Amado Nervo: Si tú me dices "ven"/Ak mi povieš "príď"/ If you tell me "come" (báseň/ poem)

                                            

       Nádherná báseň od mexického básnika, novinára a pedagóga Amada Nervu (1870- 1919), známeho ako Juana Crisóstoma Ruiza de Nerva. Pôsobil aj ako mexický veľvyslanec v Argentíne a Uruguaji. Vo svojej tvorbe často používal metafory a mystiku, inšpiroval sa aj náboženstvom a láskou. Považuje sa za najvýznamnejšieho predstaviteľa modernizmu v Mexiku na prelome 19. a 20.storoči

                                                                 Si tú me dices „ven“

Si tú me dices «¡ven!», lo dejo todo...

No volveré siquiera la mirada

para mirar a la mujer amada...

Pero dímelo fuerte, de tal modo

que tu voz, como toque de llamada,

vibre hasta el más íntimo recodo

del ser, levante el alma de su lodo

y hiera el corazón como una espada.

Si tú me dices «¡ven!», todo lo dejo.

Llegaré a tu santuario casi viejo,

y al fulgor de la luz crepuscular

mas he de compensarte mi retardo,

difundiéndome ¡Oh Cristo! ¡como un nardo

de perfume sutil, ante tu altar!

       A beautiful poem written by a Mexican poet, journalist, professor Amado Nervo (1870-1919), known by his name as Juan Crisóstomo Ruiz de Nervo. He was also a Mexican diplomat in Argentina and Urugay. In his introspective poetry, he uses metaphors and mysticism, his inspiration consisted in his inner self-understanding, love, and religion, too. He is considered to be one of the most important poets of Modernism in Mexico from the end of the 19th and the beginning of the 20th century.                                

Ak mi povieš „príď“

Ak mi povieš „príď“, všetko nechám tak...

Dokonca ani nezdvihnem späť zrak,

aby som sa pozrel na milovanú ženu...

Ale povedz mi to pevne, tak

aby tvoj hlas, ako naliehavé klopanie,

aj ten najhlbší záhyb bytia rozochvel,

dušu pozdvihol z bahna

a srdce ranil ako meč.

Ak mi povieš „príď“ nechám všetko tak.

Prídem takmer starý do tvojej svätyne,

a za žiary večerného súmraku,

snáď aby som ti vynahradil meškanie, sa rozplyniem, 

Bože môj, ako jemne

voňajúci kvet pred tvojím oltárom!

If you tell me „come“

If you tell me „come“, I ´ll leave everything....

I even won´t return my eyes

to look at a woman I love...

But tell me firmly, the way

that your voice, like a knock,

trembles the deepest corners

of my being, lifts the soul from its mud

and wounds a heart like a sword.

If you tell me „come!“, I´ll leave everything.

I will come to your sanctuary almost old

and in the glow of dusk,

to compensate you for being late,

I´ll spread, oh my God!, like a nard

of a gentle scent in front of your altar!