Joaquín Sabina: 19 días y 500 noches/ 19 dní a 500 nocí/ 19 days and 500 nights (song)

                     

     Joaquín Sabina patrí medzi hudobne najplodnejších, najznámejších a najobľúbenejších andalúzskych spevákov, a čo sa gitary týka, je majstrom...Vypočujte si jeho úžasnú, kultovú pieseň "19 dní a 500 nocí", ktorá je nostalgická a zároveň (minimálne pre mňa) aj zvláštne žartovná a presiaknutá Španielskom...Nadýchnite sa leta, farieb, vône dreva a strún...

     

    Jaoquín Sabina belongs to the one of the most important, favourite and copious singers of Andalusia, and when it comes to guitar, his play is a pure maestry...Listen to his wonderful, cult song "19 days and 500 nights" which is both nostalgic and strangely witty (at least for me), a pure soul of Spain...Respire the summer, colours, the smell of wood and strings...
  (English translations is below the Slovak one- because this song is almost a poetry itself, I´ve decided to use the translation from: https://lyricstranslate.com/en/19-dias-y-500-noches-19-days-and-500-nights.html#ixzz5AybSkg7Z. All the credits go there. )

   

JOAQUÍN SABINA- 19 DÍAS Y 500 NOCHES Lo nuestro duró Lo que duran dos peces de hielo En un güisqui on the rocks En vez de fingir O estrellarme una copa de celos Le dio por reír. De pronto me vi Como un perro de nadie Ladrando, a las puertas del cielo. Me dejó un neceser con agravios La miel en los labios Y escarcha en el pelo. Tenían razón Mis amantes En eso de que, antes El malo era yo Con una excepción: Esta vez Yo quería quererla querer Y ella no. Así que se fue Me dejó el corazón En los huesos Y yo de rodillas. Desde el taxi Y, haciendo un exceso Me tiró dos besos... Uno por mejilla. Y regresé A la maldición Del cajón sin su ropa A la perdición De los bares de copas A las cenicientas De saldo y esquina Y, por esas ventas Del fino La Ina Pagando las cuentas De gente sin alma Que pierde la calma Con la cocaína Volviéndome loco Derrochando La bolsa y la vida La fui, poco a poco Dando por perdida. Y eso que yo Paro no agobiar con Flores a maría Para no asediarla Con mi antología De sábanas frías Y alcobas vacías Para no comprarla Con bisutería Ni ser el fantoche Que va en romería Con la cofradía Del santo reproche Tanto la quería Que, tardé, en aprender A olvidarla, diecinueve días Y quinientas noches. Dijo hola y adiós Y, el portazo, sonó Como un signo de interrogación Sospecho que, así Se vengaba, a través del olvido Cupido de mi. No, no pido perdón ¿Para qué? si me va a perdonar Porque ya no le importa... Siempre tuvo la frente muy alta La lengua muy larga Y la falda muy corta. Me abandonó Como se abandonan Los zapatos viejos Destrozó el cristal De mis gafas de lejos Sacó del espejo Su vivo retrato Y, fui, tan torero Por los callejones Del juego y el vino Que, ayer, el portero Me echó del casino De Torrelodones. Qué pena tan grande Negaría el santo sacramento En el mismo momento Que ella me lo mande. Y eso que yo Paro no agobiar con Flores a maría Para no asediarla Con mi antología De sábanas frías Y alcobas vacías Para no comprarla Con bisutería Ni ser el fantoche Que va en romería Con la cofradía Del santo reproche Tanto la quería Que, tardé en aprender A olvidarla diecinueve días Y quinientas noches. Y regresé A la maldición Del cajón sin su ropa A la perdición De los bares de copas A las cenicientas De saldo y esquina Y, por esas ventas Del fino La Ina Pagando las cuentas...

19 dní a 500 nocí Náš vzťah trval toľko Koľko vydržia dve ľadové kocky V dvojitej whisky Namiesto pretvárky Alebo toho, aby zo žiarlivosti rozbíjala poháre Sa nad tým len pousmiala A hneď som sa uvidel Ako pes bez pána Štekajúci pri dverách do neba Nechala mi po sebe kufrík s urážkami Med na perách A srieň vo vlasoch Všetky moje bývalé Mali pravdu V tom, keď vraveli Že ten zlý som bol ja S jedinou výnimkou: Tento krát Som ja ten, čo chcel milovať A ona nemohla A tak odišla Nechala mi srdce Rozlámané na kúsky Nechala ma kľačať na kolenách A z taxíka mi rukou naznačila dva bozky: Jeden na pery a druhý na líca A tak som sa vrátil K prekliatiu Prázdnej zásuvky bez jej oblečenia K zatrateniu Nočných barov K ľahko kúpeným a predajným Popoluškám A v tých lokáloch Som popíjal fajnové andalúzske víno Splácal účty Ľuďom bez srdca Čo stratia hlavu Z pár šlukov kokaínu Zbláznil som sa Mrhal peňaženkou aj životom A pomaličky som ju pokladal Za stratenú Pretože Som nechcel Pannu Máriu otravovať kvetmi Zaliečať sa jej svojou poéziou Studených plachiet A prázdnych spální Aby som si ju nemusel kupovať Lacnými šperkami Ani sa hrať na šaša Ktorý sklonený kráča V pútnickom dave Ako výčitka svätcov Tak veľmi som ju miloval Že mi trvalo naučiť sa zabudnúť na ňu Devätnásť dní A päťsto nocí Povedala ahoj a zbohom A dvere sa zavreli Na znak otáznika A ja som tušil Že cez to zabudnutie Sa mi bôžik lásky mstí Nie, nežiadam o odpustenie Načo aj? Načo by mi odpúšťala Už jej na mne nezáleží Vždy nosila bradu vysoko Jazyk naostro A sukňu príliš nakrátko Opustila ma Ako sa opúšťajú Staré topánky Rozbila sklo Na mojich okuliaroch na diaľku A zo zrkadla si urobila Verný obraz svojej podobizne A ja som bol v takej bojovej nálade Že som sa túlal uličkami Hral hry a hltal víno Až kým ma včera vrátnik Nevyhodil z kasína A nevyhostil z Torrelodóna Aký hrozný žiaľ Odmietol by som svätú prísahu V ten istý moment Ako by ma o ňu požiadala Pretože Som nechcel Pannu Máriu otravovať kvetmi Zaliečať sa jej svojou poéziou Studených plachiet A prázdnych spální Aby som si ju nemusel kupovať Lacnými šperkami Ani sa hrať na šaša Ktorý sklonený kráča V pútnickom dave Ako výčitka svätcov Tak veľmi som ju miloval Že mi trvalo naučiť sa zabudnúť na ňu Devätnásť dní A päťsto nocí A tak som sa vrátil K prekliatiu Prázdnej zásuvky bez jej oblečenia K zatrateniu Nočných barov K ľahko kúpeným a predajným Popoluškám A v tých lokáloch Som popíjal fajnové andalúzske víno A splácal účty Ľuďom bez srdca...

19 days and 500 nights Our thing lasted about as much as two ice fish on a whiskey on the rocks. Instead of faking or crashing a cup of jealousy on my face She felt like laughing. Suddenly I saw myself like a dog with no owner barking at heaven's door. She left me a vanity case full of slights the honey on my lips and frost on my hair. They were right All my ex- lovers, they were when they said that, before, the bad guy was me. With one exception: this time I wanted to want her and she didn´t. So she left, she left my heart stripped bare of flesh and me on my knees. From the taxi and, indulging on an excess she blew two kisses at me.. One for each cheek. And I came back to the curse of the drawer without her clothes to the doom of cocktail bars to sixpenny Cinderellas and, arround those bottles of Fino Laina * paying the tabs of soulless people that loses their temper with cocaine. Going mad, wasting life and coin little by little I gave her up. Despite the fact that I so as not to smother Maria with flowers, so as not to bore her with my anthology of cold sheets and empty bedrooms, so as not to buy her with cheap jewelry or be the dofus that goes on the parades with the Brotherhood of Holy Reproach, So much I loved her that it took, to learn to forget her, nineteen days and five hundred nights. She said "Hi and goodbye" and the door slamming sounded like a question mark. It was thus, I suspect how, through oblivion, Cupid had revenge on me.

I don´t ask for frogiveness ¿What for? if she would forgive me because she no longer cares... she always had a proud forehead, a very long tongue and a very short skirt. She abandoned me, like one abandoned those old shoes. She broke the glass of my near-sighted glasses pulled from the mirror her spitting image And I went, pretty as a pie, through the alleys of gambling and wine so much that yesterday, the bouncer kicked me out from the Casino at Torrelodones. What an abysmal grief, I´d reject the Holy Sacrament the very instant it'd be her administering it. And I came back to the curse of the drawer without her clothes to the doom of cocktail bars to sixpenny Cinderellas and, arround those bottles of Fino Laina * paying the tabs of soulless people that loses their temper with cocaine. Going mad, wasting life and coin little by little I gave her up. Despite the fact that I so as not to smother Maria with flowers, so as not to bore her with my anthology of cold sheets and empty bedrooms, so as not to buy her with cheap jewelry or be the dofus that goes on the parades with the Brotherhood of Holy Reproach, So much I loved her that it took, to learn to forget her, nineteen days and five hundred nights And I came back to the curse of the drawer without her clothes to the doom of cocktail bars to sixpenny Cinderellas and, arround those bottles of Fino Laina *....