Manuel Carrasco: Otoňo, octubre...Október, jeseň/ Autumn, october

                 

      Netuším, kto bol pre Manuela Carrasca tou ženou, čo mu spôsobila toľkú bolesť a zlomila mu srdce, avšak s istotou viem, že to bolo práve na jeseň, v októbri...A očividne si ešte stále na jej neprítomnosť nezvykol, keď sa mu v hlave ozývajú nahlas jej kroky a hlas, a aby sa toho zbavil, radšej o tom urobil song. Vďaka Bohu pre nás. Apropo: pieseň pekná, v živote si na ňu ale príliš nezvykajte...Radšej odpúšťajte, zabúdajte, žite a choďte ďalej...:-)

           

 
     I have no idea who was for Manuel Carrasco that femme fatale that hurt him so bad and broke his heart into pieces, however I am sure that it happened during the fall (autumn), and more precisely in the month of october...And evidently, he still didn´t get used to her absency, because he can still hear her steps and her voice inside his head, and in order to get rid of her, he made this song.Thanks God for us. By the way: the song is nice, but I strongly don´t recommend to listen to it too much...Better go out, forgive, forget, and continue on living :-)

 
 

MANUEL CARRASCO- OTOŇO, OCTUBRE Otoňo, octubre sin sol Hotel impaciente en mi habitación No esperes me digo espera por dios Aligera el paso que nunca llegó. Me olvido, te busco y un adiós me encuentro Escucho tus pasos porque los invento. Creí que creyendo podría pasar Paso si que es cierto pero sin pasar... Y tengo tus pasos perdidos La cama revuelta por escalofrío. La luna no brilla, ingresa en urgencias. La calle, el ruido, no alivia esta pena. Me quedo lo tuyo y lo mío. Me guardo las noches donde nos quisimos Se queda en el aire lo que imaginé. Te dejo este intento, esta última vez. Teléfono mudo,puedes alumbrar La triste esperanza de esta oscuridad. Alerta constante,ya te puedes ir Que quiero engañarme besarla y dormir. Mañana de nuevo tendré que empezar Te echaré de menos sin mirar atrás. Cobarde o valiente ahora que más da No tuvimos suerte,otra vez será. Y tengo tus pasos perdidos La cama revuelta por escalofrío. La luna no brilla, ingresa en urgencias. La calle, el ruido, no alivia esta pena. Me quedo lo tuyo y lo mío. Me guardo las noches donde nos quisimos Se queda en el aire lo que imaginé. Te dejo este intento, esta última vez. Y tengo tus pasos perdidos...

Jeseň, október Jeseň, október bez slnka Netrpezlivý hotel v mojej izbe Už nečakaj, vravím si; a potom počkaj ešte, preboha Zvoľni krok, ktorý nikdy neprišiel Pozabudnem sa, hľadám ťa a nachádzam iba zbohom Počujem tvoje vymyslené kroky Veril som, že viera by pomohla to uskutočniť Chodím, chodím, ale neprejdem ani krok A zostali mi tvoje stratené kroky Posteľ zahalená do zimomriavok Mesiac nesvieti, je na pohotovosti Ulica a jej hluk netíšia moju bolesť Nechám si niečo z teba a zo mňa Zapamätám si noci, keď sme sa milovali Vo vzduchu zostane všetko čo som si predstavoval Dávam ti posledný pokus, jeden posledný krát Máš hluchý telefón, dokážeš rozžiariť Smutnú nádej tejto temnoty Večná výstraha, už môžeš ísť Chcem sa oklamať, pobozkať ju a ísť spať Zajtra budem musieť začať odznova Budeš mi chýbať, neobzriem sa späť Zbabelec či odvážlivec, čo na tom teraz záleží Nemali sme šťastie, možno nabudúce A zostali mi tvoje stratené kroky Posteľ zahalená do zimomriavok Mesiac nesvieti, je na pohotovosti Ulica a jej hluk netíšia moju bolesť Nechám si niečo z teba a zo mňa Zapamätám si noci, keď sme sa milovali Vo vzduchu zostane všetko čo som si predstavoval Dávam ti posledný pokus, jeden posledný krát Zostali mi len tvoje stratené kroky

  

October, fall October, fall without a sun An impatient hotel in my room Shouldn´t have wait longer, I´m telling myself And then: wait one more second Slow down the unexisting steps I forget myself, I´m looking for you And all I can find is goodbye I can hear your steps in my imagination I believed that faith could make it happen I am walking without making a step I stayed here with your lost steps The bed wrapped in cold shivers The moon doesn´t shine, taken to the emergency The street, its noise don´t calm my wounds I´ll keep something from you and me I´ll remember the nights when we were making love Everything I´ve imagined dances in the air I´ll give you the last and only chance

You´re not answering the phone, only you can light The sad hope of this darkness An eternal warning, you are free to go I´d like to lie myself, to kiss you and go to bed Tomorrow I have to begin again I´m gonna miss you, but I won´t look back Coward or daring, it doesn ´t mater anymore We had no luck, maybe next time I stayed here with your lost steps The bed wrapped in cold shivers The moon doesn´t shine, taken to the emergency The street, its noise don´t calm my wounds I´ll keep something from you and me I´ll remember the nights when we were making love Everything I´ve imagined dances in the air I´ll give you the last and only chance Your lost steps is all that I take