José Batres Montúfar: Yo pienso en ti/ Myslím na teba/ I think of you (preklad poézie/ poetry translation)

 

         Čím by bol december bez poézie, lásky votkanej do veršov, ktoré môžu s pôvabom vysloviť to, čo nám občas padne ťažko vysloviť aj jednoducho, len tak? Takže ak na niekoho dňom a nocou myslíte a nie a nie mať odvahu povedať to povedať nahlas...José Batres Montúfar z Guatemaly to povie za vás 💝😙

      JOSÉ BATRES MONTÚFAR- YO PIENSO EN TI

 

Yo pienso en ti, tú vives en mi mente

sola, fija, sin tregua, a toda hora,

aunque tal vez el rostro indiferente

no deje reflejar sobre mi frente

la llama que en silencio me devora.

 

En mi lóbrega y yerta fantasía

brilla tu imagen apacible y pura,

como el rayo de luz que el sol envía

a través de una bóveda sombría

al roto mármol de una sepultura.

 

Callado, inerte, en estupor profundo,

mi corazón se embarga y se enajena,

y allá en su centro vibra moribundo

cuando entre el vano estrépito del mundo

la melodía de tu nombre suena.

 

Sin lucha, sin afán y sin lamento,

sin agitarme en ciego frenesí,

sin proferir un solo, un leve acento,

las largas horas de la noche cuento

y pienso en ti.

   

      What kind of December would it be without a poetry, a love made into the verses that can with grace tell the words that are sometimes hard to pronounce just because, in a simple way? So, if there´s someone that you think of day and night and you don´t have enough courage to say it loudly...Let José Batres Montúfar say it for you 💝😙

I think of you   I think of you, you live in my mind, exclusively, firmly, steadily, at every hour, though my indifferent face may not let reflect on my forehead a flame that devours me in silence.   In my gloomy and stiff fantasy, your image shines pure, calm and placid like a ray of sunshine sent by Sun through a dismal cupola of a broken marble of some tomb.   Quiet, inert, in a deep astonishment, my heart is overhelmed and carried away, and there, in its utter centre, vibrates like dying when a melody of your name sounds among the vain, loud fuss of the world.   Without fight, effortlessly, and without single moan, without shaking in blind, wild madness, without saying a single, light word or sound, I count the long hours of night and I think of you.

Myslím na teba   Myslím na teba, žiješ v mojej mysli sama, pevne, neprestajne, v každú hodinu, hoc´ aj moja ľahostajná tvár si nedovolí odraziť mi na čele ten plameň a žar, čo ma v tichu požiera.   V mojej pochmúrnej a stŕpnutej fantázii tvoj obraz žiari pokojným a tichým jasom ako lúč svetla zoslaný slnkom cez tienistú klenbu puknutého mramoru akejsi krypty.   Mlčanlivé, nehybné, v hlbokom úžase, uchvátené a ohromené je moje srdce, a tam, v jeho strede, úboho sa chveje keď v prázdnom hrmote sveta zaznie melódia tvojho mena.   Bez boja, bez námahy a bez sťažností, netrasúc sa v slepom, búrlivom nadšení, bez toho, aby som vyriekol čo i len slovo, ľahký zvuk jediný, počítam dlhé noci hodiny a myslím na teba.