Stránky

štvrtok 3. októbra 2024

Nanpa Básico: Poeta/ Básnik/ A poet (preklad piesne/ lyrics translation)

 


          Čo nemôžeš vyjadriť hlasom, povedz básňou 😉😅😛O poézii, básnikoch a inšpirácii, lebo tá- minimálne u mňa - vždy prichádza v noci a najčastejšie ako na potvoru vždy, keď mám ísť spať :-)

           What you can´t express with voice, tell with a poem...😉😅😛 About poetry, poets and inspiration because the last one- at least in my case- always comes at night and the most often in the most unconvenient time ever, for example when I should go to bed :-)

 

NANPA BÁSICO- POETA

 

Un poeta vaga solo en el azul del cielo y las hojas secas

Lucha contra el sueño que le hace

Perder los sueños y vuelve a llenar la greca

Y va solo buscando magia

Pero todo, lo impregna de nostalgia

 

Un poeta vaga solo en el azul del cielo y las hojas secas

Lucha contra el sueño que le hace

Perder los sueños y vuelve a llenar la greca

Y va solo buscando magia

Pero todo, lo impregna de nostalgia

 

El tiene el alma de fuego y los labios calcinados

La esperanza intacta pero el ánimo cansado

Sus ojos inquietos se pierden en todo lado

Tiene fuerza y pericia pero nunca fue soldado

 

Cada vez que llora la soledad lo acaricia

Aunque lo vuelve loco la humedad en sus dedos

Sus ojos opacos cristales de la malicia

Aprendió a perderlo todo por eso no siente miedo

 

Es otro verso

Otro verso

Otro verso él insiste

Es otro verso

Otro verso

Otro verso triste

 

Es otro verso

Otro verso

Otro verso él insiste

Y así otro verso

Otro verso

Otro verso triste

 

Es un ermitaño que lo miran extraño

Una oveja blanca pero sin rebaño

Que muerde pastos débiles cansado del engaño

Se inventa una burbujita donde nadie le hace daño

 

Su cuerpo escuálido, corazón pálido

Aliento cálido, llorar no es válido

Para un poeta que nada entre la nada

Y deambula en sus delirios con la conciencia manchada

 

Y es una calavera con un organismo

Aunque sabe que no ha estado bien no pierde el optimismo

No entabla una relación, el sufre de escepticismo

Él se valora aunque siente asco de si mismo

 

Él es un lobo triste que a la Luna no traiciona

No cree en el perdón y por eso no perdona

Una idea y un papel y de inmediato se obsesiona

Esta canción es para mi hablada en tercera persona

 

Un poeta vaga solo en el azul del cielo y las hojas secas

Lucha contra el sueño que le hace

Perder los sueños y vuelve a llenar la greca

Y va solo buscando magia

Pero todo, lo impregna de nostalgia

 

Un poeta vaga solo en el azul del cielo y las hojas secas

Lucha contra el sueño que le hace

Perder los sueños y vuelve a llenar la greca

 

Y va solo buscando magia

Pero todo, lo impregna de nostalgia

 

Básnik

 

Básnik sa túla sám po modrom nebi a suchom lístí

Bojuje proti spánku, ktorý ho

Oberá o sny a opäť napĺňa ornamenty

A hľadá len čaro, mágiu

Ale všetko, všetko napúšťa nostalgiou

 

Básnik sa túla sám po modrom nebi a suchom lístí

Bojuje proti spánku, ktorý ho

Oberá o sny a opäť napĺňa ornamenty

A hľadá len čaro, mágiu

Ale všetko, všetko napúšťa nostalgiou

 

Má ohnivú dušu a spálené pery

Nedotknutú nádej, ale unavenú vôľu

Jeho nepokojné oči blúdia kade-tade

Má silu a skúsenosti, ale nikdy nebol vojakom

 

Vždy, keď plače, ho samota pohladí

Aj keď jeho vlhké prsty ho privádzajú do šialenstva

Jeho oči, temné zlomyseľné krištály

Naučil sa straťiť všetko, preto necíti strach

 

Je len ďalší verš

Ďalší verš

Len ďalší verš, nalieha

Je len ďalší verš

Ďalší verš

Ďalší smutný riadok

 

Je len ďalší verš

Ďalší verš

Len ďalší verš, nalieha

Je len ďalší verš

Ďalší verš

Ďalší smutný riadok

 

Je to pustovník, na ktorého pozerajú ako na čudáka

Biela ovca, ale bez stáda

Ktorá obhrýza biednu pastvu unavený klamstvom

Vytvorí si bublinu, kde mu nik neubližuje

 

Jeho vycivené telo, bledé srdce

Horúci dych, plakať sa neoplatí

Pre básnika nech nič vojde do ničoho

A potuluje sa vo svojom šialenstve s nečistým svedomím

 

A je lebka s telom

Hoci vie, že to nebolo dobré, nestráca optimizmus

Nezačína vzťahy, trpí skepticizmom

Cení si sám seba, aj keď cíti sám k sebe odpor

 

Je to smutný vlk, ktorého nezrádza Luna

Neverí na odpustenie a preto neodpúšťa

Stačí myšlienka a papier a ihneď je posadnutý

Táto pieseň je pre mňa trkot napísaný v tretej osobe

 

Básnik sa túla sám po modrom nebi a suchom lístí

Bojuje proti spánku, ktorý ho

Oberá o sny a opäť napĺňa ornamenty

A hľadá len čaro, mágiu

Ale všetko, všetko napúšťa nostalgiou

 

Básnik sa túla sám po modrom nebi a suchom lístí

Bojuje proti spánku, ktorý ho

Oberá o sny a opäť napĺňa ornamenty

A hľadá len čaro, mágiu

Ale všetko, všetko napúšťa nostalgiou

 

A hľadá len čaro, mágiu

A všetko, všetučko napúšťa nostalgiou

 

 


 

A poet

 

A poet wanders alone in the blue sky and dry leaves

Fights against the sleep that makes him

Lose the dreams and then he fills his fretwork again

And he´s only looking for magic

And he´s coating everything, everything with nostalgia

 

A poet wanders alone in the blue sky and dry leaves

Fights against the sleep that makes him

Lose the dreams and then he fills his fretwork again

And he´s only looking for magic

And he´s coating everything, everything with nostalgia

 

He has a soul of fire and scorched lips

An intact hope, but tired spirit

His restless eyes get lost everywhere

He has power and skills, but he never was a soldier

 

Every time he cries, solitude caresses him

Although the humidity of his fingers drives him crazy

His eyes, dark dull crystals of malice

He learnt to lose everything, that´s why he´s not afraid of anything

 

It´s another verse

Another verse

Just one another verse, he insists

It´s another verse

Another verse

Another sad line

 

It´s another verse

Another verse

Just one another verse, he insists

It´s another verse

Another verse

Another sad line

 

 

He´s a hermit that people consider freak

A white sheep, but without a flock

That bites weak grazings, tired of lies

He creates a small bubble for himself where no one harms him

 

His skinny body, pale heart

Warm breath, it´s not worth to cry

For a poet, mayn nothing enter into nothing

And he wanders in his madness with a dirty conscience

 

And he´s a skull with a body

Although he knows that he´s in bad shape, he doesn´t lose optimism

He doesn´t start relationship, he´s suffering from scepticizm

He values himself although he feels disgusting about himself

 

He´s a sad wolf that won´t get betrayed by Moon

He doesn´t believe in forgiveness and that´s why he doesn´t forgive

An idea and a paper, and he´s obsessed immediately

This song is for me a talk in third person

 

A poet wanders alone in the blue sky and dry leaves

Fights against the sleep that makes him

Lose the dreams and then he fills his fretwork again

And he´s only looking for magic

And he´s coating everything, everything with nostalgia

 

A poet wanders alone in the blue sky and dry leaves

Fights against the sleep that makes him

Lose the dreams and then he fills his fretwork again

And he´s only looking for magic

And he´s coating everything, everything with nostalgia

 

And he´s only looking for magic

And he´s coating everything, everything with nostalgia


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára