Tieto posledné dva víkendy som pretancovala. A bolo dobre, vážne. Naozaj som si to užila. Aj včera večer s partiou v Piešťanoch, tunajší DJ je veľmi milý, pokorný, pohodový...a no, má ma rád :-) Preto sme aj potiahli s partičkou pekne do záverečnej :-) Je osviežujúce, keď viete, že s vami aj rád tancuje a sám si po vás chodí viackrát na bachatu, a nemusíte "prosíkať" o tanec vy jeho. Tak to má byť. Je ľahké mať rád niekoho, o kom viete, že má rád vás a dáva vám to patrične najavo :-P A neželaný nápadník bol len takou čerešničkou na torte ( po včerajšku by som mohla napísať manuál "10 spôsobov, ako si pri tanci držať muža od tela" bez toho, aby ste mu vrazili koleno medzi...no, veď viete. Ako žene mi to lichotí, no nikdy som netušila, aké obtiažne je používať lakte, kolená, úklony hlavy a iné vychytávky, aby ste si udržali svoj tanečný priestor...dík, Patrick Swayze :-)).
No zároveň zisťujem, že jedna párty na víkend je až-až, teším sa, že dnes som doma, vo svojom "smrádečku", že som spala do jedenástej, konečne sa dospala a že som sa mohla povenovať iným veciam....Napríklad tomu, čo budete čítať ďalej....pretože ma prosto kopla múza (tá ma vlastne kopla už vo štvrtok, len nemala papierové ihrisko a čas, na ktorom by sa mohla realizovať :-D ). A tí, čo sú trochu umelci, vedia, ako to s múzou chodí- je ako motýľ, ak ho nechytíte včas, uletí vám a už sa nevráti...
Príjemné čítanie! 😎💪😜
(A ja si dnes dám pekne nový Bridgerton! :-P)
Chcem
Chcem a potrebujem sa dobre a poriadne,
schuti vytancovať.
Aby som sa pri tanci cítila žensky, krásna a nespútaná.
Chcem vo svojom živote pocítiť viditeľnú zmenu.
Chcem konečne zmeniť prácu, ktorú mám, za takú čo
ma baví.
Kreatívnu, jazyky, ľudia, finančne adekvátne odmenenú.
Chcem sa vyspať a zobudiť čerstvá a plná
energie.
Konečne ožehliť tú kopu šiat z minulého týždňa. Má pocit, že mi priestor chýba.
Chcem mať schopnosť zastaviť čas, aby som mohla v pokoji
a bez náhlenia dohnať všetky zameškané resty.
Potrebujem zmeniť prostredie a vydať sa na
cesty.
Chcem mať pri sebe ľudí, pre ktorých som rovnako
dôležitá a videná stále.
Ktorí sa ku mne správajú rovnako vrelo a priateľsky,
či už som na kurze, vonku alebo na párty v hlučnej sále.
Chcem tancovať v teplom letnom daždi na
ulici. A tiež s niekým na Franka Sinatru a jeho „Strangers in
the night“. Najlepšie s tým, kto ma úprimne a zo srdiečka, naozaj má
rád.
Chcem naplnený vzťah bez zbytočných prieťahov, šifier
a hlúpostí. Čo plynie hladko a prirodzene, bez váhania a bolesti.
Chcem byť menej na Youtube a mobile. Zlodeji
môjho času. Moje neresti.
Chcem byť znova dievčensky milo drzá a správne
bezočivá. Lebo vo svojej podstate som vždy bola tak trochu mrcha- pekná, malá,
hrdá, ironicky milá.
Chcem zlepšenie, posun, prelom a zlom. Hrubú
čiaru, čo rozdelí môj život na „predtým“ a „potom“.
Chcem muža, čo sa na mňa pozerá a vidí ma ako
celok, nielen ako nohu. Nie ako kamošku či tanečnicu, ale aj ženu. Nahú a svoju.
Chcem muža, čo presvedčí ma, že svadba zmysel má.
Lebo podľa mňa je to len zdrap papiera. A ktorý, ak mu náhodou poviem na
žiadosť „nie“, pochopí, že aj napriek tomu ho milujem a chcem.
Láska sa totiž dokazuje každý deň. Nie kostol, sľuby
a prsteň. Aj bez toho môžeme byť rodina. Pri čase, záujme, opore, dôvere sa
všetko končí aj začína.
Chcem nechať odísť veci, ľudí a situácie, čo
mi už neslúžia a nedávajú zmysel. Pre dobro svoje aj ich. A potom nové
začiatky. Nechať minulosť za sebou bez pamiatky.
Potrebujem v živote rovnováhu. Byť s ľuďmi
a byť aj sama, venovať sa tomu, čo má pre mňa význam a váhu.
Chcem sa zamilovať bez strachu, bez zmätkov a detinských
hier, nečakať večnosť na prvý krok. (Ak nad niečím váhame, väčšinou je to
preto, lebo v hĺbke duše vieme, že je pre nás nesprávne). Vrhnúť sa do
niečoho bezhlavo. Aby všetko ako po hladkom ľade kĺzalo.
Chcem mať priateľa, s ktorým sa vykecávam do
rána. Čo si so mnou rád píše a rád sa rozpráva. Rozhovor, pri ktorom sa
ani jeden nechce rozlúčiť. Čo, aj napriek kruhom pod očami, nás nabíja a dáva
nám chuť žiť.
Teším sa z ľudí, ktorí majú moc môj život
prežiariť. (A ďakujem za to, že ich mám a mám tú česť s nimi byť. Na nich
mi záleží😊)
Ďakujem za tanec, hudbu a známych. No aj za
dni bez tanca. Soboty a nedele ako
táto, bez mejkapu, vo vyťahanom tričku a teplákoch.
Keď tu teraz píšem túto báseň, alebo maľujem, či prekladám,
cítim sa úžasne, krásne, vracia ma to k sebe.
Dúfam, že tí, čo teraz tancujú v noci vonku,
to tak majú tiež.
Nech sa, ako teraz ja vo svojej pohode, ležérnosti,
cítia senzačne.
Je tak veľa vecí, ktoré vo svojom živote chcem...že
by som o nich mohla písať do rána. Je to celoživotná motivácia, malé aj
veľké túžby, plán.
A ďakujem za všetko to dobré, čo v tejto
chvíli mám.
No aj za to, že nie vždy to, čo chcem, aj
dostanem. Lebo vesmír, život, osud ma nikdy prekvapovať neprestane. A ak upustím
od svojich predstáv, cieľov...možno mi nečakane
Často krát pošle do cesty ešte niečo lepšie, než
by som očakávala ja.
Viac alebo lepšie. Lebo tí tam hore asi vedia, že si to zaslúžim.
A dúfam, že to dokážem rozpoznať, keď to
bude predo mnou stáť.
Stačí už len odvaha, zavrieť oči a počúvať, nasledovať,
nechať sa tam viesť.
A mne sa nezriedka zrazu otvorí úplne nový,
neznámy svet.
Chcem. Prosím. A ďakujem.
A prijímam. To dobré pre seba. Vlastne nie,
to najlepšie. To beriem, to prijímam.
Lebo občas najlepším plánom do života je nemať
žiadny plán...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára