Stránky

piatok 26. novembra 2021

Nerea Riesco: Posledný úder/The last heartbeat (preklad poviedky/ a short story translation)

 


            Uhádnite, kto je rozprávačom a nemým svedkom tohto príbehu...:-(

          Guess who is a story teller and a voiceless witness of this story...:-( (The English translation is below.)

                          

  Posledný úder

 

    Videl som ju mnoho krát v kuchyni. Bol som jej obľúbenec a ona sa mi tiež páčila. Ruky jej zvykli voňať po cibuli, zeleri, paradajkách...a pri zriedkavých príležitostiach, po rozštvrtenom zvierati. Bola totiž vegetariánka, mäso pripravovala len vtedy, keď sa muž vracal zo svojich ciest. Ak bol doma, zvykla sa prechádzať po kuchyni , pričom mala svoje pružné telo len zľahka zakryté bledou zásterou farby masla. Myslím si, že to robila z hanby, lebo vedela, že som tam ja, že ju potichu pozorujem, schovaný v zásuvke s príbormi, ako prehľadáva komoru, pospevuje si, je šťastná a spokojná...

    V tú noc sa muž vrátil domov rozzúrený. Počul som ju, ako prosí, vzlyká a plače... počul som rozbíjanie skla...všade bola tma, až kým neodtiahli zásuvku a konečne som uvidel svetlo. V prvej chvíli som bol oslepený nepríjemným neónovým svetlom kuchyne; zaznamenal som pevnú mužovu ruku, ktorá ma schytila za rukoväť tak silno, že bolo nemožné vyšmyknúť sa z nej. Nechcel som to urobiť...miloval som ju. Muž ma vrazil tak prudko, že som pocítil, ako môj hrot trhá jemnú blúzku, ktorá pokrývala jej hruď a ako jej hebká pokožka anjela ustupuje môjmu prieniku. Pokúšal som sa uviaznuť v jej rebrách, ale tlak mužových mozoľnatých rúk nado mnou zvíťazil.

    Vedel som, že som prenikol do jej srdca, lebo náhle ma úplne celého zaplavila vlna sladkastého zápachu. A tam som zostal, v jej vnútri, s istotou, že ja, a len ja jediný, som mohol pocítiť jeho posledný úder. 

                           


            

The last heartbeat

 

    I´ve seen her many times in the kitchen. I was her favourite and I liked her, too. Her hands used to smell of onion, celery, tomatoes..and, on rare occasions, of a quartered animal. She was a vegetarian, she was cooking meat only when the man returned from his trips. If he was at home, she was walking with her flexible naked body lightly covered only by a pale apron in colour of the butter while entering the kitchen. I think that she was doing it because of shyness, because she knew that I´d been there, that I was  contemplating her silently, hidden in a cutlery drawer, while she was searching through the pantry, crooning, happy and satisfied...

    That night, the man came back furious. I heard her crying, begging...I heard the glass breaking...everything was dark until they opened the drawer and I could finally see the light. At first, I was blinded by an annoying brightness of a flourescent lighting of the kitchen; I noticed a firm hand of the man taking me with such strength that it was impossible for me to escape. I didn´t want to do it...I loved her. The man pushed me inside so violently that I realized how my point tore a smooth blouse that was covering her chest and how her delicate skin of angel was giving me a way in. I tried to stay attached between her ribs, but the pressure of the rough hands of man won me over.

    I knew I reached her heart because there was a scent of fruit invading me completely. And I stayed there, inside her, with the certainty that I, and only me, could feel her last beat.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára