Aurelio Arturo: La canción del verano/ Pieseň leta/ A song of summer (amatérsky preklad básne/ poem translation)

                                          

       Aurelio Arturo (1906- 1974) bol  kolumbijský básnik, prekladateľ, učiteľ a právnik. A medzi najvýznamnejších kolumbijských básnikov dvadsiateho storočia sa zaradil aj napriek tomu, že napísal iba 70 básní...takže niečo na ňom bude :-) Tak dúfam, že túto o lete si náležite vychutnáte :-)

      Aurelio Arturo (1906-1974) was a Colombian poet, translator, teacher and lawyer. And he belongs to the most importants poets of 20th century in Colombia even though he wrote only 70 poems...so there must be something about him :-) However, I hope that you will enjoy this one about summer too :-)                        

AURELIO ARTURO- LA CANCIÓN DEL VERANO   Y ésta es la canción de un verano entre muchos hermosos veranos, cuando el polvo se alza y danza y el cielo es un follaje azul, distante.   Y entonces fue cuando vino con las brisas que se levantan de los arroyos y de sus conchas, la que cantaba la canción del verano, la canción de yerbas secas y aromáticas que arrullaban, cuando a mi lado la sentía como una tierra que respira y como un sueño de pólenes y estrellas que resbalan tibias por la piel y las manos.   Entonces vino saltando en medio de las brisas y la tarde, en grupo, y lo primero que vi fue su traje ondeando a lo lejos a la distancia contra el cielo puro. Pero desde entonces no tuve ya nunca ojos para su traje. Y no oí nada más, sino la canción del verano.

Pieseň leta   Toto je pieseň leta, jedného leta z mnohých krásnych liet, keď sa prach vznáša a tancuje a nebo je modré, vzdialené lístie.   A práve v tej chvíli prišla s vánkom, ktoré stúpajú z potôčikov a ich lastúr, tá ktorá si spievala letnú pieseň, pieseň sušených a voňavých bylín ktoré ma uspávali, keď som ju cítil po svojom boku, ako zem, čo dýcha a ako sen z peľu a hviezd, čo vlažne kĺžu po rukách a pokožke.   A vtedy prišla, poskakujúc si, uprostred vánku a skorého večera, v skupinke a to prvé, čo som uvidel, boli jej šaty vlniace sa z diaľky proti čistej oblohe. Ale odvtedy som už nikdy viac nemal oči pre jej odev. A nepočul som nič iné, len pieseň leta.

      

A song of summer   And this is a song of one summer, one summer between many splendid summers, when the dust lifts up and dances and the sky is a blue and distant foliage.   And it was then whe she came with the brise that raises up from the brooks and its shells, singing a song of summer, a song of dried and aromatic herbs that lull to sleep when I could feel her by my side like a breathing ground and like a dream of pollen and stars that slip lukewarmly on skin and hands.

And then she came jumping in in the midst of brise and early evening, in a group, and the first thing I saw was her waving dress from the distance against the clear sky. But since then, I never ever had my eyes for her clothes. And I couldn´t hear anything more, than her song of summer.