Manuel Machado (1874, Sevilla- 1947, Madrid)- celým menom Manuel Machado y Ruiz, bol španielsky básnik a dramatik, a brat slávneho Antonia Machadu. Bol synom andalúzskeho folklóristu a najviac sa preslávil svojou ľudovou poéziou inšpirovanou tradičným folklórom (v diele Cante hondo; Hlboké spevy, 1912). Spolupracoval so svojím bratom na viacerých divadelných hrách, napríklad Desdichas de fortuna (Nešťastný majetok) alebo Julianillo Valcárcel (1926) a La Lola se va a los peurtos (Lola stojí na prahu, 1930).
Počas mladosti viedol bohémsky život, žil v Paríži a stal sa sa vedúcou osobnosťou španielskeho modernizmu. Jeho básne z tohto obdobia, Alma (Duša, 1902) odhaľujú vplyv symbolizmu a poézie Verlaina a Rubéna Daría. Zbierka El mal poema (Diabolská poézia, 1909) je jeden z jeho prvých pokusov španielskej poézie opísať skazenosť mestského života použitím sarkazmu a reči ulice. Po tom, čo sa roku 1909 oženil, stal sa knihovníkom a dosiahol úspech na poli novinárčiny. Počas občianskej vojny v Španielsku (1936-1939) podporoval nacionalistov, kým jeho brat Antonio republikánov. Od polovice 20. rokov devätnásteho storočia až do roku 1944 vykonával funkciu riaditeľa mestského múzea v Madride.
During his youth Machado led a bohemian existence, residing in Paris and becoming a leading figure in the Spanish Modernist movement. His poems of this period, Alma (1902; “Soul”), reveal the influence of the Symbolists and Parnassians, especially Verlaine and Rubén Darío. El mal poema (1909; “The Evil Poem”) is one of the first attempts in Spanish poetry to convey the sordidness of city life through the use of slang and sarcasm. After his marriage in 1909 Machado became a librarian and achieved success as a journalist. He supported the Nationalists in the Spanish Civil War (1936–39), while his brother Antonio supported the Republicans. He was director of Madrid’s municipal museum from the mid-1920s until 1944. (Taken and translated from https://www.britannica.com/biography/Manuel-Machado )
|
Pieseň prítomnosti Neviem milovať, ba ani nenávidieť. A v mojom bezstarostnom živote občas milujem ako blázon alebo nenávidím bez zábran. Ale to, čo chcem, vždy trvá krátko a to, čo nie... Čo ja viem! A je mi to jedno... Život je veselý. A krátky, prechodný, nestály. Je absurdný, nesympatický a je hlúpe si ho komplikovať trvácou a očakávanou túžbou po pravde. A potom?...Veď to! Pravda môže byť akákoľvek. Cenný je okamih, ktorý odchádza. |
A song of present I can´t hate, nor love. And in my inconsistent life, sometimes, I love like a crazy and hate shamelessly. But what I want, doesn´t last long, and what I don´t... Who knows! Neither I do care... Life is happy. And short, fleeting. And it´s absurd, and unpleasant and goofy to complicate it with the desire of looking for a long-lasting and anxious truth. Then, what?...Exactly! The truth can be anything. Precios is the moment that´s leaving. |
|
LA CANCIÓN DEL INVIERNO Los días están tristes y la gente se muere, y cae la lluvia sucia de las nubes de plomo... Y la ciudad no sabe lo que le pasa, como el pobre corazón no sabe lo que quiere. Es el invierno. Oscuro túnel, húmedo encierro, por donde marcha, a tientas, nuestro pobre convoy. Y nos tiene amarrados a la vida de hoy, como un amo que tira de su cadena al perro. Luto, lluvia, recuerdo. Triste paz y luz pobre. Cerremos la ventana a este cielo de cobre. Encendamos la lámpara en los propios altares... Y tengamos, en estas horas crepusculares, una mujer al lado, en el hogar un leño... y un libro que nos lleve desde la prosa al sueño. |
Pieseň zimy Dni sú smutné a ľudia umierajú, a z olovených mračien padá špinavý dážď... A mesto nevie, čo sa deje, sťa úbohé srdce, čo nevie, čo chce. Je zima. Tmavý tunel, prevlhnutá cela, ktorou poslepiačky kráča náš úbohý zástup. Má nás pripútaných k dnešnému životu ako pán, čo si ťahá psa za vôdzku. Trúchlenie, dážď, spomienky. Smutný mier a mihotavé, slabé svetlo. Zatvorme okno medenému nebu. Zažnime lampičky na vlastných oltároch... A majme v týchto večerných hodinách ženu po boku, v krbe drevo... a knihu, ktorá nás odnesie z prózy do snov. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára