Táto báseň je dôkazom toho, nakoľko inšpiratívne a čarovne nečakané vie byť stretnutie žien v ženskom kruhu...A kým zvyšok kruhu v Trnave tancoval intuitívny tanec s očami previazanými šatkou, mne v mysli tancovali myšlienky. A tak som to jednoducho dala na papier...:-)
Venované všetkým ženám!!
Žena
Bytosť známa aj neznáma.
Cudzia a predsa vždy svoja.
Keď tancuje a vlní bokmi,
priťahuje pohľady, zvádza.
Milujú ju, vážia si ju a občas sa aj boja.
Sľubuje a zároveň zrádza.
Žena, darkyňa života.
A jej život, čo prebieha v cykle prírody,
Energia, ktorá sa krúti, dáva, berie.
Duša, čo sa vždy a znova obnoví.
Žena- tvor, čo obsiahol v sebe všetky živly.
Prúdia v nej a plnia jej žily.
Voda, oheň, vzduch a zem.
Matka, dcéra, sestra-
vďaka nej pokračuje rodokmeň.
Dáva všetko, málo pýta, a tvári sa,
že všetkého má vždy dosť.
Láska, hreší, bozkáva, objíma, trpí.
Usmieva sa sebe aj iným pre radosť.
Jej úsmev prežiari ako slnko deň.
Jej slza je kvapkou mora, čo jej tvár obmyje.
Jej nežné „áno“ rozpustí chmáry a tieň.
Jej rázne „nie“ schladí človeka lepšie ako srieň!
Žena, čo zväčša dáva iných pred seba.
Občas im doslova pred nohy koberec prestiera.
Zabúda na vnútro- kde sú jej túžby, sny,
vášne, priania a potreba?
Kto ocení jej snahu, ochotu, gestá, mierny hlas?
Kto zmeria tú silu, čo drží jej na hlave vlas?
Jediný spôsob, ako zmeniť
tie premárnené noci a rána,
je urobiť prvý krok a postaviť sa za seba.
Sama.
My, ženy, sa potrebujeme spojiť v ženskom
kruhu.
Aby sme sa uvoľnili, podporili, našli v ňom
vzpruhu.
V kruhu,
kde si každá energiu berie
a zároveň ju doň vkladá, dáva.
Nikdy jej ale príliš neuberie,
Nikdy zbytočne nepridáva.
To dobré, ženské a posvätné v ňom totiž
vždy a večne pretrváva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára