Stránky

pondelok 8. decembra 2025

La ratita presumida/ O pyšnej myške (preklad rozprávky)

 

       Pri vyučovaní minulých časov v španielčine je rozprávka jedným z najlepších spôsobov, ako sa plne ponoriť do odlišností využitia jednotlivých časov, výrazov, akými bývajú uvedené, o novej slovnej zásobe ani nehovoriac...A ako sa to už stáva, popri tých "klasických" svetovo a všeobecne známych rozprávkach (viď Popoluška, Snehulienka, Kráska a zviera, Červená čiapočka, atď.) má každá krajina aj tie svoje vlastné, tradičné, ktoré nenájdete nikde inde. Ja osobne rozprávky milujem a rada sa k nim vraciam, doma máme tri pôvodné zväzky Dobšinského prostonárodných rozprávok plus zopár ďalších, ktoré nepustím z ruky, nepredám, nedarujem, sú pre mňa rodinným dedičstvom...Ani za svet 😏

      A Španielsko v ničom za nami nezaostáva, má veľa svojských príbehov, dokonca viacero verzií jednej odlišujúce sa v malých detailoch...(Ale to má aj Popoluška, v záležitosti od verzie: či chcete len tú krátku, kde ju princ nájde, vyskúša jej črievičku a odnesie si ju na koni do paláca, alebo tú "moju dlhú", kde sa sestrám postupne amputujú jednotlivé prsty, princ sa dvakrát vráti do paláca a späť, len aby mu konečne trklo, že je tam ešte jeden pár nôh na odskúšanie...nech žijú sovy a dobré víly, kmotričky 😅😉🎊🎭).

     Tento mesiac sa pozrieme na tie španielske, ktoré sú tam bežne známe, hoci v našich končinách temer nepoznané, a zablúdime najprv do zvieracej ríše a to k myškám...🐁🐁 Apropo, vedeli ste, že ak dieťaťu padajú prvé mliečne zúbky, tak sa nenechávajú pod vankúšom, aby si ich zobrala "zúbková víla" či sa nehádžu za seba, ale si po ne chodí Ratoncito Peréz, alebo teda myšiačik Peréz? 😆😎

      Tak zalezte pekne do postieľky, zakryte sa paplónom, zavrite očká...a počúvajte, letí k vám rozprávočka 👶👼💤 (V originále aj preklade) 


La ratita presumida

Había una vez una ratita que era muy presumida. Estaba un día barriendo la puerta de su casa cuando se encontró con una moneda de oro. En cuanto la vio empezó a pensar lo que haría con ella:

- Podría comprarme unos caramelos… pero mejor no, porque me dolerá la barriga. Podría comprarme unos alfileres… no tampoco, porque me podría pincharme… ¡Ya sé! Me compraré una cinta de seda y haré con ella unos lacitos.

Y así lo hizo la ratita. Con su lazo en la cabeza y su lazo en la colita la ratita salió al balcón para que todos la vieran. Entonces apareció por ahí un burro:

- Buenos días ratita, qué guapa estás.

- Muchas gracias señor burro - dijo la ratita con voz presumida

- ¿Te quieres casar conmigo?

- Depende. ¿Cómo harás por las noches?

- ¡Hiooo, hiooo!

- Uy no no, que me asustarás

El burro se fue triste y cabizbajo y en ese momento llegó un gallo.

- Buenos días ratita. Hoy estás especialmente guapa, tanto que te tengo que pedir que te cases conmigo. ¿Aceptarás?

- Tal vez. ¿Y qué harás por las noches?

- ¡Kikirikíiii, kikirikíiiii! - dijo el gallo esforzándose por sonar bien

- ¡Ah no! Que me despertarás

Entonces llegó su vecino, un ratoncito que estaba enamorado de ella.

- ¡Buenos días vecina!

- Ah! Hola vecino! - dijo sin tan siquiera mirarle

- Estás hoy muy bonita.

- Ya.. gracias pero no puedo entretenerme a hablar contigo, estoy muy ocupada.

El ratoncito se marchó de ahí abatido y entonces llegó el señor gato.

- ¡Hola ratita!

- ¡Hola señor gato!

- Estás hoy deslumbrante. Dime, ¿querrías casarte conmigo?

- No sé… ¿y cómo harás por las noches?

- ¡Miauu, miauu!, dijo el gato con un maullido muy dulce

- ¡Claro que sí, contigo me quiero casar!

El día de antes de la boda el señor gato le dijo a la ratita que quería llevarla de picnic al bosque. Mientras el gato preparaba el fuego la ratita cogió la cesta para poner la mesa y…

-La ratita presumida ¡Pero si la cesta está vacía! Y sólo hay un tenedor y un cuchillo… ¿Dónde estará la comida?

- ¡Aquíií! ¡Tú eres la comida! - dijo el gato abalanzándose sobre ella.

Pero afortunadamente el ratoncito, que había sospechado del gato desde el primer momento, los había seguido hasta el bosque. Así que al oír esto cogió un palo, le pegó fuego metiéndolo en la hoguera y se lo acercó a la cola del gato. El gato salió despavorido gritando y así logró salvar a la ratita.

- Gracias ratoncito

- De nada ratita. ¿Te querrás casar ahora conmigo?

- ¿Y qué harás por las noches?

- ¿Yo? Dormir y callar ratita, dormir y callar

Y la ratita y el ratoncito se casaron y fueron muy felices.

 
                                                


O pyšnej myške


Bola raz jedna myška, ktorá bola veľmi pyšná. Jedného dňa zametala pred dverami svojho domu, keď náhle našla zlatú mincu. Hneď ako ju uvidela, začala premýšľať, čo s ňou urobí:

- Mohla by som si kúpiť nejaké sladkosti...ale to radšej nie, lebo ma bude bolieť bruško. Mohla by som si kúpiť špendlíky...to tiež nie, mohla by som sa pichnúť....Už viem! Kúpim si hodvábnu stužku a urobím si z nej mašle.

A tak aj myška urobila. S jednou mašľou vo vlasoch a tou druhou na chvostíku vyšla na balkón, aby ju všetci uvideli. Prechádzal okolo oslík, a keď ju zbadal, zastavil sa a povedal jej:

- Dobrý deň, myška, aká si pekná.

- Ďakujem pekne, pán oslík- odpovedala myška namysleným hlasom.

- Myška, aká si len krásna; nevydáš sa za mňa?

- Uvidíme. Aký zvuk cez noc vydávaš?

- Iáá! Iáá!

- Uj, nie, nie, ešte ma vyľakáš.

Oslík zosmutnel a so sklonenou hlavou odišiel a vtedy sa zjavil kohút.

- Dobrý deň, myška. Dnes si výnimočne krásna, taká krásna, že sa ťa musím opýtať, či sa za mňa vydáš. Vezmeš si ma za muža?

- Možno. A čo vravíš cez noc?

- Kikirikí, kikirikí!- povedal kohút, snažiac sa zo všetkých síl, aby kikiríkal čo najlepšie.

- Ach, veruže nie! Veď ma zobudíš!

Vtedy išiel okolo jej sused myšiak, ktorý bol do nej zaľúbený.

- Dobrý deň, susedka!

- Ach, dobrý, dobrý, sused – povedala, ani len naňho nepozrela.

- Dnes ti to veľmi svedčí.

- Veruže hej...ďakujem, ale nemôžem sa tu s tebou zabávať a hovoriť, mám veľa práce.

Myšiak odtiaľ odišiel, smutný a skľúčený a vtedy sa objavil pán kocúr.

- Ahoj, myška!

- Dobrý deň, pán kocúr!

- Dnes vyzeráš nádherne. Povedz mi, chceš sa za mňa vydať?

- Neviem...a čo robíš v noci?

- Miauu, miauu!- povedal kocúr tým najsladším hláskom.

- Jasné že áno, teba si vezmem za muža!

Deň pred svadbou kocúr myške povedal, že by ju rád zobral do lesa na piknik. Kým kocúr chystal oheň, pyšná myška zobrala košík, aby prestrela jedlo a...

- Ale, pán kocúr, veď máte prázdny košík! A je v ňom len jedna vidlička a nôž...Žeby ste zabudli doniesť niečo pod zub?

- Tu, tu! Nezabudol, teba zjem, teba zjem!- povedal kocúr, a skočil na ňu.

Ale myšiak, ktorý podozrieval kocúra od prvej chvíle, ich sledoval až do lesa a keď počul, ako sa ju kocúr chystá zjesť, zobral palicu, vložil ju do ohňa a položil ju kocúrovi na chvost. Vtedy sa kocúr naľakal, vyskočil a s hrozným krikom ušiel preč a tak bola myška zachránená.

- Ďakujem ti, myšiak.

- Nemáš zač, myška. A teraz sa za mňa vydáš?

- A aký zvuk cez noc vydávaš?

- Ja? Žiadny, myška, len spím a mlčím, mlčím a spím.

A tak si myška vzala myšiaka za muža a žili šťastne, až kým nepomreli.

                          

           

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára