Za posledných pár rokov sa stalo módou robiť si tzv. vision- boardy, alebo nástenku s cieľmi, víziami a snami na nový rok či určité obdobie, ktoré začíname a ktorá by nám pomohla ľahšie sa sústrediť na to, čo naozaj chceme a mať to pred očami, keď náhodou strácame chuť, vášeň, entuziazmus a vieru v dôvody, prečo chceme to či ono zmeniť...Ja osobne si "vision- nástenky" netvorím, určite nie každý rok, ale iba vtedy, keď cítim, že by mi to pomohlo ľahšie sa koncentrovať a nepoľavovať v slabých chvíľkach a samozrejme, nezabúdať ani snívať vo veľkom 😎
Nebudem sem dávať zbytočné rady a návody na to, ako si takú nástenku doma urobiť, ani čo na ňu použiť, ani čím sa pri nej riadiť. Je to kreatívna záležitosť, každý má pri nej šancu "prejaviť sa" iným umeleckým poňatím a vždy je to vysoko individuálne a úžasné. Ja som síce vizuálny typ, no omnoho viac slovný a verbálny a keď premýšľam o živote, vzťahoch, akciách, reakciách, príčinách a následkoch, vnímam ho v kruhoch a krivkách. Sú to cykly, konce a začiatky, začiatky a konce, aj vo vzťahoch je to vlastne trochu o kruhoch- lebo každý z nás má okolo seba akoby ohraničené kruhy s rozdielnym priemerom, niektorí ľudia ich majú viac, iní menej, no v strede vždy stojíme my. V tom najužšom sme my plus- ak máme v živote to šťastie- tí, čo sú pre nás najdrahší. Rodina, manžel, partnerka, dvaja- traja priatelia, ktorých za rodinu považujeme. (Možno, keď tak nad tým uvažujem, aj to by mohli byť dva kruhy.:-)) Je to zároveň aj kruh, v ktorom sa cítime najistejšie, najviac sami sebou, kde sa na nič nehráme. Kde sme krehkí, jemní, zraniteľní, kde si s tými druhými najviac rozumieme aj bez slov. Sú to ľudia, pri ktorých si najviac dovolíme a oni si, naopak, najviac dovolia na nás (kritika, akokoľvek konštruktívna- od kolegu či parťáka vás zraní inak než ako keby vám ju dal niekto blízky, vaša partnerka či sestra.) V ďalšom sú možno blízki kamaráti, s ktorými tvoríme partiu, ale nie sú to napríklad tí, od ktorých by sme pýtali peniaze alebo im volali o polnoci v slzách, keď nám je na nič. V tých ostatných môže byť komunita, susedia, známi, milé predavačky v obchode, kolegovia z práce. Záleží nám na nich, prajeme im len to dobré, ale vymieňame si len bežné zdvorilostné frázy a nestaráme sa navzájom jeden druhému do súkromia...Koľko ľudí, toľko kruhov, tí samotárskejší ich majú možno nanajvýš tri, štyri, tí spoločenskí aj desať. Každopádne, niet väčšej tragédie, keď v piatom kruhu od stredu máte sto ľudí a v tom najužšom ani jedného, lebo potom sa človek cíti osamelý a prázdny aj napriek celej hŕstke ľudí a zábavy, ktorá ho obklopuje.
Takisto je nutné podotknúť, že, ako hovorí Biblia :-P, Bože, odpusť mi za voľnú inšpiráciu, "veľa je povolaných, ale málo vyvolených", a dostať sa do samého stredu k niekomu, až na dreň a udržať sa tam, v dôvere, to je fuška a nemá na to každý. (Inak povedané, vyberáme si podľa srdca.)
Osobne si myslím, a aj sa tým riadim, že v živote a na svete nemôžeme univerzálne milovať všetkých, a už vôbec nie všetkých rovnako. Podľa mňa, keď ľudia tvrdia a hovoria, že milujú celý svet od rastlín, cez kamene, stromy, živočíchy, aj tie "najdesivejšie" tvory, nehovoria tým v skutočnosti o všeobjímajúcej láske, ale o rešpekte. Priznám sa, nemilujem všetkých rovnako, nerozumiem si so všetkými rovnako, a už tobôž nemám ku všetkým rovnako blízko, a ani sa o to nepokúšam. Existujú ľudia, s ktorými si padnem do "noty" na prvú, takí, ktorí, ma očaria, keď ich spoznám bližšie a uvedomím si, ako veľa spoločného v hĺbke srdca máme, avšak zároveň aj takých, ktorých poznám už roky, a buďto v nich neviem čítať, lebo nemám priestor spoznať ich viac alebo tam ten "ťah" proste nie je, a hotovo. Z každého rožka troška...:)
Avšak- v každom prípade- keďže tento týždeň máme tému komunikácie- sa vždy snažím rešpektovať toho druhého a správať sa k nemu slušne a úctivo, aj keď možno vo vnútri s jeho názorom, správaním či postojom nesúhlasím. (Arogantní ľudia sú u mňa mierne v nevýhode, priznávam, lebo je to ako prikladať polienko na vatru, ale kto je dokonalý? :-) :-)). Nemôžeme všetkých milovať, nemôžeme každého spasiť, ani každému pomôcť, ani ich prinútiť k niečomu, čo nechcú...ale jednu vec urobiť môžeme: pokúsiť sa rešpektovať toho druhého už len preto, že je človekom ako my. A ak aj máme naňho niečo konštruktívne, akokoľvek pravdivé, rešpektovať jeho slobodnú voľbu a rozhodnutie našu kritiku prijať alebo nie...
V závere sa znova vrátim ku kruhom: tento rok náladu na "vision. board" mám, resp, som mala, ale urobila som si to, ako inak, po svojom. Vo forme nedokončenej, stále sa vyvíjajúcej mandaly. :-) Všetko v nej, každé slovo, každé heslo, je pre mňa tento rok- a ktovie, možno aj ďalší, druhý, tretí, dôležité. Pointa je v tom, že to, čo je v strede, je aktuálne najdôležitejšie, prvých päť kruhov tvorí prvý polrok, zvyšných päť druhú polovicu. Prvých päť strieda priority, aj oddych, ďalšie sú všeobecne platné, a prídu na rad buď sami, alebo až neskôr. Voľné miesto a miesta okolo si nechávam na inšpiráciu a prekvapenia, nápady, čo sa vyskytnú mimo "obežnej dráhy" :-)
A čo vy? Už ste niekedy skúšali vytvoriť si aspoň zoznam cieľov? Dať to na papier? Čo chcete tento rok zažiť, vidieť, uskutočniť...? Nech už vaše myšlienky krúžia v akýchkoľvek galaxiách, vesmíroch a časopriestoroch, prajem vám, aby vaše kruhy boli plné milujúcich a úprimných ľudí, o ktorých sa vždy môžete oprieť a rátať s nimi v dobrom aj zlom😘💖💪
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára