Keď múza kope, nikdy nie v malom...😅👅Vety ľahko prúdia hlavou, a vyjadriť sa na rôzne témy predstavuje pre básnika len problém mierny...😏👼Možno aj vám sa stalo, že na internete vás pod prezývkou uháňalo zopár ctiteľov tajných. Dávali srdiečka, like-y. A okrem toho priamy kontakt jeden na jedného žiadny. Dnes v práci prišla na pretras táto téma, a spolu s ňou aj krátka poézia všedná- venovaná pre tých tam, čo ste za oponou, nech viete, aké dilemy bežia inými aj mnou....😏
Týmto sa lúčim, prajem dobrú noc- a už ste vymysleli niečo na "meno, mesto, zviera, vec"? Len tak sa pýtam, vždy som bola zvedavec 😎😉💋
Kto si?
Možno hlboko vo vnútri tuším, kto si.
No za binárnym svetom jednotiek a núl
zostáva tvoj obraz stále nejasný.
Ako vedieť, či zdieľame rovnaké hodnoty,
city a sny,
keď ty sám rád sa ukrývaš za kulisy?
Ako vedieť, že ma máš naozaj rád,
že chceš byť viac než len kamarát
a dať nám reálnu šancu a vzťahu spád,
keď nenapíšeš ani riadkov pár?
Kým nevystúpiš najprv sám z tieňov,
nespojíš siluetu a obrysy
so svojou skutočnou tvárou,
telom a menom,
ako viem, kto naozaj si?
Že vieš postaviť sa za svoje pocity?
Nemôžem sa o teba ani ty o mňa starať,
nemôžeme jeden od druhého prijímať
ani si dávať,
vášnivo sa milovať, objímať sa,
ani sa od srdca porozprávať...
Kým sa nepostavíš za sám za seba-
a vtedy budem môcť stáť vedľa teba.
Byť ti na dosah.
Neschovávať sa za mená piesní,
stačí len v seba a v nás veriť;
byť istý, čistý a jednoznačný
je jedinou cestou,
ako dať nám a len nám dvom
úprimnú šancu a priestor...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára