Stránky

utorok 22. septembra 2026

Jaroslav Seifert: Píseň o lásce/ Canción del amor/ Song of love (traducción de poesía)

 

   A na záver, na dobrú noc, krátka báseň mi prišla na pomoc, lebo lásky vraj nestačí, aj keď jej je veľa; občas jej je primálo, hoci odvzdá sa duša celá; a občas aj to málo je dosť, pokiaľ je v ňom čin, gesto, odvaha a úprimnosť. Nech tieto verše prinesú vám pekné sny, ticho, spánok a pokoj na duši...Brú noc! 👀👼😎💤💕💋               


JAROSLAV SEIFERT- PÍSEŇ O LÁSCE

Slyším to, co jiní neslyší,
bosé nohy chodit po plyši.

Vzdechy pod pečetí v dopise,
chvění strun, když struny nechví se.

Prchávaje někdy od lidí,
vidím to, co jiní nevidí.

Lásku, která oblékla se v smích,
skrývajíc se v řasách na očích.

Když má ještě vločky v kadeři,
vidím kvésti růži na keři.

Zaslechl jsem lásku odcházet,
když se prvně rtů mých dotkl ret.

Kdo mé naději však zabrání
- ani strach, že přijde zklamání,

abych nekles pod tvá kolena.
Nejkrásnější bývá šílená.

    Un pequeño poema sobre el amor escrito por el poeta checo de Premio Nobel 👼💕💋 Buenas noches a todos! 💤

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

     A small poem about love written by a Czech poet and Nobel prize winner 👼💕💋Good night to everyone! 💤

      (Note: I don´t take credits for the English translation, all the credits go to the page Visegrad literature)


Song of love

I hear what others do not fleet,
on felt, the patter of bare feet.

Sighs on the letter neath the seal,
the strings’ vibrating while quite still.

When from the crowd I shun I flee,
I see what others fail to see.

Love, which in laughter chose to dress,
hiding in eyelashes, no less.

While in its locks yet snowflakes loom,
I see a rosebush start to bloom.

I first heard love begin to leave,
when my own lips first lips did cleave.

Who shall my earnest hope undo
– not fear, that disappointment’s due,

to stop me falling at your knees.
The loveliest is sane the least

Pinkava , Václav Z. J.

Canción del amor

Oigo lo que los otros no oyen,
cómo los pies descalzos pisan el peluche.

Los suspiros en la carta bajo el sello,
vibraciones de las cuerdas cuando no hay en ellas el temblor.

Escapando a veces de la gente
veo lo que los otros no ven.

El amor que se viste de risas,
en las pestañas de los ojos escondiéndose.

Cuando ella aún tiene los copos en sus rizos,
yo ya veo las rosas en los rosales florecer.

Escuché como el amor se iba
cuando por primera vez el labio rozó mis labios.

Pero quién quita mi esperanza
-ni el miedo de la decepción me impida

para que caiga a tus pies.
El amor loco suele ser el más hermoso.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára