Nádherná pieseň venovaná všetkým milovaným, ktorí nás opustili a na ktorých spomíname s láskou...
A beautiful song dedicated to all our beloved who left us and who we share in memories with love...
NACH, KANY GARCÍA- IN MEMORIAM Si pudiera ir de vuelta a buscarte Y bajarme del tren un segundo Yo lo haría, tú sabes bien que lo haría Que en la piel se me esconda tu nombre Que camine y no olvide Que el dolor se transforme de golpe Que lo suelte y respire No es sencillo hallar refugio en la tormenta Si un ángel siente algo de pena que descienda Y traiga caricias a los que tiemblan Cubriendo cada herida con su venda Tantos se han ido y dejan ríos de carencias Nuestra impotencia flota en ellos como ramas rotas Si un mal invisible nos silencia Alzamos nuestra voz arrinconando a las derrotas Quizás nos deje como herencia una lección al menos No perdono a un Dios quien dicta quien se marcha a dedo Cada charco de ausencia refleja el cielo Por nuestros padres, amigos y abuelos Que se fueron y dejaron huella en otros Se que el recuerdo es el mejor pintor de rostros En cada estrella hay una vida que ilumina Nuestra noche a la deriva desde el cosmos Si pudiera ir de vuelta a buscarte Y bajarme del tren un segundo Yo lo haría, tú sabes bien que lo haría Que en la piel se me esconda tu nombre Que camine y no olvide Que el dolor se transforme de golpe Que lo suelte y respire Muchos se van alzando el vuelo como en trance Cierran sus ojos en calma su alma se esparce Y no hay mano que los alcance Quien se lleva a los mejores deja aquí que los corruptos dancen Quien tiene ese poder, y elige, destino y origen Quien corrige cada error, quien dice Cuando nos llega la hora y réquiem O cuánto duramos aquí No dejemos que la pena se eternice Tanto llanto sordo se pierde en la multitud Tantos nombres tachados con una cruz Aunque el dolor nos una, una muerte inoportuna Ningún amor se termina en el ataúd Por eso que la belleza nos susurré más que nuestra rabia Que la esperanza nos guíe si nos cansamos Por los mayores sus palabras sabias Y por los niños que sonríen agarrando nuestras manos Si pudiera ir de vuelta a buscarte Y bajarme del tren un segundo Yo lo haría, tú sabes bien que lo haría Y entre culpas y preguntas sobrevivo Voy sacándome la rabia del bolsillo Voy abriendo ventanas al viento aquí adentro Todos llevamos una espina y un clavel Luces y cruces que habitan bajo la piel Y usamos nuestro pincel sobre un destino de papel Sabiendo que la muerte es una cifra cruel No sé, solo se que somos aves fugaces sin alas Que hay asesinos que vienen pero no avisan Mejor darlo todo y nunca esperar nada Antes que ser solo kamikazes de la prisa Quiero que cada despedida amarga sirva Y que el daño en nuestro pecho se repare pronto Que aunque la vida no vuelva a ser ya la misma El tiempo sea una brisa llevándose cada escombro Para que sigan vivos los que ya se han ido Y a través de nuestros ojos sigan contando su historia Porque sus nombres no caigan en el olvido Por todos ellos In Memoriam |
Na pamiatku Keby som ťa mohla opäť vidieť A vystúpiť na chvíľu z vlaku Urobila by som to, dobre vieš, že by som to urobila Nech sa mi na pokožke ukryje tvoje meno Nech kráča a nezabúda Že bolesť sa zmení odrazu Nech ju prepustí a dýcha Nie je jednoduché nájsť útočisko v búrke Veď aj anjel cíti trochu ľútosti, keď letí nadol A prináša nehu tým, ktorá sa trasú Prekrýva každú ranu svojím obväzom Toľko ľudí odišlo a zanechalo za sebou rieky smútku Naša bezmocnosť sa v nich vznáša ako zlomené vetvy Neviditeľné zlo nás umlčuje Zdvíhame náš hlas, zaháňame porážky do kúta Možno nám ako dedičstvo zanechá prinajmenšom nejakú lekciu Neodpustím Bohu, ktorý pohybom prsta diktuje, kto odíde Každá mláka neprítomnosti odráža nebo Za našich rodičov, priateľov a starých rodičov Ktorí odišli a zanechali stopu v ostatných Viem, že spomienka je najlepším maliarom tvárí V každej hviezde je život, ktorý osvetľuje Našu bezcieľnu noc z vesmíru Keby som ťa mohla opäť vidieť A vystúpiť na chvíľu z vlaku Urobila by som to, dobre vieš, že by som to urobila Nech sa mi na pokožke ukryje tvoje meno Nech kráča a nezabúda Že bolesť sa zmení odrazu Nech ju prepustí a dýcha Mnohí sa vrhajú do letu ako v tranze Pokojne zavrú oči, ich duša sa rozprestrie A niet ruky, ktorá by na nich dosiahla Kto si len berie nahor tých najlepších, a nechá tých skazených tu tancovať Kto má tú moc, a vyberá si začiatok a cieľ Kto opraví každú chybu, kto vie povedať Kedy príde naša hodina a rekviem Alebo koľko tu vydržíme Nedovoľme, aby sa smútok stal večným Toľko tlmených vzlykov sa stráca v dave Toľko mien označených krížom Hoci nás bolesť spája, predčasná smrť Žiadna láska sa nekončí v rakve Preto nám krása našepkávala viac než nás hnev Nech nás nádej vedie, keď sa unavíme Za našich starších, za ich múdre slová A za deti ktoré sa na nás usmievajú, držiac nás za ruky Keby som ťa mohla opäť vidieť A vystúpiť na chvíľu z vlaku Urobila by som to, dobre vieš, že by som to urobila A prežívam medzi vinou a otázkami Vyberám si hnev z vrecka Otváram okná vetru tu vnútri Každý z nás si v sebe nosí tŕne a klinčeky Svetlá a kríže, ktoré prebývajú pod pokožkou A používame svoj štetec na osude z papiera Vediac, že smrť je kruté číslo Netuším, viem len že sme nestále vtáky bez krídel Že sú vrahovia, ktorí prichádzajú, ale bez ohlásenia Radšej zo seba vydať všetko a nikdy nič nečakať Radšej než byť kamikadze náhlenia sa Chcem, aby každá trpká rozlúčka niečomu poslúžila A aby sa škoda v našej hrudi rýchlo vyliečila A hoci život už nebude taký istý ako predtým Čas je ako závan, odnesie si všetky ruiny Aby tí, čo už odišli, stále žili A prostredníctvom našich očí naďalej rozprávali svoje príbehy Lebo ich mená neupadnú do zabudnutia Všetkým im na pamiatku |
|
In
memoriam If
I could see you again And
get off the train for a second I would
do it, you know well I would May
your name hide in my skin Let
it walk and not forget May
the pain transform suddenly Let
it go and breath It´s
not easy to find a refuge in the storm Even
an angel feels a little bit of sorrow when he goes down And
brings tenderness to those who shake Covering
every wound with his bandage So
many people left and left behind the rivers of lacks Our
helplessness floats in them like broken branches When
the invisible harm keeps us quiet We
raise our voice to put away the defeats Maybe
it leaves us at least a lesson like a legacy I don´t
forgive God who dictates with a move of his finger who will go Every
puddle of absence reflects the sky For
our parents, friends and grandparents Who
abandones us and left the trace in others I know
that the memories are the best painter of your faces In
every star, there´s a life that lights up Our
night adrift from the universe If I could see you again And get off the train for a second I would do it, you know well I would May your name hide in my skin Let it walk and not forget May the pain transform suddenly Let it go and breath Many throw themselves flying like in a trance They close their eyes peacefully, their soul disperses And there´s no hand to reach them Who takes away the best people and let the scoundrels
dance |
Who has that power and choses the destination and origin Who
corrects every mistake, who tells When
our time has come and then requiem Don´t
allow sadness and sorrow to become eternal So
many quiet crythat gets lost in crowd So
many names crossed out Even
when the pain unites us, the undesired death No
love ends in the coffin That´s
why the beauty murmurs to us more than anger May
hope leads us if we get tired For
the olders, for their wise words And
for the children who are smiling while holding our hands If I could see you again And get off the train for a second I would do it, you know well I would And
I survive between guilt and questions I take
the anger out of my pocket I open
the windows to wind here inside We
all keep with us a thorn and a carnation Lights
and crosses that live under the skin And
we use our paint brush on a destiny of paper Knowing
that death is a cruel figure I don´t
knw, I only know that we are the fleeting bird without wings That
there are murders that come, but without previously announced Better
to give everything and never expect anything Rather
than be only kamikazes of rushing I want
every bitter goodby to be useful And
may the harm in our chest heal soon Because
even if the life won´t be the same anymore Time
will be like a brise, taing away every wreckage For
those who are alive, for those who left us And
through our your eyes keep telling their story Because
their names won´t be forgotten For all them, In Memoriam |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára