Báseň k Pamiatke zosnulým: Juan Ramón Jiménez- El viaje definitivo/ Posledná cesta/ The final journey

            Venujem všetkým tým, ktorí už nie sú medzi nami.

                     A tým, ktorí tu po nich zostali. 

                     Lebo vtáci budú spievať ďalej...

Dedicated to those who left us.

And those who stayed there.

Because, after all, the birds will stay singing...

Y yo me iré. Y se quedarán los pájaros cantando. Y se quedará mi huerto con su verde árbol, y con su pozo blanco. Todas las tardes el cielo será azul y plácido, y tocarán, como esta tarde están tocando, las campanas del campanario. Se morirán aquellos que me amaron y el pueblo se hará nuevo cada año; y lejos del bullicio distinto, sordo, raro del domingo cerrado, del coche de las cinco, de las siestas del baño, en el rincón secreto de mi huerto florido y encalado, mi espíritu de hoy errará, nostáljico... Y yo me iré, y seré otro, sin hogar, sin árbol verde, sin pozo blanco, sin cielo azul y plácido... Y se quedarán los pájaros cantando.

A tak odídem. A vtáci budú spievať ďalej. Za mnou zostane stáť môj sad so svojím zeleným stromom a bielou studňou. Nebo bude každý večer tiché a modré, a tak ako dnes, aj vtedy budú znieť zvony zo zvonice. Tí, čo ma milovali, zomrú, a mesto sa znovuzrodí každý rok; a ďaleko od toho podivného, hluchého a zvláštneho hurhaju, čo patrí nedeľnému večeru, prechádzajúcemu autu o piatej, siestam vo vani, v skrytom kúte mojej kvitnúcej záhrady s bielym plotom, zahynie dnes moja duša plná nostalgie... A tak odídem, a budem iný, bez domova, bez zeleného stromu, bielej studne, bez tichého, modrastého neba... A vtáci budú spievať naďalej.

An English translation, note: The real credit goes to: https://letterpile.com/poetry/The-Final-Journey-Juan-Ramn-Jimnez

The Final Journey

.... and I will go away.

And the birds will stay, singing

And my garden will stay

With its green tree

And white water well.

 

And every afternoon the sky will be blue and peaceful

And the pealing of bells will be like this afternoon’s

Peal of the bell of the high campanile.

They will die, all those who loved me

And every year the town will be revived, again

And in my circle of green white-limed flowering garden

My spirit will dwell nostalgic from tree to well.

And I will go away

And I will be lonely without my home

And without my tree with its green foliage

Without my white water well

Without the blue peaceful sky

And the birds will stay

Singing