Stránky

štvrtok 17. septembra 2026

Poem by Jessica Jocelyn/ Báseň od Jessicy Jocelyn/ Un poema por Jessica Jocelyn - preklad poézie/ traducción de poesía

 

      Krehká, nežná a jemná báseň od Jessicy Jocelyn z jej zbierky "Paper flowers" o traumách z detstva a predčasnej zodpovednosti, ktorá sa tým v mnohých prípadoch na dieťa prenáša. Lebo ak od vás odmalička očakávali, že sa budete správať ako dospelý, kedy ste mali čas byť dieťaťom? 👶😢💖👪👤

JESSICA JOCELYN

I´m an adult now
and all I want
is to be the child I never got to be.

To rest without guilt,
to cry without shame,
to need without punishment.

I want someone to notice
when I´m too quiet,
to ask if I´m okay
and genuinely want to know.

To hold me
without expecting anything in return.

To tell me
it was never my job
to hold the world together.

      Un poema frágil, tierno y delicado escrito por Jesicca Jocelyn de su libro "Paper flowers" (Flores de papel) que habla sobre los traumas de ñiñez y de las responsabilidades prematuras que en muchos casos se pone al niño. Porque si desde su infancia todos estaban esperando que Ud. se comporte como un adulto, ˁcuando tuve tiempo de ser realmente un niño? 👶😢💖👪👤

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

       A very fragile, gentle and delicate poem written by Jessica Jocelyn from her book "Paper flowers" about children´s traumas and premature responsibility that was, thanks to it, put in many cases directly on the child. Because if you were expected from your early childhood to act like an adult, when exactly you had time to be a child? 


Teraz som už dospelá
a všetko, čo chcem,
je byť tým dieťaťom, ktorým som nikdy nemohla byť.

Odpočívať bez viny,
plakať bez hanby,
potrebovať bez trestu.

Chcem, aby si niekto všimol,
keď som príliš ticho,
opýtal sa ma, či som v poriadku
a chcel to skutočne, úprimne vedieť.

Držal ma
bez toho, aby očakával čokoľvek na výmenu.

Aby mi povedal,
že nikdy nebolo mojou prácou
udržať svet pokope.

 

Ahora ya soy una adulta
y todo lo que quiero
es ser una niña que nunca había sido.

Descansar sin sentir la culpa,
llorar sin vergüenza,
necesitar sin ser castigada.

Quiero alguien que note
cuando estoy demasiado silenciosa,
alguien que preguntarme si estoy bien,
queriendo saberlo real y sinceramente.

Alguien quien me diga
que mantener el mundo unido
nunca fue mi trabajo.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára