Otázky, odpovede a budúcnosť (alebo keď sa už nedá neozvať sa)

 

      

Dnes som mohla mať tak pekný večer...keby sa nevyskytli niektoré veci, ktoré ma dosť nečakaným a poriadne silným spôsobom nahnevali a sklamali. (Ešte šťastie, že nie som jedna z tých, čo sa snažia smajlíkmi vyjadriť svoj názor na príbehy- pozvánky na tančiarne na FB, inak by niekto jedného poriadne nazúreného schytal.)

Ale pekne po poriadku...to, že chodím tancovať štvrtky večer na kurzy bachaty a kizomby, sa o mne vie. No to, čo lektori z našich kurzov nevedia je, že mnohí ľudia zvonka, dlhodobí tanečníci, ktorí poznajú tak ich ako „našu tanečnú školu“ vždy sídliacu srdcom v meste na západe Slovenska, už dávno nadobudli pocit, že naša škola de facto už reálne neexistuje. Dokonca aj tí, s ktorými sa zhodneme, že naši lektori sú úžasní a patria medzi špičku. No zvyšok, to je už iný príbeh...

 

Priznávam, že dlhodobo mám ten pocit aj ja- zo štyroch kurzov v krajskom meste, ktoré sa pravidelne konali tri-štyri krát do týždňa, sa pokročilí v pondelok zrušili, ďalšie sa spojili a v konečnom dôsledku sme ostali len my, štvrtok, „poslední mohykáni“. Hlavný lektor, ktorý to všetko na začiatku stvoril, chodí učiť viac do Bratislavy (aj s našou lektorkou, nech jej je odpustené, lebo chodí nielen učiť, ale aj učiť sa) a do iných škôl, tam aj hrá na akciách, usporadúva párty a vytvára nové kurzy, robí promo tančiarňam v tanečnom štúdiu v hlavnom meste a my sme „od macochy“. Lebo tu vraj nie sú ľudia....

Najlepším príkladom vonkajšieho vnímania iných bude asi konverzácia, ktorej sa mi dostalo na jednej párty- apríl alebo marec tohto roku- v Nitre v Nexume, kde bol v ten večer ako reklama na nové kurzy aj náš lektor. Tancovala som s jedným tanečníkom z tamojšej komunity, ktorého poznám z videnia, no nie po mene, a on sa ma opýtal, kam chodím na kurzy. Tak som mu povedala, ku komu a do akej tanečnej školy. On na to zdvihol obočie a hovorí mi: „To vážne?“ Potom vrhol krátky pohľad na nášho lektora a dodal: „Na FB mi vyskakuje, že učí stále v Blave, aj tam raz do mesiaca má vraj party, bude učiť u nás...O vás z Tt som nepočul nič tak dlho, že som myslel, že sa tam na to už vykašlal, sorry. Takže sa tam ešte učí? Aj mávate nejaké akcie?“ A ja, hoci by som rada povedala niečo dobré a pekné na obranu našej tanečnej školy, jednoducho som nemala čo. Lebo všetko to, čo povedal, bola absolútna pravda...

 

Neviem, ako vnímate výraz „tanečná škola“ vy, no ja ho vnímam nie ako teleso, či inštitúciu, ktorá musí nutne mať svoj vlastný priestor či štúdio. No je to inštitúcia, ktorá spája ľudí prostredníctvom tanca a ponúka im zázemie v lektoroch aj vo svojom meste. Tanečná škola prepája ľudí a buduje komunitu nielen cez kurzy, ale aj cez spoločné párty, akcie, workshopy, posedenia a tančiarne. Snaží sa najprv budovať si piliere v meste, kde vznikla, chápajúc, že ak spojí ľudí v jednom bode, pritiahne si k sebe iných, a pritiahne si aj tanečníkov zo širšieho okolia. Tanečná škola je živý, pulzujúci organizmus ľudí, ktorí vracajú lektorom tú energiu, ktorú do nich učitelia dávajú. Samozrejme, žiaden lektor nie je povinne viazaný len na výučbu vo vlastnej škole, to je pochopiteľné. No je hanebné a smutné, keď lektori venujú viac času, záujmu, reklamy a aktivity iným školám, kašlú na tú svoju, a potom očakávajú, že k sebe budú priťahovať ľudí rovnako ako za „starých dobrých čias“.

A verte mi, ja som tie časy zažila, aj tú neopísateľnú energiu, aj elán, aj nadšenie, aj pravidelné party, ktoré lákali ľudí zďaleka, aj povesť a chýry, ktoré sa o nich niesli. Aj to prepojenie ľudí, aj chémiu, ktorá fungovala v partii, a hoci nezazlievam nášmu lektorovi to nenápadné, pomalé, ale jednoznačné „prenášanie“ aktivity a záujmu do hlavného mesta- napokon, má tam stály vzťah a on bol vždy ten typ, ktorý nevedel existovať sám, veľkým egom vždy vykrýval vnútornú neistotu a potreboval nájsť ženu- „kotvu“, a napokon zakotví tam, kde ona, aby sa ustálil, lebo inak je unášaný ako lístok vo vetre., Avšak je mi ľúto za tým nádherným obdobím, ktoré som zažila. Lebo viem, že hoci vnútorný potenciál tam je, naladenie a smerovanie ľudí vo vedení sa definitívne zmenilo a už sa to nikdy nevráti. Je mi to ľúto, ale prijímam to tak, ako to je, každý má právo na posun. Len sa mi za tým tak nostalgicky cnie. Ale zvyknem si. Čas to proste vyrieši 😊

 

Milujem naše tanečné štvrtky. O tom nepochybujte. Ak sa nám náhodou občas zruší hodina alebo som chorá či sa mi nedá ísť, mám pocit, že mi v ten deň niečo bytostne chýba. Moje štvrtky sú o tanci a ja rozhodne dúfam, že sa v malom Ríme udržia čo najdlhšie.

No vie ma nahnevať, keď vidím, ako sa u nás nič nedá, ale inde dá. Ako sa u nás nedá zohnať poriadny priestor, no v Ba to ide. Ako niekto nemá ani len snahu urobiť niečo pre ľudí, ktorí ho podporujú temer od samého začiatku, no on si proste vybral cestu ľahšieho odporu...Lebo je jednoduchšie učiť v tanečnom štúdiu, nemusieť hľadať priestor, prísť „len“ na hotové so zostavou, ktorú dnes treba ľudí naučiť, s vedomím, že majiteľ porieši reklamu, drinky, platby, účasť. Prosto sa len nechať unášať prúdom, hoci je vidno, že „ma to veľmi nebaví a robím to pre prachy“. (Sorry, ale taká energia, energia zotrvačnosti, z toho sála. Únava, vyčerpanie, zotrvačnosť. „Idem, lebo je to niečo, čo viem, musím to zvládnuť, hoci by som radšej v sobotu bol doma a mimo tanca a nebudem si veci komplikovať viac než treba“). Keď už tak, tak nech to robí sám za seba, vo vlastnom mene. Lebo teda, vidieť pozvánku-promo na utorkovú tančiareň do Ba pod hlavičkou VAŠEJ  tanečnej školy, ktorá vám tvrdí, že u vás to „nejde“, tak ako nejde urobiť kurz ruedy, no a dva dni zistíte, že to je možné, aj s vaším lektorom, hmm, ale nie pre vašu školu, a ešte vám drzo klame do očí...To vie nasrať.

(Vlastne, jediným šťastím pre nášho hlavného lektora je, že sme si nie takí blízki ani súčasťou užšej partie- lebo za tým, čo som napísala si stojím a nemám problém mu to povedať priamo do očí, aj keby ma za to nemal rád alebo si o mne myslel, že som p.... Na ľudskej mienke mi nikdy príliš nezáležalo, a za znak skutočnej lojality považujem skôr úprimnú a otvorenú kritiku než slepé nasledovanie a podlizovanie sa niekomu. Nikdy som nevedela liezť ľuďom do zadku, neviem to a pevne dúfam, že sa to ani nikdy nenaučím, aj keby som si tým robila sama sebe medvediu službu😊)

 

Nič netrvá večne, všetko má svoje cykly. Raz sme hore, raz sme dole, a úspech, elán, energia, vlny párty a tanca to nemajú inak. Ktokoľvek pôsobí v nejakej umelecko-pohybovej oblasti desiatky rokov, má právo na únavu a vyčerpanie. Ale zároveň by mal vedieť prijať zodpovednosť za svoje zlyhanie, lebo bez práce nie sú koláče a kto chce ľudí spájať, musí veci aj usporadúvať.

Každá ríša raz padne, aspoň tak sa hovorí. A o tanečných školách to očividne platí tiež. Otázka znie: dokážu prijať kritiku a vstať z popola, a ukázať, že slová o „oživení mesta“ nie sú planými sľubmi do vetra, alebo sa my, ich tanečníci máme pripravovať na to, že sa rozhodli ísť inam, kde už vzťahovo zakotvili a že aj nás vyhodia postupom času z kartotéky?

 

A otázka na záver: sú naši lektori stále „naši“ a my ich požičiavame :-P iným školám a tanečným štúdiám, lebo sme oficiálna tanečná škola s vlastným životom, alebo, naopak, si k nám „naši bývalí“ lektori chodia vo štvrtok len zaskočiť a učiť nás, pričom naša tanečná škola aj so všetkým, čo k nej patrí, je už v Bratislave a len my tu o tom ešte nevieme?

Natti Natasha x Ozuna: Ya no comparto/ Už sa nedelím/ I don´t share anymore (preklad piesne/ lyrics translation) + myšlienkový mish-mash :-)

 

         Druhá sľúbená pieseň z bachatami nabitého nového albumu Natti Natashy 👅😀 A keďže včera som sa na plese naozaj úžasne zabavila, zatancovala, porozprávala sa, pofotila sa v kadibudke... prepáčte, teda, fotobudke (mám mrte veľa fotiek, čo si zavesiť na byte :-)),a hoci som bola až pekne do konca a padla do postele až okolo pol tretej, táto noc sa na 100 % vydarila, teda nie som nabitá únavou, ale energiou, tak som sa rozhodla pustiť sa do tejto pesničky...A keďže je to skladba, ktorej text ku mne vo všeobecnosti dosť prehovára a ja mám teraz čas, plnú vnútornú batériu, pohodu, a veľa vecí, ktoré k nej povedať, pustím sa do toho...V základe sú to tri body, ktoré, myslím si, sú pre nás ženy v tejto téme dôležité (samozrejme, platí to aj v opačnom garde, sebaúcta a sebaláska sú ťažiskom pre obe pohlavia, ale budem písať v ženskom ponímaní, keďže som ňou rada):

         1. HĽADAJTE, NÁJDITE SI A  BUĎTE S MUŽOM, PRE KTORÉHO STE JEDNA A TÁ JEDINÁ. NIE DRUHÁ V PORADÍ, NIE NÁHRADNÍČKA, NIE LEN ĎALŠIA VARIANTA TYPU "TÁTO, A KEĎ NIE TÁTO, TAK TÁ TRETIA, ŠTVRTÁ, PIATA NA "ČAKAČKE. NIE TÁ "DOČASNÁ", KÝM NEPRÍDE LEPŠIA ALEBO SA NEOBJAVÍ TÁ PRAVÁ. Je to váš život, váš čas, vaše srdce, vaša hodnota, a to, že zotrváte vo vzťahu, kde hráte "druhé" husle a vyčkávate na odrobinky, ktoré sa vám od toho druhého dostanú, si sami určujete v jeho živote miesto a dôležitosť. Ak sa vy sama považujete za príliš nedôležitú a nepodstatnú pre seba, a máte pocit, že jediný spôsob, akým si získať lásku, je, že musíte veľa dávať, obetovať, alebo sa zriecť sama seba a vecí, snov a zásad, aby ste boli milovaná...tak partner, ktorý vám príde do života, vám to aj presne bude zrkadliť. A čím viac budete dávať, tým menej paradoxne budete dostávať...Buďte MRCHA, vážte si samu seba, určite si svoju cenu v tej správnej sebeckej miere, vyberte si muža, ktorý sa na vás pri prvom stretnutí pozrie a povie: "Dnes večer odídem buďto s ňou a s jej číslom, alebo sám." Ste originál, ste dostatočná a zaslúžite si niekoho, kto vás bude chcieť tak, že  pohne nebom aj zemou, aby s vami mohol byť....Máte na viac ako byť milenkou, ktorá sa musí skrývať. Tak prečo sa uspokojiť s čriepkami času a prázdnymi sľubmi ženatého muža, ktorý sa nevie rozhodnúť?

        2. AK JE RAZ MUŽ ŽENATÝ ČI ZADANÝ, ZOSTÁVA NÍM DOVTEDY, KÝM ON SÁM VEREJNE NEPOVIE A NEVYHLÁSI, ŽE JE SLOBODNÝ A SITUÁCIA SA NEZMENILA. Aj keby vám svätosväte tvrdil, že pracuje na rozvode, že mu žena robí problémy, bla bla bla...Podobné pravidlo platí aj pri zadaných: nadarmo vám niekto môže tvrdiť, že je slobodný ako vtáčik a žije len pre vás, keď ho vaši priatelia zo štyroch piatkov večer trikrát uvidia s jeho frajerkou vonku a objaví sa akcii na štyroch fotkách s ňou...Možnosti sú len dve: buďto máte neprajných priateľov, ktorí vášho frajera neznášajú alebo ste sa nechali obalamutiť klamárom, ktorý si užíva pozornosť a záujem dvoch žien naraz. Komu veriť, to je už na vás, no očití svedkovia a dôkazy väčšinou nesú tej pravdy viac 😏😃👍👍 Ak pochybujete, pýtajte sa, žiadajte úprimnosť tvárou v tvár, poprípade papier o rozvodom konaní. Určite si hranice, komunikujte, odvážne si pýtajte úprimné vysvetlenie. Muž, ktorý to s vami myslí vážne a úprimne, a má čisté svedomie, nebude mať problém pozrieť sa vám priamo do očí a pokojne vám povedať a vysvetliť, ako sa veci majú. (Poprípade, ak ste dôvod, pre ktorý sa rozvádza, nebude mať problém predstaviť vás ako oficiálnu partnerku svojim priateľom, lebo vie, že chce byť s vami a že manželka sa mení na ex-manželku.) Verte svojej intuícii, keď ho počúvate, ale nepodliehajte slepým ilúziám a vysneným nádejam, asi tak by som to napísala, a stojte nohami na zemi. 

         3. NECH UŽ IDE O AKÝKOĽVEK VZŤAH, NEZNIŽUJTE LAŤKU. DRŽTE SI ŠTANDARD. OD ZAČIATKU.  Každý z nás má rokmi už vyjasnené, čo vo vzťahu chce a čo nie. Čo od neho očakáva, ako ďaleko je v ňom ochotný zájsť pri kompromisoch, čo ešte znesie a čo nie, čo je niečo, čo dokáže u toho druhého "prekusnúť"- t. j. napr. milé malé drobné mánie ako chlpy po holení v umývadle, otvorená záchodová doska, uteráky pohodené na zemi- ktoré nás síce dokážu vytočiť, ale nie je to dôvod na rozchod, a potom také tie ako napr. lakomstvo, ľahostajnosť, prílišná žiarlivosť či majetníckosť, kontrola, rozkazovanie, nedajbože akýkoľvek druh domáceho násilia...Buďte všímavé už od začiatku vzťahu, neprehliadajte veci, "lebo veď ty si taký zlatý, keď žiarliš". Keď vám bude robiť o polroka scény, lebo vás videl na tej ladies night na fotke náhodou s nejakým týpkom, ktorý sa len jednorazovo pridal do partie, alebo keď mu budete opisovať nového kolegu v práci, už vám to až tak očarujúce určite pripadať nebude. Ak viete, že nestrpíte neveru, flirtíky sem a tam, alkoholové víkendy, neignorujte prvé príznaky a neklamte sa, že pri vás sa zmení. Nenamýšľajte si, že keď teraz nechce dieťa ani rodinu, tak  s vami sa to zlomí. Väčšinou nezlomí...Nezľavujte zo svojej hodnoty, z toho, čo je pre vás vo vzťahu dôležité, a rozlišujte medzi tým, čo je len zlozvyk, ktorý mu vďaka láske dokážete tolerovať a cez čo, ako sa hovorí, už "vlak nejde". 

          U mňa, napríklad, to na začiatku býva iniciatíva. Páči sa mi, keď muž na začiatku vie prebrať opraty vzťahu, urobiť prvý krok, ukázať odvahu, sebavedomie, osloviť ma, získať si ma, napísať mi, keď sa nebojí verejne pred všetkými ukázať, že po mne "ide". A nie, nie je to preto, lebo som namyslená, lebo sa rada nechávam dobýjať alebo sa chcem cítiť prehnane dôležitá a žiadaná. Je to preto, lebo chcem vidieť, počuť a cítiť, že byť so mnou- nezáleží, či na jednu noc alebo na dlhodobý vzťah, lebo to v prvotnej chvíli nevie nik- je jeho slobodné rozhodnutie, jeho slobodná voľba, jeho túžba a jeho zámer. Že je to to, čo chce naozaj on sám, že ho k ničomu nenútim, nedoháňam, neponúkam sa lacno a kto by to predsa nezobral, nie? Ak sa niekomu ako žena podkladáte, ak muža okato balíte a ochotne mu ihneď vyhoviete, môže to vyznieť buď ako zúfalosť alebo manipulácia, vy si ľahko pri najbližšej hádke môžete vypočuť čosi ako: "Keby si si ma, k..va, vtedy v tom bare neuhnala, ani by som o teba nezakopol". Ak sa muž pre mňa rozhodne a ja vidím, že ma naozaj chce, ako tú jednu a jedinú z tých xyz ďalších v miestnosti, a je ochotný ukázať to verejne, bez hanby, ak má tú odvahu vytiahnuť ma von pred zrakmi všetkých a urobiť všetko pre to, aby ma dostal...Má u mňa obrovské, neuveriteľné plus, lebo mňa sa väčšinou muži boja a preto si sebavedomie, odvahu a schopnosť postaviť za mňa u mužov naozaj vážim a cením. (Plus, okrem toho verím, že muž, ktorý sa snaží robiť niečo hneď od začiatku, bude aj niekto, kto má tendenciu správať sa tak aj vo vzťahu, a to sa cení ešte viac.) Jeden krok on, potom zase ja, potom on, potom ja...asi ako pri tanci. Krok ku kroku, a ani neviete ako, odtancovali ste celú pesničku. 😏💃 

            Nájsť do života toho pravého či tú pravú je ako nájsť taký malý veľký poklad...Samozrejme, pokladom nemusí byť len láska, domov čo rodina; sú to aj splnené sny, vytúžená kariéra, finančná sloboda umožňujúca cestovanie, zdravie...no nič z toho nikdy neprichádza ľahko, treba na tom zamakať, popracovať, venovať sa tomu. Poklad je natoľko cenným nie preto, lebo nám spadne do lona sám od seba ako dar z nebies, ale práve preto, lebo ho vždy musíme nájsť a prekopať sa k nemu 😎💪😏⚓

                                       Pekný zvyšok nedele prajem! 👀😎😘

                    

   

     A second promised song by Natti Natasha from her new bachata album...👅😀💟

I don´t share anymore   The most dangerous life is a life in lie Having a relationship that doesn´t breathe anymore You´re like a king cheating your own life Please, don´t make this goodbye harder I know nobody will understand What right does an unfaithful man have? Because of involving my feelings I fell in love with you having my wife   She hung herself up to the flowers and never to your roots And in the autumn, obviusly, both of you won´t be happy How easily you point at her unfairly in your condition But abandoning my family was never ever an option   Tell me what I do, if it´s complicated Don´t ask me, if you don´t solve it, you´ll stay discredited But this is flame, I´m burning It´s your dilemma, decide finally who´s the one staying by your side   Ah-ah-ah-ah-ah-ah I want you to be mine, only mine, I don´t share anymore Ah-ah-ah-ah-ah-ah I refuse to be so alone in this room   Feelings   She hung herself up to the flowers and never to your roots And in the autumn, obviusly, both of you won´t be happy How easily you point at her unfairly in your condition But abandoning my family was never ever an option   Tell me what I do, if it´s complicated Don´t ask me, if you don´t solve it, you´ll stay discredited But this is flame, I´m burning It´s your dilemma, decide finally who´s the one staying by your side   Ah-ah-ah-ah-ah-ah I want you to be mine, only mine, I don´t share anymore Ah-ah-ah-ah-ah-ah I refuse to be so alone in this room   Natti Nat   Ah-ah-ah-ah-ah-ah I want you to be mine, only mine, I don´t share anymore Ah-ah-ah-ah-ah-ah I refuse to be so alone in this room

Už sa nedelím   Ten najnebezpečnejší život je život v klamstve Mať vzťah, ktorý už ani nedýcha Si ako kráľ, ktorý klame svoj vlastný život Prosím ťa, nesťažuj túto rozlúčku ešte viac Viem, že mi nik nebude rozumieť Aké právo má neverný muž? Zaplietol som sa do svojich citov Zamiloval som sa do teba majúc svoju ženu   Ona sa upla na kvety a nikdy nie na tvoje korene A je jasné, že na jeseň nebudete šťastní Ako ľahko na ňu nespravodlivo ukazuješ vo svojich podmienkach Ale opustiť moju rodinu bolo sotva kedy mojou voľbou   Povedz mi, čo urobiť, keď je to komplikované Nepýtaj sa ma, ak to nevyriešiš, zostaneš opustený Ale keď toto je oheň, horím v plameňoch Je to tvoja dilema, už sa rozhodni, kto zostane po tvojom boku   Ah-ah-ah-ah-ah-ah Chcem ťa pre seba, len pre seba, už sa nedelím Ah-ah-ah-ah-ah-ah Odmietam byť tak osamelá v tejto izbe   City   Ona sa upla na kvety a nikdy nie na tvoje korene A je jasné, že na jeseň nebudete šťastní Ako ľahko na ňu nespravodlivo ukazuješ vo svojich podmienkach Ale opustiť moju rodinu bolo sotva kedy mojou voľbou   Povedz mi, čo urobiť, keď je to komplikované Nepýtaj sa ma, ak to nevyriešiš, zostaneš opustený Ale keď toto je oheň, horím v plameňoch Je to tvoja dilema, už sa rozhodni, kto zostane po tvojom boku   Ah-ah-ah-ah-ah-ah Chcem ťa pre seba, len pre seba, už sa nedelím Ah-ah-ah-ah-ah-ah Odmietam byť tak osamelá v tejto izbe   Natti Nat   Ah-ah-ah-ah-ah-ah Chcem ťa pre seba, len pre seba, už sa nedelím Ah-ah-ah-ah-ah-ah Odmietam byť tak osamelá v tejto izbe

Neskoro večer, plány, zmeny a uvedomenia si ...alebo ako človek mieni, a človek mení... :-(

        Dnes večer som mala v pláne hodiť sa do gala a ísť si s kamoškou z NR trochu zatancovať. A vlastne, už sme aj boli gala, aj na ceste tam, keď sa kamoška- vodička začala sťažovať na to, že ju začína bolieť hlava a odrazu jej zostalo príšerne zle a nevoľno. Necelých 20 kilometrov od cieľa, v dedinke Chrabrany, sme museli zastaviť a stáli sme tam takmer hodinu, až sme sa nakoniec rozhodli, že neostáva nič iné než len nadýchnuť sa, vydýchnuť a pomaly to obrátiť späť. Lebo tanec a zábava môžu byť fajn, ale zdravie a bezpečnosť je dôležitejšie. Nebudem sa tváriť ako svätá, že mi nebolo ľúto byť tak blízko a neísť tam, alebo že nejaká moja malinká časť nemala chuť jej sebecky navrhnúť, aby ma k tej hale odviezla, a potom išla domov sama. Lebo to by nebola pravda. No svedomie, kamarátstvo a obavy o ňu boli silnejšie a nepustili, ani len som si nechcela predstaviť, čo všetko by sa jej samotnej cestou naspäť mohlo stať, a tak som len sedela ticho pri nej (lebo hudba z rádia a rozhovor jej bolesť hlavy ešte zhoršovali), počas pauzy ju upokojujúco a jemne ťapkala po chrbte, podávala jej vodu a pozerala na cestu, keby dačo...

      A tak tu teraz sedím vo svojich obľúbených červených šatách s odhalenými ramenami, už bez podprsenky (lebo pod takéto šaty iná podobná nejde, ale tlačí), odmaľovaná, bez visiacich náušníc, ofučaná vetrom a ľahšia skoro o tridsať eur vďaka taxíku, no nemôžem spať a len tak premýšľam. Lebo telo by aj možno spalo, ale hlava a myseľ sú ešte nabudené a nedovolia mu :-) 

      O živote. O prioritách. O tom, že tanec a zabáva sú úžasné, ale láska, ľudia a zdravie možno ešte viac. Lebo, povedzme si úprimne, hudba, večierky a tanec sú božským korením života, no bez zdravia, lásky a ľudí, s ktorými ho zdieľať, by nestáli za nič. Môj kamarát Jožko, ktorý je teraz šťastne zadaný, si napríklad dva voľné štvrtky, ktoré mu vždy vychádzali do mesiaca v práci a ktoré využíval na tanec, teraz rezervoval pre svoju priateľku- lebo bežný život je hektický a sú si vzácni a chcú spolu tráviť toho času čo najviac. Pre mňa možno dopravná komplikácia, no pochopiteľná a absolútne mu to kvitujem. Byť šťastne zadaná a pracovne vyťažená, správala by som sa podobne, a voľné chvíľky s partnerom pre seba cez týždeň a víkend by pre mňa mali väčšiu hodnotu a cenu ako tanec :-) Isteže, neprestala by som tancovať úplne, ale moje priority by sa zmenili. Myslím si, že je to prirodzený vývoj udalostí vo vzťahu tanec-ja- ten druhý. Poznám asi tri či štyri páry, ktoré sa dali dohromady práve vďaka tancu, no odkedy sú spolu, chodia tancovať omnoho menej...lebo tanec bol dôvod, ktorý ich spojil, no rozhodne to nie základný a prvotný dôvod, prečo sú spolu. Tým je, samozrejme, láska, to, že našli v tom druhom to, čo hľadali, ako inak:-P :-P Ďalšia moja dobrá kamarátka, rozvedená matka. samo-živiteľka s jednou dospievajúcou dcérou, inak bežne veľmi aktívna tanečnica, teraz rieši dosť vážne veci v rodine, takže na parkete ju pravdepodobne tak ľahko neuvidíte. Lebo rodina a vlastná dcéra sú dôležitejšie...

        Tým, čo píšem, nechcem nijako znižovať krásu tanca, jeho pôvab ani jeho schopnosť zvyšovať v nás ľuďoch cit pre krásu, eleganciu, estetiku, slobodu vyjadrenia sa a zlepšenia správania sa a úcty k druhým. A už tobôž podceňovať jeho silu a moc spájať ľudí do jednej komunity. Tanec, hudba a celkovo umenie nás zjemňuje, znežňuje a spomaľuje šialený rytmus našich životov a pre tých, ktorí sa ním živia a milujú ho (najlepšie oboje naraz), je nepostrádateľnou súčasťou ich každodenného bytia (hoci tipujem, že aj im musí občas liezť poriadne na nervy). No pre nás "smrteľníkov" a možno aj pre tanečníkov a hudobníkov, lebo aj to sú ľudia, možno- ak by došlo na lámanie chleba a priority, prirodzene by sme radšej ubrali z tanca, lebo to "môžeme" aj doma v kuchyni a sústredili sa na momentálne podstatnejšie záležitosti. 

         Podstatné totižto nie je to, s koľkými ľuďmi si dokážete na parkete zatancovať za jeden večer; ale v tom, či máte doma okolo seba ľudí- partnerku, deti, rodičov, dokonca samého seba- ktorí s vami budú mať chuť pretancovať sa životom v dobrom a j v zlom :-)

         No, a aby som to nejako uzavrela- kamoška bolo tak zle a mala tak naponáhlo, že sa vrhla z parkoviska domov bez rozlúčky, a určite jej v nedeľu napíšem, či jej je lepšie :-) A čo sa týka vzťahu mňa- mňa a tanca v súčasnosti, aj napriek tomu, že sa prioritne venujem skôr štúdiu, dala som záväzok, že v rámci zdravej sebalásky a udržania si mentálnej a duševnej pohody si sama sebe darujem kurz jeden krát týždenne a dvakrát do mesiaca povinné tanečné "vyvenčenie sa", viď párty. Lebo pohyb treba, ľudskú spoločnosť tiež a normálnu konverzáciu ešte viac. Tento mesiac, tuším predposlednú sobotu v mesiaci, 22. februára, idem naisto na latino ples ( ani nestíham sledovať, či má tento mesiac 28 alebo 29 dní  :). Dúfam, že sa teda nepomýlim :-P Pôvodne som tam nezamýšľala ísť, ale keďže je to dosť možno posledný latino ples u nás v meste vôbec, lebo naša lektorka sa pomaly, ale isto s nenápadnou nápadnosťou dušou, telom aj nehnuteľným majetkom presídľuje natrvalo do Španielska, povedala som si, že to risknem :-P 

         A prvé a posledné party niekde bývajú vždy tie výnimočne najlepšie- prvé preto, lebo na ne idete s minimálnym očakávaním a maximálnou toleranciou, lebo veď je to "prvá party" a je normálne, že niektoré veci sa ešte musia "doladiť" a drobné nedokonalosti sa dajú odpustiť; posledné preto, lebo, čert to ber, aj keď je tá barmanka vrcholne pomalá ako vždy, v zadnom rohu napravo nefunguje klíma a parket sa lepí ako žuvačka na topánku...kašľať na to. Už nikdy nebudete sedieť pri tom "vašom" stole s dokonalým výhľadom na celý parket; nebudete tam stretávať tie isté tváre s tými istými frázami či pozorovať DJ, ako si to vychutnáva skrytý za tým svojím pultíkom a balí baby 20 rokov mladšie od neho (vídať v Ba u Noriky, napríklad :-P). Na veciach, čo sú prvé a posledné, je čosi nostalgické, čarovné, večné a sladké, čo sa vám vryje navždy do pamäti. Vaša prvá veľká láska a potom tá posledná, na ktorej ste spočinuli pohľadom predtým, než sa vám oči zavrú navždy. Prvý deň v škole, posledný deň v škole. Prvá práca a potom tá, z ktorej ste išli do dôchodku (ak ste sa ho teda vôbec dožili...:). Bozk prvý a bozk posledný...

        A keďže sa nám míľovými krokmi približuje Valentín, a ja oficiálne nemám nikoho, kto by mi ten deň naplnil romantikou, sviečkami, srdiečkami a poprípade nejakým darčekom, a ani zatiaľ nemám nikoho, komu by som ja mohla pripraviť to isté, pôjdem si ten piatok z absolútne drzej, sebeckej lásky k sebe, zatancovať a užiť si to v pomalom tempe. A tento krát, prisahám, sa to podarí, aj keby som sa mala viezť niekomu na streche auta či v zadnom kufri :-P Napokon, bude to prvá párty tento mesiac, takže som v "limite" :-) To bude môj darček pre seba :-) 

        Taktiež občas premýšľam nad tým, čo mi chce niekto naznačiť, keď mi posiela odkaz na pieseň Ricarda Arjonu "Ella baila sola", to mi vždy dlho vŕta hlavou...Je to určené pre mňa, hovoriac mi, že ja som tá, ktorá je v tej situácii sama a navyše, alebo tým naráža na tú druhú v zmysle "už nie je súčasťou môjho života", alebo mi oznamuje, že dnes večer si s ním nezatancujem :-P :-P Lebo Arjona tú pieseň venoval jednej zo svojich skalných fanúšičiek, dvanásťročnej Verónique Luque, ktorá v roku 2019 zomrela na rakovinu a pieseň je vlastne vyjadrením jej húževnatého, ale osamelého boja- "tanca" s tou zákernou chorobou...:-) 

         Pekný zvyšok víkendu, pevné zdravie, veľa oddychu, málo premýšľania a nech máte vždy s kým doma tancovať 💓💓💃💃

         P.S.: Dodatočne som si vo svetle včerajšej cesty uvedomila, že by vlastne nebolo na škodu pouvažovať v budúcnosti na obnovení si vodičáku, kúpou auta a rekondičných jázd....Lebo hoci cestovanie vlakom a autobusom síce vyjde lacnejšie, auto aj napriek zvýšeným výdavkom predstavuje viac časovej a pohybovej slobody a možnosť nemusieť sa spoliehať na ostatných pri svojich plánoch, takisto ako aj možnosť byť pre zmenu zas tou, ktorá niekoho niekam odvezie, alebo aspoň si sadne za volant, keď tej druhej strane zostane zle :-)

O posledných dňoch :-) alebo "Menej hovor, viac konaj" :-)

 

        Posledné dni- nedeľou počínajúc- boli u mňa troška podivné. Bola som trošku unavená, otrávená a akoby som strácala motiváciu učiť sa a napredovať, troška akoby ma niečo "brzdilo", zaútočila na mňa neistota. Akoby sa zrazu u mňa vynoril nejaký podvedomý blok či strach, o ktorom som netušila ani som si ho nebola vedomá, a to mi nedovoľovalo ísť dopredu. 

         A potom, v pondelok, som dávala jednej pacientke na chrbát elektroterapiu, a ona mala na koži vytetované "Acta non Verba", elegantným čiernym písmom, a vtedy hlboko vo mne niečo zarezonovalo.  Tie slová mi uviazli v mysli, ostali tam ako veľká pripomienka, doslova ma prebrali: "Činy, nie slová"/ Nehovor, konaj/ Viac činov, menej rečí/ Nekecaj, konaj...A ja som sa nadýchla, vydýchla, a uvedomila si, že možno odkladám niektoré dôležité veci, alebo čas, ktorý potrebujem pre seba, lebo sa bojím, že ak sa plne ponorím do svojho sna, a vynechám spoločenské aktivity, víkendové latino party, tanečné, ľúbostný život, atď., tak na mňa ľudia zabudnú, vykašlú sa na mňa a ja viac po polroku nebudem mať priateľov alebo niekoho, kto by ma mal rád a počkal by verne na mňa, kým sa "vrátim" späť do víru slávností, hudby a tanca. Jednoducho, že ľudia sa posunú ďalej bezo mňa, opustia ma a nechajú ma samú. A na chvíľu sa ten strach predo mnou zhmotnil, poriadne zabolel, až kým som si neuvedomila, že za a) nemôžem nikoho prinútiť, aby na mňa čakal alebo stál pri mne, ak on sám nechce byť mojou fyzickou oporou a podporou; a za b) že ak sa niektorí ľudia po júni z môjho života vytratia alebo sa posunú ďalej bezo mňa, tak je to asi preto, lebo to tak má byť, a príde niečo lepšie, niekto, kto so mnou a s mojím novým Ja súznie viac. Opäť raz som našla nejakého svojho vnútorného diablika, pokušiteľa,  nepriateľa- sebakritika, na ktorom popracovať. A došla som na to, že hoci mám strach zo samoty a občas sa cítim osamelo, rovnako tak je pre mňa dôležité ísť si za svojim snom a vášňou a ak ma niekto má skutočne rád, bude to rešpektovať, a nájde si spôsob, akým mi prejaviť svoju podporu, lásku, dať mi objatie či ukázať, že je pri mne. Jednoducho, som získala znova pokoj na duši a teraz viem, že si nemusím vyberať medzi láskou a snom, resp. medzi úspechom a vzťahom...môžem mať oboje, aj priateľov a partnera, ktorí stoja pri mne, keď sa učím, aj koncentráciu na štúdium. Lebo tí praví pri vás zostanú, či von chodíte alebo nie, a vždy si nájdu na vás čas, hoci aj na malý rozhovor a potľapkanie po ramene, či krátku návštevu, bozk, noc v objatí :) Musím si zas a znova pripomenúť, že som dobrá taká, aká som, že si zaslúžim v živote to dobré, a  že pre lásku ľudí okolo seba nemusím nič robiť ani dokazovať, ani sa snažiť meniť či  podkladať sa, stačí len byť sama sebou. Buďto ma prijmú, alebo nie, s tým už nič nenarobím. Slabé chvíľka však samozrejme máva každý z nás, aj ja, veď sme ľudia, a základom je vedieť sa z nich dostať a nezabúdať na vlastnú hodnotu...

         A odvtedy, vždy keď sa pozerám na FB na všetky tie udalosti, lásky, páry, domnelý dokonalý a zábavný život ostatných v storkách, večne zelené bodky a dohadovania sa a náhodou pocítim bodnutie tej známej úzkosti na duši, v duchu si opakujem: ACTA NON VERBA. Konaj. A všetko ostatné príde.. A môj zápal a entuziazmus pre preklad sa v pondelok večer akoby zázrakom vrátili tiež, rovnako včera :-) Len naša šéfka by mohla ten svoj krotiť, už nám všetkým pekne lezie na nervy a môj obedový biorytmus je poriadne narušený, keď idem raz na obed o pol jedenástej, a inokedy až o jedenástej...

       A keď sa tak nad tým zamyslím...ACTA NON VERBA...v mojom prípade, paradoxne, viac činov znamená aj viac slov :-)

      A za druhé: posledné dva dni boli dosť intuitívne. Včera poobede napríklad, o cca 12:30, som mala veľmi intenzívny pocit v žalúdku, akoby sa mi tam zvíjal červík, had, alebo mi tam doslova niečo "tepalo", až mi skoro vyrazilo dych. (U mňa ide intuícia vždy cez žalúdok: keď je to niečo dobré, alebo na mňa niekto myslí v pozitívnom duchu, je tam príjemné teplo, ktoré sa šíri až do srdca; ak je to naopak, je to kopanec do žalúdka alebo ťažoba v ňom, doslova uzol v žalúdku.) Ťažko to popísať, ale mala som pocit, akoby niekto na mňa nesmierne intenzívne, možno až príliš intenzívne myslel, a teda cítiť to bolo poriadne; no takisto mi na myseľ ako prvá vytanula myšlienka, že niekto to hrá na obe strany, že sa so mnou niekto zahráva a kým mne hádže návnady, zatiaľ si užíva s inou na obede. Zrada, podvod. Bŕŕ, asi taký divný pocit, aký mávame my ženy, keď vycítime u chlapa, že nás podvádza, alebo je s niekým iným ešte skôr ako nám to prizná či akokoľvek veľmi to zatĺka. Jednoducho, nech už ku mne ktokoľvek vysielal čokoľvek, bolo to veľmi silné a nie som si istá, čo presne to bolo, no dúfajme, že to bolo čosi kladné a nabudúce mi radšej ľudia napíšu než aby ma takto trápili vyše hodinu :-)

       Takisto dnes som zažila v práci neuveriteľné deja vu, započúvala sa do rádia, a moderátorka na Fun-ku spustil tému "vidieť pohár skôr poloplný ako poloprázdny", a ja som skoro do slova predvídala reakciu poslucháča, ako aj to, že sa pacientka v modrom svetri otočí ku mne na chodbe a opýta sa, čo má teraz robiť. Vlastne nie, ja som to už očakávala, bola som na to pripravená....My bosorky sme ešte nevymreli. :-)

        A na záver jedna vec- vlastne dve: prvá taká starosvetská, ktorá ma dnes milo prekvapila a potešila- po príchode domov z práce a pošty mi niekto klopal na dvere, a ukázalo sa, že je to nový sused nado mnou; prišiel sa predstaviť, doniesol mi veľkú Milku ako ospravedlnenie za prebiehajúce práce, opravy a hluk na byte a nalepil mi tam lístoček so svojím menom a telefónnym číslom, v prípade nejakých problémov či poruchy :) Mám to ja šťastie na ľudí :-) A v neposlednom rade, pacient, ktorý bol na začiatku postrachom všetkých kolegýň a robil problémy už pri objednávaní, dnes končil, chodil ku mne tri týždne a prišiel sa rozlúčiť s úsmevom, že vraj bol veľmi spokojný a ďakuje za všetko...Hmm, takéto zadosťučinenie prajem každému :-)

        Krásny zvyšok týždňa a zostaňte vo svojom strede, nech sa deje čokoľvek 💗💗💚😎

Keď je najlepšie mať jasnú víziu a kruhy priamo pred očami... a nie pod nimi:-)

 

          Za posledných pár rokov sa stalo módou robiť si tzv. vision- boardy, alebo nástenku s cieľmi, víziami a snami na nový rok či určité obdobie, ktoré začíname a ktorá by nám pomohla ľahšie sa sústrediť na to, čo naozaj chceme a mať to pred očami, keď náhodou strácame chuť, vášeň, entuziazmus a vieru v dôvody, prečo chceme to či ono zmeniť...Ja osobne si "vision- nástenky" netvorím, určite nie každý rok, ale iba vtedy, keď cítim, že by mi to pomohlo ľahšie sa koncentrovať a nepoľavovať v slabých chvíľkach a samozrejme, nezabúdať ani snívať vo veľkom 😎

          Nebudem sem dávať zbytočné rady a návody na to, ako si takú nástenku doma urobiť, ani čo na ňu použiť, ani čím sa pri nej riadiť. Je to kreatívna záležitosť, každý má pri nej šancu "prejaviť sa" iným umeleckým poňatím a vždy je to vysoko individuálne a úžasné. Ja som síce vizuálny typ, no omnoho viac slovný a verbálny a keď premýšľam o živote, vzťahoch, akciách, reakciách, príčinách a následkoch, vnímam ho v kruhoch a krivkách. Sú to cykly, konce a začiatky, začiatky a konce, aj vo vzťahoch je to vlastne trochu o kruhoch- lebo každý z nás má okolo seba akoby ohraničené kruhy s rozdielnym priemerom, niektorí ľudia ich majú viac, iní menej, no v strede vždy stojíme my. V tom najužšom sme my plus- ak máme v živote to šťastie- tí, čo sú pre nás najdrahší. Rodina, manžel, partnerka, dvaja- traja priatelia, ktorých za rodinu považujeme. (Možno, keď tak nad tým uvažujem, aj to by mohli byť dva kruhy.:-)) Je to zároveň aj kruh, v ktorom sa cítime najistejšie, najviac sami sebou, kde sa na nič nehráme. Kde sme krehkí, jemní, zraniteľní, kde si s tými druhými najviac rozumieme aj bez slov. Sú to ľudia, pri ktorých si najviac dovolíme a oni si, naopak, najviac dovolia na nás (kritika, akokoľvek konštruktívna- od kolegu či parťáka vás zraní inak než ako keby vám ju dal niekto blízky, vaša partnerka či sestra.) V ďalšom sú možno blízki kamaráti, s ktorými tvoríme partiu, ale nie sú to napríklad tí, od ktorých by sme pýtali peniaze alebo im volali o polnoci v slzách, keď nám je na nič. V tých ostatných môže byť komunita, susedia, známi, milé predavačky v obchode, kolegovia z práce. Záleží nám na nich, prajeme im len to dobré, ale vymieňame si len bežné zdvorilostné frázy a nestaráme sa navzájom jeden druhému do súkromia...Koľko ľudí, toľko kruhov, tí samotárskejší ich majú možno nanajvýš tri, štyri, tí spoločenskí aj desať. Každopádne, niet väčšej tragédie, keď v piatom kruhu od stredu máte sto ľudí a v tom najužšom ani jedného, lebo potom sa človek cíti osamelý a prázdny aj napriek celej hŕstke ľudí a zábavy, ktorá ho obklopuje. 

       

            Takisto je nutné podotknúť, že, ako hovorí Biblia :-P, Bože, odpusť mi za voľnú inšpiráciu, "veľa je povolaných, ale málo vyvolených", a dostať sa do samého stredu k niekomu, až na dreň a udržať sa tam, v dôvere, to je fuška a nemá na to každý. (Inak povedané, vyberáme si podľa srdca.) 

            Osobne si myslím, a aj sa tým riadim, že v živote a na svete nemôžeme univerzálne milovať všetkých, a už vôbec nie všetkých rovnako. Podľa mňa, keď ľudia tvrdia a hovoria, že milujú celý svet od rastlín, cez kamene, stromy, živočíchy, aj tie "najdesivejšie" tvory, nehovoria tým v skutočnosti o všeobjímajúcej láske, ale o rešpekte. Priznám sa, nemilujem všetkých rovnako, nerozumiem si so všetkými rovnako, a už tobôž nemám ku všetkým rovnako blízko, a ani sa o to nepokúšam. Existujú ľudia, s ktorými si padnem do "noty" na prvú, takí, ktorí, ma očaria, keď ich spoznám bližšie a uvedomím si, ako veľa spoločného v hĺbke srdca máme, avšak zároveň aj takých, ktorých poznám už roky, a buďto v nich neviem čítať, lebo nemám priestor spoznať ich viac alebo tam ten "ťah" proste nie je, a hotovo. Z každého rožka troška...:)

          Avšak- v každom prípade- keďže tento týždeň máme tému komunikácie- sa vždy snažím rešpektovať toho druhého a správať sa k nemu slušne a úctivo, aj keď možno vo vnútri s jeho názorom, správaním či postojom nesúhlasím. (Arogantní ľudia sú u mňa mierne v nevýhode, priznávam, lebo je to ako prikladať polienko na vatru, ale kto je dokonalý? :-) :-)). Nemôžeme všetkých milovať, nemôžeme každého spasiť, ani každému pomôcť, ani ich prinútiť k niečomu, čo nechcú...ale jednu vec urobiť môžeme: pokúsiť sa rešpektovať toho druhého už len preto, že je človekom ako my. A ak aj máme naňho niečo konštruktívne, akokoľvek pravdivé, rešpektovať jeho slobodnú voľbu a rozhodnutie našu kritiku prijať alebo nie...

        V závere sa znova vrátim ku kruhom: tento rok náladu na "vision. board" mám, resp, som mala, ale urobila som si to, ako inak, po svojom. Vo forme nedokončenej, stále sa vyvíjajúcej mandaly. :-) Všetko v nej, každé slovo, každé heslo, je pre mňa tento rok- a ktovie, možno aj ďalší, druhý, tretí, dôležité. Pointa je v tom, že to, čo je v strede, je aktuálne najdôležitejšie, prvých päť kruhov tvorí prvý polrok, zvyšných päť druhú polovicu. Prvých päť strieda priority, aj oddych, ďalšie sú všeobecne platné, a prídu na rad buď sami, alebo až neskôr. Voľné miesto a miesta okolo si nechávam na inšpiráciu a prekvapenia, nápady, čo sa vyskytnú mimo "obežnej dráhy" :-)

       

        A čo vy? Už ste niekedy skúšali vytvoriť si aspoň zoznam cieľov? Dať to na papier? Čo chcete tento rok zažiť, vidieť, uskutočniť...? Nech už vaše myšlienky krúžia v akýchkoľvek galaxiách, vesmíroch a časopriestoroch, prajem vám, aby vaše kruhy boli plné milujúcich a úprimných ľudí, o ktorých sa vždy môžete oprieť a rátať s nimi v dobrom aj zlom😘💖💪

Bauti Mascia: Muero x decírtelo/ Povedať ti to/ Dying to tell you ( preklad piesne/ lyrics translation)

 

        Keď nastal čas hovoriť, čas vysloviť sa, čas na hodinku úprimnosti 💓💪 (Plus pár slov niekomu "konkrétnemu" na konci príspevku :-P). 

           

       When a time has come to speak out loud, to confess, a time of telling the truth 💓💪

BAUTI MASCIA- MUERO X DECÍRTELO   Dejaría todo pa’ que te quedaras Todo tiene más sentido cuando es con vos Que construyan un museo pa’ ver tu cara Tan grande como un imperio es tu corazón   Y puede que yo sea tu fanático Y puede que yo para ti sea poco estético Te regalo lo que tengo de romántico Y felicito a tu mamá por lo genético   Y yo muero por decírtelo Quiero que nuestros días sean de a dos Que no se nos pase el tren Muero por decírtelo Yo también quiero que sea con vos Que se pique de una vez Muero por cumplírtelo Cuando estés un poco mal Ser tú dos pa’ ‘star mejor   Te mentí, disimulé que era así Que no me enamoraba siempre que te vi Voy a decirte todo ahora que acá te tengo No me mires así que tus ojos me dejan ciego   Y siento pasará una vida que vida Y quiero tus ojos como Biblia en tu alma Pegada a la mía tu voz como guía eh   Pasará una vida que vida Quiero tus ojos como Biblia en tu alma Pegada a la mía tu voz como guía   Y puede que yo sea tu fanático Y puede que yo para ti sea poco estético Te regalo lo que tengo de romántico Y felicito a tu mamá por lo genético   Y yo muero por decírtelo Quiero que nuestros días sean de a dos Que no se nos pase el tren Muero por decírtelo Yo también quiero que sea con vos Que se pique de una vez Muero por cumplírtelo Cuando estés un poco mal Ser tus dos pa’ ‘star mejor

Povedať ti   Nechal by som všetko, aby si zostala Všetko má viac zmysel, keď je to s tebou Nech postavia múzeum, aby bolo vidno tvoju tvár Tvoje srdce je tak veľké ako ríša   A možno som tvoj fanatik A možno, že pre teba nie som veľký krásavec Darujem to, čo mám z romantika A gratulujem tvojej mame za tvoju genetiku   A zomieram túžbou povedať ti Chcem, aby naše dni boli o dvoch Aby nám neušiel vlak Zomieram túžbou povedať ti Že tiež chcem byť s tebou Ísť konečne von a dať si niečo spolu Zomieram túžbou splniť ti to Keby to bolo trochu zle Byť pre teba tým druhým, aby ti bolo lepšie   Klamal som ti, tváril som sa, že je to tak Že som sa nezamiloval vždy, keď som ťa videl Teraz ti to všetko poviem, keď ťa tu mám Nepozeraj na mňa tak, lebo tvoje oči ma oslepujú   A cítim, že prejde život, aký život A chcem tvoje oči ako Bibliu v tvojej duši Pritisnutú k mojej, tvoj hlas ako sprievodca   Prejde život, aký život A chcem tvoje oči ako Bibliu v tvojej duši Pritisnutú k mojej, tvoj hlas ako sprievodca   A možno som tvoj fanatik A možno, že pre teba nie som veľký krásavec Darujem to, čo mám z romantika A gratulujem tvojej mame za tvoju genetiku   A zomieram túžbou povedať ti Chcem, aby naše dni boli o dvoch Aby nám neušiel vlak Zomieram túžbou povedať ti Že tiež chcem byť s tebou Ísť konečne von a dať si niečo spolu Zomieram túžbou splniť ti to Keby to bolo trochu zle Byť pre teba tým druhým, aby ti bolo lepšie

              

Dying to tell you   I´d leave anything in order to make you stay Everything makes more sense when it´s with you May they build a museum to see your face Your heart is as big as empire   And maybe I´m your fanatic And maybe I´m just little bit esthetic for you I give you what I have of my romantic side And congratulations to your mother for the genetic   And I´m dying to tell you I want our days to be of two I don´t want us to miss our train I´m dying to tell you That I want to be with you, too If only we can go to have some meal together I´m dying to fulfill it for you When you´re feeling a little bit unwell To be your second half to make you feel better

I lied to you, I hid that it was like this I acted like I wasn´t falling in love everytime I saw you I´m gonna tell you everything now, when I have you here Don´t look at me ´cause your eyes blind me   A life will pass, what a life And I want your eyes like a Bible in your soul Stuck to mine, your voice like a guide   And maybe I´m your fanatic And maybe I´m just little bit esthetic for you I give you what I have of my romantic side And congratulations to your mother for the genetic   And I´m dying to tell you I want our days to be of two I don´t want us to miss our train I´m dying to tell you That I want to be with you, too If only we can go to have some meal together I´m dying to fulfill it for you When you´re feeling a little bit unwell To be your second half to make you feel better

        

        (A keď máme tú hodinku úprimnosti, tak ju využijem aj ja :-)

         Rada by som venovala zopár riadkov svojmu tajnému ctiteľovi, ktorý navštevuje môj blog a určite si rád prečíta aj tento odstavec... Milý môj záhadný ctiteľ, neviem, kto si, ale som rada, že sa Ti moje príspevky páčia a že sem chodíš rád. Vážim si každého, kto sem zavíta a nájde si tu niečo, čo sa ho dotkne alebo mu len tak zlepší deň, alebo mu ukáže novú hudbu, akú nepozná.

          Drahý môj, musím sa priznať, že čím dlhšie sem chodíš, tým viac začínam byť zvedavá, kto vlastne si. Sú veci, ktoré si viem nejako odvodiť, na základe času, toho, čo vyberáš a ako reaguješ. Možno toho, čo mi občas pošepká intuícia. Som si istá, že si tanečník a že ma poznáš z tanečnej, dokonca sa obávam, že s tebou vo štvrtok tancujem, keď sa meníme, a ani o tom pravdepodobne neviem. Určite sa priatelíme na Fb. Si fajčiar, vieš byť náladový, máš veľké ego, cit pre hudbu a rytmus a nemáš pevný pracovný čas ani režim. Obklopuje Ťa aura slávy, minimálne považuješ sám seba za verejne známu osobu. Neukazuješ ľuďom vonku pravú tvár, to najcennejšie pred nimi skrývaš. Vrátane toho, kým naozaj si. Teraz si zadaný, lebo "chodíme spolu".  :-) Si niekto, kto má o mne prehľad, vie, kam sa chystám cez víkend, no nie natoľko blízky, aby so mnou komunikoval priamo a teda vedel, ak sa mi plány zmenia alebo kedy mám stráviť čas s rodinou. 

            Veľa krát mi naznačuješ, žeby si chcel viac ("keby si chcela"), no ja Ti viac dať nemôžem. Nie preto, lebo by som nechcela...ale jednoducho preto, lebo neviem, kto si. Ja si o Tebe veci môžem len domýšľať, ísť podľa indícií, hmlistých signálov, pozorovania toho, čo ladí vonku s tým, čo sa deje tu. A potom využívať metódu pokus- omyl, teda sa niekoho priamo opýtať, či je Tebou alebo nie. Raz som to už urobila, asi pred dvoma týždňami som niekomu napísala a spýtala sa ho. Odpoveď znela nie. Dúfam, modli sa, aby som si kvôli Tebe nevyrobila doživotný trapas, možno až dvojitý :-)

            Chcem Ti napísať, že ja pred Tebou neutekám, ani Ťa neopúšťam, ani sa k Tebe nemôžem vrátiť...lebo neviem, kto si. Môžem to len tušiť, no nemôžem chodiť od známeho k známemu a každého, kto sa hodí na Tvoj profil, sa pýtať, či to náhodou nie si ty. Z nás dvoch si ty ten, kto má oproti mne obrovskú výhodu, lebo vieš moje meno, s určitosťou ma vídavaš tancovať, si so mnou v kontakte a máš väčší priestor a možnosť dostať sa  ku mne. Ja mám ruky zviazané hranicami štatistík tohto blogu, ženskej domýšľavosti a obrazotvornosti a tým, že musím spojenia medzi virtuálnym a reálnym hľadať. Ty to máš jednoduchšie.

             Ak je Tvoj záujem o mňa len platonický, teda Ti ide o to, že Ti stačí to, čo máš, stačí Ti byť so mnou na diaľku a možnosť občasného dotyku, páči sa Ti to, ako prekladám alebo zdieľaš môj výber hudby, a je Ti dobre, keď si skrytý a schovaný, pokračuj v tom, bude to zaujímavý rozhovor cez piesne a texty. Nemusíš ísť von, ak je toto to čo chceš. 

             No ak je Tvoj záujem o mňa aj fyzický, osobný, chcem Ťa o niečo poprosiť: vezmi si čistý hárok papiera, prelom ho po dĺžke napol, hore napíš "Ak sa rozhodnem postaviť sa sám za seba a povedať jej, kto som, tak"...a do jedného stĺpca si napíš všetko to dobré, čo to pre Teba obnáša, čo by si tým mohol získať, a do druhého zase všetko to zlé, čo by Ti to mohlo priniesť. Strach, obavy z odmietnutia, maličkosti aj veľké veci, zmeny, ktorých by si bál, zranenia. A keď už to budeš mať pred sebou čierne, resp. modré na bielom, so všetkými rizikami aj "ziskami", opýtaj sa sám seba: "Stojí mi tá žena za risk? Som ochotný ísť do toho aj za cenu toho, že..." Ujasni si, či Ti stojím za Tvoj čas, za Tvoje myšlienky, za snahu.  Možno zistíš, že som len prelud, ktovie. Nenahnevám sa.  Nemôže každému záležať na každom, ani mať každý každého rád či ho milovať. Ide o to, že keď budeš poznať odpoveď vo svojom vnútri, budeš ju môcť dať vedieť aj mne. Nech už ale bude akákoľvek, treba si za ňou stáť a správať sa podľa nej. 

           Láska sa nedá vynútiť, no nedá sa ani zakázať či brániť sa jej, to viem. Nie som vo vzťahoch dokonalá, to je jasnačka, ale na jednu vec sa muži u mňa nikdy nesťažovali- na úprimnosť a férovosť. Vždy vedeli, na čom sú a čo k nim cítim, nemám v povahe zavádzať niekoho. Ak chceš žiť v tajnosti, rešpektujem to. No ak chceš byť so mnou, ty si ten, čo drží v rukách kľúč od vlastného osudu a šťastia. 

         Chcem byť- nie, zaslúžim si byť s niekým, komu stojím za risk, komu stojím za zranenie, za otvorenie srdca. Každý z nás si zaslúži :) Napokon, v hre je vždy aj moje, nezabúdaj. Chcem byť s niekým, kto sa vie postaviť za mňa aj vedľa mňa- s hrdosťou, láskou, istotou, tým, že je šťastný, že ma má. Pre koho som dôležitá. Kto sa rád so mnou prejde láskyplne po sále držiac sa za ruky a objímajúc ma okolo pása, kto sa ma rád dotýka.  

         Ak teda je to, čo ku mne prechovávaš, niečo viac než len kratochvíľa, zabíjanie času, či hra, a ty chceš prejsť zo sveta písmeniek do reálneho sveta, musíš prísť ku mne. Napísať, zavolať,  ozvať sa, zamávať. So svojím skutočným menom, priezviskom; svojou tvárou, hlasom, vystupovaním, osobnosťou. Ja Ti nikam neutekám, ale ani sa k Tebe nemôžem priblížiť či večne čakať, lebo netuším, kam presne- ale ak cítiš, že Ti za to stojím, som tu. Ty si ten, čo rozhoduje. Ty si ten, čo má v rukách tromfy...ak si chceš so mnou zatancovať, musíš ma najprv o tanec požiadať a len vtedy Ti môžem povedať, či šancu máš alebo nie...Možno ju máš, ale Tvoja hra na schovávačku mi nedovolí vidieť, čo mám pred sebou a pár chvíľ osamote by nám pomohlo zistiť, ako spolu ladíme...Veľa šťastia a dobrú noc...všetkým :-)