, rozhodnúť sa, či chce zmeniť prístup k sebe ako k obeti a je schopný prevziať zodpovednosť za hranice a správanie sa v sporoch, teda komunikácii.
Žena so zdravým sebavedomím si dovolí vo vzťahu nesúhlasiť, spochybniť, ponechať si vlastný názor, vysloviť kritiku, mýliť sa, nenechá si v mene lásky a pokoja trpieť vo vzťahu všetko. A to je čosi, čo je priamy, tvrdý úder pre mužskú pýchu (v tomto prípade dokonca na druhú :-)).
Je to rast, napredovanie, pokrok; každý z nás robí
chyby a prechádza problémami, no schopnosť akéhokoľvek jedinca uvedomiť si
problém, pomenovať ho, priznať si ho a nájsť riešenie a konať je to,
čo nám pomáha ísť vpred.
Nikto z nás
nie je dokonalý, každý si nesie so sebou batôžtek alebo celý kufor neviditeľných
zranení, ktoré nás nútia podvedome hľadať také vzťahy, ktoré by nás vyliečili (také
vzťahy sa nazývajú karmické, vedeli ste? Vzťahy, kt. nie nutne musia pretrvať
celý život, ale musíme s niekým byť, aby sme si „vyliečili“ rany, zbavili
sa chybných nastavení v hlave a mysli. Každý z nás má svoju
Nemesis😊)
a potom zväčša prichádzajú spriaznené duše. A náš partner je naše zrkadlo, vždy nám
ukáže to, čo ešte nemáme doriešené, spoľahlivo to vytiahne z hlbín našej
duše pekne na povrch. Aby sa to zahojilo...Tak ako neexistuje nik, kto by mal
absolútne rovnú chrbticu, tak aj každý z nás má svoje menšie aj väčšie
neurózy. A každý z nás sa musí rozhodnúť, akou cestou sa vo vzťahoch
vybrať- ani jedna nie je zlá či dobrá, sú len ľahšie alebo ťažšie...
Vy
na tej vašej teraz asi čerstvo rozkvitnuté narcisy už neuvidíte, ale možno ak
sa pozorne pozriete, nájdete nejaký štvorlístok...:-) 😊
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára