Ako ste si
už asi všimli, posledných pár dní som nebola veľmi aktívna na blogu, a mala
som k tomu niekoľko dobrých dôvodov:
a)
Limity tela-
moje ľavé zápästie našťastie pri hojení nebolí, ale sadra na jeho fixáciu na ňom
má určitú svoju váhu, a keď niečo píšem na laptope alebo počítači dlhšiu
dobu- hodinu, hodinu a pol, čo je momentálne minimálna doba na preklad,
prácu a vloženie jedného príspevku sem na blog- musím si ruku podložiť vankúšom
a trvá mi aspoň päť minút, kým si nájdem pohodlnú polohu. V každom prípade,
drvivú väčšinu času píšem len jednou rukou, druhou si pomáham len občas, a tá
záťaž sa presúva do oblasti šije, ramien, krku a bolí z toho hlava. Začnem
sa hrbiť a moja šija, ramená, krk a oblasť medzi lopatkami úplne
stuhnú, nie je to príjemné a moje svaly samozrejme začnú prirodzene protestovať.
A keďže v apríli som prekladala dosť, najmä v rámci nočných, s nie
veľmi vhodným vankúšom, s rukou v závese, telo si vyžiadalo pauzu 😊
Nehovoriac o tom, že v práci sme na počítačoch- hoci na nich priamo
stále nepracujeme- neustále, a aj mojim očiam padlo dobre prísť domov, dať
si voľno od blogu , písania a prekladu a nezapnúť vôbec laptop, dovoliť
si nepracovať na ňom a nenamáhať si nadmerne oči ani krčné svaly...Mimochodom,
pre ten istý dôvod nepohodlne zavesenej ruky a sediacej polohy som dočasne
aj prestala čítať knihu vo vlaku domov (keď práve na ceste osobákom ráno do Trnavy
okolo ôsmej a potom v buse domov nespím 😊),
moja obľúbená kratochvíľa a zároveň spôsob, akým sa vyhnúť tomu, aby som
nebola prilepená na mobile. Písanie na papier či do diára je na tom podobne,
ľavé zápästie nevie pevne pridržať papier a je to na dlho a na veľa
otáčaní a nechcem si pre zmenu preťažiť svoju zdravú pravú ruku 😊
Ale priznávam, že len čo sadra o týždeň pôjde dole, zaplatím si, darujem
si poriadnu masáž chrbta, lebo telíčko si to pýta :-P
b)
Pracovné smeny-
len aby sme v tom mali jasno, moja práca sa mi páči, baví ma, v žiadnom
prípade nie je pre mňa väzením, a paradoxne, po nočných a niekoľkých denných
smenách, na ktorých som slúžila sama, som si uvedomila, že síce rada pracujem s kolegyňami,
ale keď som tam sama, mám vo veciach vlastný poriadok, systém a usporiadanie,
vyhovuje mi to viac. Taký trochu solitér, ale viem si lepšie jednotlivé
povinnosti, úlohy aj čas na preklad popritom lepšie zadeliť :-D Azda jediná
vec, ktorá mi na mojej práci vadí, je dochádzanie, lebo ním zabijem veľa času;
ale aj to mienim zmeniť a presťahovať sa tento rok do Trnavy, čo je vlakom
polhodinku do Bratislavy 😊 Prvá polovica mája je však taká
plnšia, mám tam viac denných smien, aj po sebe, denných školení, preto nemám
čas na blog ani aby som sa mu popri práci venovala...Ďakujem za pochopenie
všetkým 😊
c), d), e), f)....jar, čerstvý vzduch, byť radšej vonku (bola by škoda sedieť pri počítači v deň voľna, keď je vonku tak krásne, teplo, slnečno a jasne); dostatok spánku, cvičenie na fit lopte kvôli nohe, bruchu a aby telo neochablo; rodina a rodičia; domáce povinnosti a v neposlednom rade, zmena je život, keďže sa teraz nemôžem vyblázniť tanečne, venujem sa diamantovému maľovaniu- prikladám obrázok, ktorý teraz lepím, abstraktný akt, ktorý je možné zavesiť si neskôr na stenu :-P Táto posledná činnosť sa dá v absolútnej pohode vykonávať aj na posteli, v správnej polohe a pri výrazne menšom zaťažení a preťažení svalov a očí, plus je to aktivita, ktorá ma vie na 101 percent pohltiť, spôsobiť, že som plne sústredená, zabudnem na všetko ostatné okolo seba, tak prepotrebne „vypnem“ hlavu, myseľ, odletím od povinností, mobilu, akýchkoľvek sociálnych sietí a keď vidím, ako sa ten obraz postupne vypĺňa, poháňa ma to vpred ešte viac 😊 A mnoho krát, keď si v tieto dni mám večer vybrať medzi tým, či blog alebo akt, prirodzene ma to ťahá k tomu druhému, lebo ma to v tejto chvíli baví viac a menej sa pritom namáham, doslova sa pritom viac uvoľním 😊
Mimochodom,
len tak z čírej zvedavosti, ako to máte s aktami? A vlastným telom?
Nahotou? :-P Ja napríklad pri milovaní hanblivosťou a ostýchavosťou netrpím,
uvedomujem si, že moje telo nie je klasicky súmerné, ani kvôli nohe nikdy
nebude, a že je na ňom množstvo väčších aj menších jaziev, no nikdy mi
nevadilo chodiť v bezpečí svojho bytu, priestoru alebo pri svojom partnerovi
nehanebne a úplne nahá a hoci samu seba nepovažujem za modelku, svoje
telo mám rada, páčia sa mi jeho ženské krivky, labutia šija, elegantné rovné držanie,
dlhé ruky, obliny, moje oči, moje pery. Vo svojom tele a vo svojej koži sa
cítim dobre, som si v ňom istá a dôverujem mu...Jednoznačne o sebe
môžem prehlásiť, že nahá by som asi za denného svetla o dvanástej na
poludní v lete po žiadnom slovenskom námestí plnom ľudí dobrovoľne nebehala,
o takýto druh slávy ani vstupenky do psychiatrickej nemocnice naozaj
nestojím; avšak myslím si, že by som úplne v pohode zvládla aj nuda pláž,
nevadí mi milovanie pri dennom svetle alebo pri zažatej lampe, chcem vidieť,
ako telo môjho partnera na mňa reaguje, ako sa tvári, čo mu spôsobuje potešenie.
To v tme neuvidíte. ( Vlastne, pred nejakým časom-asi tak skoro už pred
rokom-som mala veľmi kratučko nezáväzný vzťah založený na sexe s jedným mužom-
za mňa osobne, neboli sme v tomto smere veľmi kompatibilní, lebo uňho to bola
len posteľ a zhasnutá lampa a ja som sa vždy cítila veľmi zvláštne a kládla
som si otázku: zhasína svetlo preto, lebo ON nechce vidieť MŇA a v tme
si môže predstavovať čo len chce, alebo sa hanbí za svoje vlastné telo a nechce,
aby som JA videla JEHO? Ako keby to mne pri mojej nedokonalosti vadilo či som
ho preto súdila...Nehovoriac o tom, že v byte máte toľko kusov
nábytku, kde sa dá ležať, sedieť, polo-sedieť, polo-ležať, o ktoré sa dá
oprieť, zaprieť, postaviť sa pri ne...Trošku fantázie a vynaliezavosti predsa
ešte nikomu neuškodilo, či? Podčiarknuté, zrátané, chémia nebola až taká
veľkolepá, aby som v tom mala chuť pokračovať, hoci on by nebol proti; no
jemu stačil sex a ja som ešte k tomu vo všeobecnosti túžila po niečom
viac než po krátkych pominuteľných chvíľkach zdanlivej blízkosti a zdieľanej
spoločnosti a zostali sme známi 😊)
Čo sa
aktov týka, nie som proti, sama som sa občas pohrávala s myšlienkou dať si
sama sebe takýto druh darčeka, čisto pre svoje vlastné potešenie, nedávať to
nikam na siete či nebodaj von, nikdy som to absolútne nezavrhla- ľudské telo je
nádherné žijúce a pohybujúce sa architektonické dielo, vrchol umenia v pohybe;
a pokiaľ je niekto schopný zachytiť jeho krásu- či už u muža alebo
ženy- zaujímavý uhol, zmyselnú líniu, nie nutne krivky, ale napríklad záber
rozpustených ženských vlasov vnárajúcich sa do čiernobielej línie krku a šije
a sledovať, ako padajú v prameňoch ako vodopád nadol k lopatkám...Nie
vulgárnosť, ale krása a zmyselnosť tela, iná perspektíva, hra tieňa a svetla,
niečo, čo odhaľuje len toľko, aby prebudil záujem a fantáziu objavovať
viac.. :-P :-P A ako osobný darček sám pre seba, vám to môže pomôcť, ak
máte zlý deň, cítite sa škaredí alebo si práve nedôverujete, aby ste si znovu uvedomili
svoju výnimočnosť a nádheru 😊 Váš názor? :-P
Z dôvodov
hore uvedených teda budem teraz na blogu menej, aspoň pokiaľ nebude dole gyps a ja
úspešne nedotiahnem do konca šnúru denných smien a školení; alebo pokiaľ
sa nepustím do diamantového maľovania a nebudem ho mať hotové do poslednej
jednej korálky 😊
A-ako ste sa
dovtípili- tie týždne v gypse ma donútili zamyslieť sa nad mnohými vecami,
takže rozhodne môžete v priebehu mája očakávať aj myšlienkový miš-maš II 😊
No nateraz- a hlavne, keďže mi pomaly odpadáva ľavé rameno- nadnes
rozhodne stačí, tento týždeň sa však ešte určite vidíme 😊
P.S.: Nečakáte,
že to celé ešte hodím aj do angličtiny a španielčiny, však nie? :-P Dobrú
noc!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára