Dave Bolaño a jeho pieseň o tom, že nezávisle od toho, koľko nás na Zemi je, a akí sme jeden od druhého odlišní, všetci sme v podstate ľudia, ktorí si nosíme "rovnaký kufor" skúseností, emócií, pádov aj vzletov a že je v každom prípade len a len na nás, ako "naľahko" cestujeme a koľko "zbytočností" so sebou vláčime...A čo vy, čo by ste zo svojho kufra vyhodili a čo, naopak, doň zase radi zabalili? 😎👅😏👜👜
Dave Bolaño and his song that says that regardless of how many of us is there on the Earth and how different are we from each other, basically, we´re still humans that carry "the same luggage" of experiences, emotions, failures and triumphs and that, in any case, it depends solely on us how light or heavy our luggage is and how much of old, useless stuff we carry with us...What about you, what would you throw out of your luggage and, on the contrary, would you like to pack with you? 😎👅😏👜👜
|
DAVE
BOLAÑO- LA MISMA MALETA Quise
ganar pero primero yo aprendí a perder Quise volar
caí de cielo y aprendí a correr Creí saber
pero la vida me enseñó a entender Que es
necesario ser humano aunque te duela ser Hice
promesas a mí mismo que jamás cumplí Creí en la
gente que no cree en lo que siempre fui Hice de
todo aunque por nada porque igual perdí Cuando el
amor se sintió fuerte siempre me rompí Planie el
futuro aunque el pasado siempre me jodió Y es el
presente el resultado de lo que dolio Y me hice
fuerte aunque por dentro todo se rompió Idealicé a
quien del cielo siempre me tiró Parece
loco creer que a ti mismo te puedes fallar Pero lo
haces cuando por idiota prefieres callar Existen
tantas personas y pocas que saben amar Y
construimos un muro ante el mundo con tal de sanar Yo sé que
ya te viste en cada letra Después de
todo compartimos la misma maleta Curamos
las personas que rompieron lo que fuimos Y aunque
los perdonamos sus errores son los mismos Callamos
aunque otros cuestionaron que sentimos Y así
poquito a poco aquí en silencio nos rompimos Y fue callando
que la vida me enseño a no caer Y fue
perdiendo que mis miedos yo los pude vencer Y ahora me
río de las cosas yo volví a florecer Porque si
yo me lo propongo yo lo puedo hacer Parece
loco creer que a ti mismo te puedes fallar Pero lo
haces cuando por idiota prefieres callar Existen
tantas personas y pocas que saben amar Y
construimos un muro ante el mundo con tal de sanar Yo sé que
ya te viste en cada letra Después de
todo compartimos la misma maleta Tengo una
maleta que se llena con los sueños que he alcanzado Y le saqué
las cosas viejas que no dejan avanzar Guarde los
recuerdos y solté los que dolieron Tengo un
par de metas locas que quiero alcanzar Y con los
pedazos que quedaron de estos años Construí
lo que ahora llamo la mejor versión de mi Al final
los malos pagaran por lo que hiceron Y
regresará lo que a los otros les di Parece
loco creer que a ti mismo te puedes fallar Pero lo
haces cuando por idiota prefieres callar Existen
tantas personas y pocas que saben amar Y
construimos un muro ante el mundo con tal de sanar Hoy sé que
si se llena mi maleta Amarme más
y ser mejor será mi meta |
Rovnaký kufor Chcel som
vyhrávať, ale najprv som sa naučil prehrávať Chcel som
lietať, spadol som z neba a naučil sa bežať Myslel som,
že viem, že život ma naučil pochopiť Že je
nutné byť ľudským, hoci ťa bolí byť Dal som
sám sebe sľuby, ktoré som sotva kedy splnil Veril som
ľuďom, ktorí neveria v to, čím som vždy bol Urobil som
trochu zo všetkého, hoci pre nič, lebo aj tak som prehral Keď som
cítil silne lásku, vždy som sa na kúsky zlomil Plánoval som
budúcnosť, hoci minulosť bola vždy nanič Pretože prítomnosť
je výsledok toho, čo bolelo A hral
som sa na silného, hoci vo vnútri sa všetko rozbilo Idealizoval
som si kohokoľvek, koho mi zoslali nebesá Zdá sa byť
šialené myslieť si, že môžeš sklamať sám seba Ale robíš
to vtedy, keď z hlúposti radšej mlčíš Existuje toľko
ľudí a málo takých, čo vedia milovať A postavili
sme si pred svetom múr s cieľom zahojiť sa Už viem,
že si sa uvidel v každom písmene Napokon,
všetci sa delíme o rovnaký kufor Liečime ľudí,
ktorí rozbili to, čím sme boli A hoci
im odpustíme, robia rovnaké chyby Mlčíme,
hoci iní spochybňujú, čo cítime A tak
sa v tichu po kúskoch ničíme A tvrdil
som, že ma život nenaučil padať A nezbadal
som, že som dokázal zvíťaziť nad svojimi strachmi A teraz
sa z tých vecí smejem, opäť som rozkvitol Lebo ak si
niečo zaumienim, dokážem to uskutočniť Zdá sa byť
šialené myslieť si, že môžeš sklamať sám seba Ale robíš
to vtedy, keď z hlúposti radšej mlčíš Existuje toľko
ľudí a málo takých, čo vedia milovať A postavili
sme si pred svetom múr s cieľom zahojiť sa Už viem,
že si sa uvidel v každom písmene Napokon,
všetci sa delíme o rovnaký kufor Mám kufor,
ktorý sa plní snami, ktoré som dosiahol A vyhodil
som z neho veci, ktoré mi nedovolia kráčať vpred Uložil som
si spomienky a pustil von tie, ktoré boleli Mám zopár
šialených mét, ktoré dosiahnuť chcem A s kúskami,
čo mi zostali po týchto rokoch Som vybudoval
to, čo teraz volám lepšou verziou samého seba Tí zlí napokon
zaplatia za to, čo urobili A vráti
sa mi to, čo som dal ostatným Zdá sa byť
šialené myslieť si, že môžeš sklamať sám seba Ale robíš
to vtedy, keď z hlúposti radšej mlčíš Existuje toľko
ľudí a málo takých, čo vedia milovať A postavili
sme si pred svetom múr s cieľom zahojiť sa Dnes viem,
že ak sa naplní môj kufor Milovať sa
viac a byť lepším bude mojím cieľom |
|
The
same luggage I wanted
to win, but first, I learnt to lose I wanted
to fly, fell down from the sky and I learnt to run I thought
I knew but life taught me to understand That
it´s necessary to be human, although it hurts you to exist I made
myself promises that I never ever fulfilled I trusted
people that didn´t believe in what I always was I did
little bit of everything, although for nothing because I lost anyway When
love was feeling strong, I always broke I planned
the future even though the past always screwed me And
the present is a result of what have been hurting me And
I acted strong although inside everything got broken I idealized
whoever heaven always sen tme Seems
crazy that you can fail yourself But
you do it because you prefer to stay quiet to not to look like an idiot There
are so many people and a few of them know how to love And
we build a wall against the world with the goal of healing yourself I know
that you already saw yourself in every single letter After
all, we share the same luggage We
heal people that broke what we were And
although we forgive them, they make the same mistakes We
keep quiet although others doubt our feelings And
that way, slowly, we are breaking ourselves in pieces |
And
I was claiming that life didn´t taught me to not to fall And
I didn´t see that I could win over my fears And
now I´m laughing of the things, I started to bloom again Because
if I decide on something, I can do it Seems crazy that you can fail yourself But you do it because you prefer to stay quiet to not to
look like an idiot There are so many people and a few of them know how
to love And we build a wall against the world with the goal
of healing yourself I know that you already saw yourself in every single
letter After all, we share the same luggage I have
a luggage that fills itself with the dreams I have reached And
I threw the old things that don´t allow to move forward I kept
the memories and let go of those that were hurting I have
few crazy goals that I want to reach And
with the pieces that stayed after those years I built
what I call now the better version of me In
the end, the bad people pay for what they have done And
what I gave to others, will come back to me Seems crazy that you can fail yourself But you do it because you prefer to stay quiet to not to
look like an idiot There are so many people and a few of them know how
to love And we build a wall against the world with the goal
of healing yourself Today,
I know that if my luggage fills up Loving
myself and be better will be my goal |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára