SBK- Social dance: Lesk a realita za vírom tanca (trochu na dlhšie :-))

 

        SBK-social dance: Lesk a realita za vírom tanca

 

    Keď sa povie „latino tance“, väčšinu ľudí hneď z hlavy napadnú muži v obtiahnutých čiernych lesklých tričkách, dievčatá s výrazným mejkapom, v krikľavých šatách na opätkoch, veľké tanečné sály a haly, veľkolepé prehnané gestá, súťaže a päť tancov- cha-cha, paso doble, samba, rumba a jive. Avšak latino tance už dávno neznamenajú len toto- ak máte radi tanec, máte radi ladnosť, temperament, krásu, a radi si to všetko vychutnávate nielen sólo, ale aj v páre, no chýba vám partner alebo súťaživosť, nemusíte byť odkázaní na samostatné poskakovanie krokov na zumbe. Lebo na Slovensku máme nádhernú komunitu „social dance“- čiže inak povedané SBK tanečnú komunitu, ktorej aj vy môžete byť súčasťou. A nie, SBK nie je skratkou pre „súkromnú- bezpečnostnú- komunitu“, ale vznikla spojením tancov salsa- bachata- kizomba“, čiže tri druhy a všetky ich poddruhy, „odrody“ a odvodeniny, ktoré sa na kurzoch v súčasnosti učia.

      Ja však dnes v tomto článku nechcem dávať teoretické prednášky o ich pôvode, metodike, technike, rytme, pravidlách či hudbe, ktorá pri nich znie. Nie som tanečný lektor, ani hudobník, analytik či choreograf; som len obyčajná študentka, tanečný nadšenec, koho tieto tance bavia a už vyše tri roky chodí na kurzy, tančiarne či latino párty.

        Tanečný svet- nezáleží na tom, či ide o ten profesionálny alebo len ten, kde ľudia tancujú „len tak“, s menšími či väčšími ambíciami pre radosť- bol odjakživa obklopený akousi mágiou, pozlátkou, idealizovaním si ľudí v ňom. Vždy v sebe niesol nádych preceňovanej romantiky, absolútnej zábavy, vysmiatej spoločnosti, určitej exkluzivity bežným ľuďom nedostupnej. Elegancie, krásy, vyberaného správania a pôvabu. A ja nemôžem poprieť, že sčasti to tak aj naozaj je. Ak sa raz dáte na salsu, bachatu alebo kizombu, prepadnete ich čaru, otvoríte sa tým aj možnosti zoznámiť sa s množstvom nových ľudí, objaviť neprebádané hudobné horizonty, zažiť na parkete súznenie tiel a nájsť si záľubu, ktorá pretrvá roky.

        No tak, ako ani svet profesionálneho tanca nie je taký ideálny a ružový ako sa to na prvý pohľad zdá, ani svet social dance nie je taký dokonalý ako to uchu znie. Mojím cieľom a zámerom tohto textu nie je odradiť vás od vstupu na kurz či do SBK tanečnej komunity; rada by som v ňom upozornila – keďže som žena, tak najmä z toho ženského hľadiska- aj na nástrahy a prehnané očakávania, ktoré tvoria jeho pevnú súčasť. Nebojte sa, ani jedno z toho nie je nič vražedné ani nebezpečné; no treba s tým rátať, aby ste sa vyhli zbytočnému sklamaniu a naučili sa, ako to tam „chodí“. 😊 Takže, nachystajte si teplé dečky, horúci čajík, zapáľte sviečku a pohodlne sa usaďte, lebo toto bude na dlhšie 😊

 

1.    To, že my ženy prevyšujeme počtom mužov na tejto planéte, je starý známy vedecky potvrdený fakt. No nikde ho nepocítite tak veľmi ako práve pri párovom tancovaní- kde sú muži temer vždy nedostatkovým tovarom. Ak sa hlásite na kurz sama, a na hodine sa vmestíte do správneho pomeru, čiže tam nie je 12 žien a päť mužov, ste vítaná a budú vás mať radi. Ak však ste natoľko úžasná, že viete nejakého muža- manžela, kamaráta, priateľa, syna, brata- presvedčiť, aby na kurz chodil s vami...nielenže vám budú všetci vďační. Oni vás budú milovať...naozaj, od ostatných žien až po samotného lektora. V SBK komunite aj na kurzoch trpíme chronickým nedostatkom mužských tanečníkov a chronickou prevahou nežnejšieho pohlavia, a preto je dobré ísť na párty s partiou, kde ich máte aspoň dvoch- troch. Aby ste si aspoň na začiatok mali s kým zatancovať. Čím viac nových tanečníkov spoznáte, čím ste mladšia, krajšia, štíhlejšia, a samozrejme vytancovanejšia, tým väčšiu šancu byť na parkete máte. (Čo si budeme klamať, muži sú tvory vizuálne zamerané a hlavne ak niekam idete po prvý krát, reálne čelíte možnosti, že presedíte noc na stoličke pozorovaním ostatných. Nie je to len o tanci a kontaktoch; aj vzhľad, vek a upravenosť rozhodujú o tom, či večer strávite pri stole, vonku pri cigarete alebo vírením prachu okolo DJ-ského pultu😊).

Jedným z dôvodov, prečo muži majú ešte stále problém tancovať a verejne sa k tomu priznať, sú predsudky spoločnosti. Muž, ktorý sa verejne prizná k tancovaniu, často trpí v kolektíve narážkam, že určite musí byť „teplý“, lebo normálny zdravý chlap predsa netancuje; alebo je nie je dosť tvrdý chlap, aby chodil do krčmy, mal drsné reči a robil niečo poriadne, poprípade by športoval. A keďže muži majú vo všeobecnosti veľké ego, ak muž nemá riadnu dávku sebavedomia a pohody, možný výsmech a pohŕdavé poznámky ho môžu ľahko odradiť od toho, aby na tanec vôbec pomýšľal.

V tom tkvie aj príčina toho, prečo ženy na seba v tanci čoraz častejšie „preberajú“ mužskú vedúcu úlohu. Je to novodobý trend: bežne- snáď okrem lektorov, ktorí musia ovládať tak dámske ako aj pánske kroky- je rola v párovom tancovaní daná- muž je ten, čo vedie, žena tá, čo nasleduje, resp. nechá sa viesť. No ak je partnerov primálo a tanečných partneriek priveľa, ženy sa naučia aj mužské kroky a vedenie a vedia pri tanci plnohodnotne nahradiť pána. Raz za čas, prečo nie, to nie je na škodu; no pripadá mi smutné, ak si žena osvojí tú mužskú rolu natoľko, že ju začne baviť viac než byť ženou a má tendenciu robiť chlapa alebo až odmietať mužov, lebo sa jej s nimi „zle“ tancuje. Najhorším prípadom je, ak žena- „muž“ začne pri tanci muža „naprávať“, viesť ho, opravovať ho; to dokáže partnera odradiť nielen od nej, ale aj od ostatných potenciálnych partneriek („napokon, načo som tu, keď ma tu ani nepotrebujú?“)

Suma sumárum, svet tanca je prostredím, kde my ženy síce dominujeme počtom, ale sú to práve muži, menšina, ktorá má posledné slovo v tom, kto si zatancuje a kto nie...je to závislosť, ktorá sa mi nepáči, no nedá sa s tým nič robiť, tak ich, dámy, prosím nenaháňajte ani neukrkajte, lebo my ostatné si to zlízneme za vás 😊

Ak teda pri tanci platí, že žena je obraz a muž je rám, ktorý jej dáva vyniknúť, tak potom je tanečná komunita galéria, kde väčšina obrazov visí bez rámu alebo ho každú chvíľu menia :-P

 

2.    Nič nespája ľudí tak ako hudba a tanec...a nič ich nerozdeľuje viac ako hudba a tanec 😊 Paradox, že? Vezmime to od piky- téma tanečných škôl, kurzov a lektori sú materiálom ktorý by snáď vystačil aj na jeden samostatný dlhý článok sám osebe. Vtip je v tom, že každý kurz, každá tanečná škola, každá pravidelná hodina a lekcia vytvárajú takú malú uzavretú ľudskú enklávu, mikrosvet vlastných interných hlášok, vtipov a spriaznenosti ohraničený imaginárnou kupolou sklenenej gule, ktorá závisí do ľudí, lektora, súdržnosti a atmosféry, ktorá v nej vládne. Sú skupinky, kde idete viac do suchej disciplíny, inde vládne sranda, pohoda, iný lektor zase môže bazírovať na perfekcionizme a dokonalosti. Lektor ako vedúca osobnosť určuje presnosť, mentálne nastavenie, hranice a pohodu krúžku a skupiny a zároveň musí vedieť adekvátne reagovať tak na počty párov, ako aj na požiadavky a tempo skupiny.

 

A hoci hodina sa končí odchodom zo sály, vedomie, zomknutosť a súdržnosť pretrvávajú- pre dobro veci- aj mimo nej. A to je absolútne úžasné a viac než prijateľné a pochopiteľné. No tu nastáva problém: na tančiarni a párty je nezriedka vidno, že sa „všetci držia svojich“, a muži tancujú len so svojím stolom a partiou a tým pádom sa zábava a párty nemôže rozbehnúť. To, čo robí zaujímavým kurz, môže byť prekážkou vonku. (Aby ste boli v obraze: v SBK komunite platí nepísané pravidlo, že muž by najprv mal vytancovať baby zo svojej partie, od svojho stola, aspoň jeden tanček, a potom, keď má „odfajknuté“, môže pokračovať k novým tváram a sukniam. Vraj :-P). Ľudia sa navzájom separujú jeden od druhého v závislosti od lektora, školy, miesta kurzu, pričom veci by mali fungovať presne naopak: správna SBK párty by mala fungovať na báze „každý s každým“, niečo ako tanečná swingers párty; páni by sa nemali ostýchať tancovať s niekým, koho nepoznajú, a ženy zase odmietať partnera mimo svojej partie. Tanec a hudba by mali zbližovať, nie rozdeľovať. Nielen vo vnútri skupiny, ale aj mimo nej. Chodím na párty už dlho, a poviem vám, určiť to, aký bude večer, pre mňa ešte stále zostáva záhadou; na jednom a tom istom mieste sa môže v týždňovom rozostupe zísť rovnaká ľudská masa a guláš tanečníkov z rôznych miest a škôl, no výsledok môže byť aj tak odlišný- raz to môže byť večer, kde každý sedí pri svojom stole a všetko je roztrieštené a nudné, inokedy zase ľudia medzi sebou plynule plávajú jeden k druhému, spájajú sa, ani jedna stolička neostane suchá...Nálada? Hviezdy? Lektori? Rovnaké dĺžkové vlny? Jedno je isté- nič nie je nevypočítateľnejšie ako latino párty a tí, ktorí na ňu zavítajú 😊

 

Niektoré skupiny môžu dokonca pôsobiť „desivo“: neradi prijímajú nové štýly, nových členov odniekadiaľ inam, nové filozofie, nové spolupráce. Správajú sa vlastne ako odnož akejsi sekty, ktorá nepripúšťa iné zákony a štandardy ako tie jej a preniknúť tam je priam až nemožné, a to aj napriek tomu, že tancujete presne to, čo oni a mali by ste záujem.

 

Takisto som si všimla, že nezávisle od toho, či je vaším tanečným lektorom muž alebo žena, v tanečnom svete obe pohlavia, ktoré vyučujú tanec, trpia určitou márnomyseľnosťou a vysokou mienkou o samých sebe a hoci sú schopní vypočuť si kritiku na svoju osobu alebo porovnanie samých seba s ostatnými lektormi, neradila by som vám „zložiť“ vášho lektora až na zem. Lektori a lektorky radi počujú chválu na svoju osobu a nedajbože aby ste znižovali jeho či jej zásluhy a počiny, inak sa môžete ocitnúť v nemilosti 😊

 

A v neposlednom rade, jedna z vecí, ktorá ma na SBK komunite vždy fascinuje a zároveň zaráža, je to, ako úžasne a priateľsky dokážu jednotlivé tanečné inštitúcie, lektori a dídžeji (ono to totiž často krát býva dva v jednom) spolupracovať a vytvárať zmysluplné podujatia, workshopy, dopĺňať sa a vzdelávať na jednej strane, no zároveň si vzájomne podrážať nohy. Koniec koncov, svet tanca je predsa len šachovnicou, kde vládne istá konkurencia a kde sa hrá predovšetkým o ľudí (a peniaze) a ten, kto dokáže tomu druhému odobrať viac „figúrok“ na svoju stranu, napokon víťazí. Ťahy môžu spočívať v ohováraní, očierňovaní, využívaní, vymieňaní si „milých“ malých uštipačných komentárov na Fb, len aby ste dostali niekoho k sebe na kurz. Ani svet tanca nie je teda, ako vidíte, ukrátený  o závisť, zloprajnosť, ohováranie či žabomyšie vojny- dobrou správou je, že tieto procesy sú pre nezasvätených neviditeľné, takže ak chcete, stačí privrieť oči a ísť ďalej....

 

3.    Vzťahy, motivácia, romantika a sny- áno, milé a vážené dámy a páni, neklamme si: jedným z hlavných dôvodov, prečo sa rozhodneme prihlásiť sa na tanečný kurz, je to, že trpíme romantickou predstavou živenou Hriešnym tancom, „Smiem prosiť“ a inými pseudo tanečno- srdcovými snímkami, ktorá nám našepkáva, že vojdeme do miestnosti, tam bude On, chytí nás do náruče, stretnú sa nám pohľady...a my nájdeme hneď na prvú toho svojho Pravého či Pravú. Heej, drahí moji, počujete to? To je budík, ktorý vám práve púšťa záverečné titulky vášho vlastného nereálneho očakávania. 😊

 

Myslím si, že obe pohlavia, najmä tí nezadaní jedinci- sa prihlasujú na tanečný kurz s počiatočnou nádejou, že teraz „to“ konečne vyjde. Ibaže kým my ženy sa nakoniec rozhodneme zostať v tanečnom svete kvôli tancu samotnému, lebo nás baví, lebo sa pri ňom cítime krásne, „vypneme“, zasmejeme sa, zoznámime sa s novými ľuďmi, muži v ňom zostávajú preto, aby mohli loviť. Prečo? Lebo bod 1 :-P A neustále sa rozrastajúci a nikdy nekončiaci „prísun“ nových žien, novej koristi, nového záujmu.

 

Tým nechcem povedať, že to nemôže vyjsť...môže. Možno práve vám sa pošťastí a budete tým jedným percentom vyvolených, ktorým vzťah na báze tancovania prerastie do niečoho hlbšieho, to vydrží viac než jeden mesiac, dva, tri alebo pol roka a vy to nakoniec dotiahnete až k oltáru, svadbe a dieťaťu. Z vlastných skúseností poznám asi tak dohromady päť párov, ktorým sa toto splnilo; avšak to je skôr výnimka ako pravidlo a ja by som vám neradila spoliehať sa naň a hľadať si- tak to mám v pláne ja- stáleho partnera do života- skôr mimo tanečnej komunity ako v jej útrobách.

 

Muži- tanečníci totižto vedia byť naozaj dobrí kamaráti, ale vo svojej podstate ako chlapi zostávajú lovcami. Sú prelietaví, milujú očami, majú veľké ego, skúšajú to na každú a verte mi, pomerne často majú „rozrobené“ aj tri- štyri nezáväzné vzťahy naraz. S jednou pretancujú celý večer, s druhou si píšu, ďalšie dve majú v zálohe a prvé, na čo pýtajú, je, či ste slobodná, zadaná, vydatá alebo rozvedená...Lebo s vydatými sa predsa dobre tancuje, ale chodiť na párty by nemuseli, iba čo „zaberajú miesto“ (nie moje slová, ale určite mužský spôsob premýšľania 😊). Ľahučko sa vám môže stať, že ten istý muž, ktorý s vami na minulej párty pretancoval celú noc, zahovoril sa s vami pri dverách podniku a vymenil si na vás kontakt na Fb, o vás o týždeň ani len nezavadí pohľadom a nepozdraví vás, lebo našiel „čerstvejšie mäsko“.

 

Za seba vám dám dva príklady: prvým je jeden môj veľmi dobrý kamarát po päťdesiatke, šarmantný, vtipný, milý, pohľadný (teda, nie podľa mňa, ale podľa určitých meradiel stopercentne áno). Má zlaté srdce, je štedrý, ochotný pomôcť, poradiť, je starostlivý, podrží vám kabát, dvere do auta, pomôže vám vystúpiť, nenechá vás platiť cestu. Ak sa dohodneme, že po mňa príde o šiestej, tak bude meškať maximálne päť minút, aj to mi dá vedieť, že ide z domu. Jednoducho, stará dobrá škola, muž, ktorý drží slovo, šikovný, gentleman. Ako kamarát je na nezaplatenie, nedám naňho, aj napriek pár muchám, ktoré má, dopustiť a mám ho skutočne z celého srdca rada a vážim si ho. No keď príde na vzťahy...nuž, vráťte sa o odstavec vyššie. Ja by som neriskovala 😊

 

Druhým je náš tanečný lektor: mám ho rada, je to veselý, zábavný, vtipný týpek s charizmou, nepopierateľným čarom osobnosti, s vrodeným talentom pre hudbu a tanec a prirodzenými učiteľskými vlohami a okrem toho aj výborný latino DJ, ale...Ale musím povedať, že ani po troch rokoch, čo ho poznám, nemám pocit, že by som vlastne vedela, aký je naozaj, kým skutočne je alebo žeby som k nemu ako ku kamarátovi, človeku- ako vo vyššie uvedenom prípade, kde to kamarátstvo spoľahlivé a pekné je - mala blízko. Ťažko sa v ňom číta :) V rámci tanca mu nemôžem nič uprieť. No jeho osobný život, vzťahy, komunikačné schopnosti a schopnosť pevného režimu a dodržiavania sľubov a termínov, to je číry chaos. Vždy, keď vidím, ako vlažne sa na verejnosti správa k svojim priateľkám (nebojte sa, má vždy iba jednu naraz, aspoň dúfam 😊)- žiadna prítulnosť, žiaden dotyk, výraz, opätované objatie či stisk ruky, emócia lásky na tvári, tak mi ich je tak trochu ľúto. (Ja mať pri sebe partnera, ktorý sa ku mne v súkromí správa „ťuťuli- muťuli“, miláčik, lásočka, milujem ťa, no na verejnosti ma ani len nedrží za ruku, neobjíme okolo pása, pliec, nedá hravý bozk do vlasov či na krk, o ktorého sa nemôžem oprieť a prepliesť si s ním ruky, keď stojí za mnou...bol by už chudák štyrikrát mŕtvy a päťkrát pochovaný 😊😊). Teraz je našťastie zadaný :-P, no keby nebol...Tak nový kurz, nová kráska, čo ním zostane absolútne očarená, a bude mu zobať z ruky a nová obeť...teda, sorry, frajerka. Stavíme sa? :-P😊 Inak je to ale- až na to vysoké ego a určitú nestálosť-  zlatý a milý človiečik s veľkým srdcom, ktorý pre nás všetkých robí veľa a ja mu za všetko naozaj ďakujem 😊

 

4.    Priateľstvá- to krásne a úžasné, čo táto komunita so sebou prináša. Či už hovorím o kurzoch v utorok, alebo o tých vo štvrtok, nie je tam nik, koho by som úprimne nemala rada alebo nerešpektovala. Každý z nás a z nich je iný, svojský, má vlastnú povahu, vlastné mánie, nad ktoré sa ale dá povzniesť a spolu tvoríme dobrý kurz a atmosféru, kde sa veľa nasmejeme, zatancujeme si, odpojíme sa od každodenných starostí a vyčistíme si hlavu. Ja na kurzoch nemám ľudí, ktorých by som vyslovene neznášala- iba takých, ktorých poznám zbežne a potom takých, ku ktorým mám ľudsky bližšie- teda spolu nehovoríme len o tanci, hudbe, kurzoch, či o tom, kam sa vybrať cez víkend na akciu. Sú to tí, s ktorými trávim čas na cestách, pri odvoze na párty, domov z kurzu a rozprávame sa aj osobných záležitostiach, trápeniach, radostiach, starostiach, čiže sa jeden pred druhým otvoríme a už to nie je len o tanci. Aj o rodine, trabloch, pochybnostiach. Vzťahoch. A ja mám rada vzťahy, ktoré v sebe majú hĺbku, nie sú povrchné, som v nich viac sama sebou a viem, že mám vynikajúcu intuíciu a nos na to, koho si k sebe pustiť a koho nie, do akej partie patriť a akej sa radšej vyhnúť....Som nesmierne rada a vďačná, že sa obklopujem práve tými, ktorým na mne záleží 😊 Plus, muži- tanečníci sa nemusia nutne stať vašimi manželmi, ale nájsť v nejakom dobrého, skutočného kamaráta stojí za to.

 

To isté radím aj vám. Spoločenský tanec obohatí váš život o množstvo nových kontaktov a kamarátov; no pustiť si k sebe pustite viac len tých, o ktorých viete, že s vami budú rátať nech vás vidia kdekoľvek...či už sedíte pri stole s nimi alebo nie, či už sa s nimi veziete v jednom aute alebo nie...lebo takéto puto má šancu pretrvať aj potom, keby tanec náhodou pre jedného z vás zo života zmizol 😊

 

5.    A v neposlednom rade posledná, no rovnako podstatná záležitosť...Money, money, money. Prachy, prašule, Geld, plata, dinero. Lebo tanec je koníček ako každý iný a preto si vyžaduje nielen váš čas, pozornosť a záujem, ale aj peniaze. Rada by som povedala, že tanec je z finančného hľadiska záľuba pre každého...no nedá sa mi.

 

Kurzy niečo stoja- ak napríklad chodíte tancovať dvakrát týždenne, tri hodiny, tak si odložte, vrátane benzínu, na vlak, taxík, alebo berúc do úvahy menšie výdavky, aspoň stovku.

 

A keďže jediný spôsob, ako sa v tanci zlepšiť a získať prax, je samozrejme tancovať, skôr či neskôr každý príde do štádia, že začne chodiť na tančiarne a párty. Kým to prvé býva väčšinou zadarmo alebo za symbolickú cenu, prebdené večery a noci vás hneď pri vstupe vyjdú priemerne na desať eúr. Ak sa chcete učiť ešte viac, prirátajte si k tomu cenu za workshop. Plus drinky.  (Nádherným a požehnaným obdobím je v tomto prípade leto, kedy sa koná veľa tanečných podujatí pod holým nebom a úplne zadarmo, resp, s možnosťou dobrovoľného peňažného príspevku danej udalosti - najznámejšie sú asi z okolia Trnavská Lokálka, Tančiareň pri Fontáne Družba v Ba, tančiareň na Seneckých jazerách v nedeľu. No tancuje sa aj inde na námestiach, vo vinohradoch, atď....v tomto treba sledovať Facebook a všetky možné skupiny, ktoré tam sú. 😊).

 

Takisto ak chcete ísť na tanečné festivaly do zahraničia- skúsenosť, ktorú vrelo odporúčam zažiť každému z vás aspoň raz za život- ktoré sa začínajú štvrtkovými párty a končia sa ráno v pondelok, pričom cez deň máte možnosť chodiť na workshopy a cez noc hýriť pri hudbe do rána bieleho, musíte rátať s výdavkami. Čím skôr objednáte, zoženiete ubytko a zaplatíte, tým lepšiu cenu máte možnosť chytiť...Ale tiež sa pozerajte v stovkách a nie v desiatkach :-P

 

Kapitolou sama osebe je oblečenie a u nás žien (ale existujú aj pre mužov) najmä tanečné topánky: tzv. „latinky“- hoci ich cena je vyššia, ak to s tancom myslíte vážne, oplatí sa do nich investovať. Lepšie sa v nich točíte, máte paradoxne lepšiu stabilitu, pevnosť a istotu pri tanci a v neposlednom rade vďaka nim získavate sebavedomie a pohodu na parkete. 😊

 

Raz sme počas prestávky na kurze mali debatu o tom, prečo mladšie ročníky, tínedžeri a dvadsiatnici, nechodia na tanečné kurzy. Osobne si myslím, že financie sú jedným z dôvodov. Keď máte tridsať, máte v živote už akú- takú stabilitu- pracovné zázemie (stálu prácu), časové zázemie, prehľad o tom, čo si finančne môžete a nemôžete dovoliť. O tom môže taký vysokoškolák, ktorý má hlavu v oblakoch, zajačie úmysly, Erasmus, a tri brigády, aby si mohol kúpiť nový mobil a ísť s kamošmi na chatu, leda tak snívať...

Preto je aj tanečná komunita plná ľudí nad tridsať a plus- lebo ony už majú jasno v tom, čomu chcú venovať svoj voľný čas, svoje úspory a svoju výplatu. V drvivej väčšine ide o ľudí, ktorí dosiahli finančnú a časovú nezávislosť a teda nemusia premýšľať nad tým, či niekde desať eur nechajú alebo nie. A vedia, že za tanec si priplatiť chcú... No nie každý má ten luxus. (Matka- samoživiteľka, ktorá má tri deti, by asi uvažovala inak a trikrát si rozmyslela, kam pošle peniaze...iba ak by za ňou neprišiel Pierre Dulaine a neponúkol jej kurz tanca zadarmo ako to robil v rámci osvety na amerických školách...).

 

Na záver si dovolím vrátiť sa obkľukou na začiatok: Mojím cieľom a zámerom tohto textu nie je odradiť vás od vstupu na kurz či do SBK tanečnej komunity; len vás upozorniť na to, s čím všetkým sa v nej časom môžete stretnúť a nezostať prekvapený.

Je to prostredie, ktoré síce nezmení váš život od základov, no určite ho veľmi obohatí o nové kontakty, zážitky a dodá vám radosť. Sebavedomie. Možno vás donúti pokoriť vaše fyzické limity, emocionálne hranice, zmeniť vnímanie osobného priestoru a pomôže vám vybudovať si sebadôveru a sebaistotu. Otvoriť sa novým ľuďom. Okrem toho, tanec, to je pohyb, takže spájate príjemné s užitočným a je to určite osožnejšie než tráviť večery civejúc naprázdno do telky či mobilu. 😊 A to sa predsa vyskúšať oplatí, nie?

 

                   Pekný večer,

                                               snáď si ešte dnes stíhate zatancovať,

                                                   hoci len v sprche či v kuchyni pri dreze... 😊