Venované všetkým dnešným tridsiatnikom- a pre nás ostatných je táto skladba pripomienkou, že čas nielenže letí prirýchlo, ale ani neodpúšťa a preto radšej treba žiť naplno vtedy, keď môžeme, než ľutovať to, čo sa nedá vrátiť späť...
A song dedicated to all those celebrating their thirties- and as for the rest of us, let it be a reminder of the fact that time surely not only flies too fast, but it also doesn´t forgive and that´s why we should live to the fullest while we can then regret everything that can´t be taken back...
|
DVICIO- DEL 92 Busco Al Andrés de diecisiete Que pensaba que a los veinte Todo llenaría más Hablo Con el niño del espejo Con parche y gafas de lejos Que jamás yo voy a olvidar Me he convertido en un espía Que analiza todo lo que lleva dentro Si corro al borde de las vías Es porque quiero vivir en el momento Pero el tiempo nunca se paró Desde el verano 92, de que la vida es un instante Y no hay cómo parar este reloj Que me recuerda que vivir a muerte es lo más importante Y cómo no me he dado cuenta que no es de cuerda Y este reloj nunca se va a parar Y no me he dado cuenta que ya son treinta Y sé que el tiempo no va a perdonar Soy el que soñaba con terminar el colegio Quiero perderme en mi guitarra y escribir lo que siento Eso lo tuve claro Nunca perdí mi faro ni mi voz Pero el tiempo confunde y las semanas son días Quiero mirar hacia atrás y ver qué viví bien mi vida Que en realidad todo vuelve Menos el día de hoy Me he convertido en un espía Que analiza todo lo que lleva dentro Si corro al borde de las vías Es porque quiero vivir en el momento Pero el tiempo nunca se paró Desde el verano 92, de que la vida es un instante Y no hay cómo parar este reloj Que me recuerda que vivir a muerte es lo más importante Y cómo no me he dado cuenta que no es de cuerda Y este reloj nunca se va a parar Y no me he dado cuenta que ya soy treinta Y sé que el tiempo no va a perdonar Pero el tiempo nunca se paró Desde el verano 92, de que la vida es un instante Y no hay cómo parar este reloj Que me recuerda que vivir a muerte es lo más importante |
Ročník 92 Hľadám Toho sedemnásťročného Andrésa Ktorý si myslel, že v dvadsiatke Bude všetko lepšie Hovorím S dieťaťom v zrkadle S náplasťou a okuliarmi do diaľky Na ktoré sotva kedy zabudnem Zmenil som sa na špióna Ktorý rozoberá všetko to, čo nosí vnútri Ak bežím po okraji ciest Je to preto, lebo chcem žiť naplno Ale čas sa nikdy nezastavil Od leta 92, život preletel v okamihu A niet spôsobu ako zastaviť tie hodiny Ktoré mi pripomínajú, že žiť naplno je to najdôležitejšie A ako to, že som si neuvedomil, že sa nedajú
natiahnuť A že tieto hodiny sa nikdy nezastavia A neuvedomil som si, že už je tu tridsiatka Viem, že čas neodpúšťa Som ten, ktorý sníval, že raz skončí škola Chcem sa stratiť vo svojej gitare a napísať, čo cítim V tom som mal jasno Nikdy som nestratil svoj smer ani hlas Ale čas mätie a týždne sa menia v dni Chcem sa obzrieť za seba a vidieť, že som svoj život
dobre prežil Lebo v skutočnosti sa vracia všetko Okrem dneška Zmenil som sa na špióna Ktorý rozoberá všetko to, čo nosí vnútri Ak bežím po okraji ciest Je to preto, lebo chcem žiť naplno Ale čas sa nikdy nezastavil Od leta 92, život preletel v okamihu A niet spôsobu ako zastaviť tie hodiny Ktoré mi pripomínajú, že žiť naplno je to najdôležitejšie A ako to, že som si neuvedomil, že sa nedajú
natiahnuť A že tieto hodiny sa nikdy nezastavia A neuvedomil som si, že už je tu tridsiatka Viem, že čas neodpúšťa Ale čas sa nikdy nezastavil Od leta 92, život preletel v okamihu A niet spôsobu ako zastaviť tie hodiny Ktoré mi pripomínajú, že žiť naplno je to najdôležitejšie |
|
The
year of 92 I´m
looking For
Andrés of seventeen Who
thought that in his twenties Everything
would be more fullfilling I´m
talking With
a boy in the mirror With
a patch and the glasses for far vision That
I´ll never ever forget I´ve
become a spy Who
analyses everything he keeps inside If
I run on the edge of the roads It´s
because I want to live for the moment But
time has never stopped Since
the summer of ´92, it flew in an instant And
there´s no way to stop this watch That
reminds me that living to the fullest is the most important And
how come I didn´t realise that the winder can´t be pulled back And
these clock are never going to stop And
I didn´t realise that I´m already thirty And
I know time doesn´t forgive I´m
the one who dreamt with finishing the school I want
to get lost in my guitar and write what I feel I
always had it clear I never
lost the lead, neither my voice |
But the time gets messed and the weeks turn into days I want to look behind and see that I lived a good
life Because in reality, everything returns But not today I´ve become a spy Who analyses everything he keeps inside If I run on the edge of the roads It´s because I want to live for the moment But time has never stopped Since the summer of ´92, it flew in an instant And there´s no way to stop this watch That reminds me that living to the fullest is the most
important And how come I didn´t realise that the winder can´t
be pulled back And these clock are never going to stop And I didn´t realise that I´m already thirty And I know time doesn´t forgive But time has never stopped Since the summer of ´92, it flew in an instant And there´s no way to stop this watch That reminds me that living to the fullest is the most
important |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára