Jemný rap, motivačná reč, skúsenosť života, poézia ulice v nežnom šate, pokus o meditáciu :-)...Je jedno, za čo túto skladbu budete pokladať, v každom prípade, takýmto stavom si prešiel asi každý z nás. Akoby sme v živote v určitom bode "uviazli", zavalení smútkom, emóciami, situáciou, a nie a nie sa pohnúť z miesta...stačí len urobiť malý krok vpred. Len jeden krok na začiatok...
A fine rapp, a motivation speech, a life experience, a street poetry in a tender dress, an attempt for a meditation :-)...It doesn´t matter what exactly will you take this song for, in any case, everybody of us went through that kind of stage in our life. As if we got "blocked" in some life point, becoming stagnant, crushed by sadness, emotions, situation, and there wouldn´t be a way to move from this damned place...but with one step forward, it´s enough. Only one step to begin again...
|
EL CHOJÍN- AVANZO En ese típico momento en el que tapan tu cara, tus manos Y sale un suspiro de esos largos con ojos cerrados Niegas con la cabeza y todo te pesa tanto Y te hartas de estar luchando y quieres dejarlo En ese momento exacto, en el de estar lo más abajo, en ése En ése me senté a escribir lo que estás escuchando Porque me estaba ahogando en vida y quería registrarlo Para que cuando pase, sepa que supe pasarlo Y que van ya unos cuantos y que no sé esquivarlos Y que aunque siempre me reponga, me roban pedazos Y que no sé qué hacer por mucho que crean lo contrario Mi fuerza no está en no romperme, me rompo, pero avanzo E intento correr, y si no se puede correr, ando E intento andar, y si no puedo andar, pues me arrastro Y no es por valiente, es porque no quiero estar donde
duele Y si aquí duele, entonces mi única opción es moverme Avanzo por necesidad Porque soy más lo que busco que lo que dejo atrás Porque odio estar mal y el luto se debe pasar Pero al final cualquier disgusto va a cicatrizar Lo he visto, así que simplemente avanzo... ...con dificultad Porque he pasado mucho miedo, pero no es el final Es solo otro palo de esos que la vida da Y que te recuerda que hay que agradecer cuando todo va,
porque a veces no irá Avanzo al siguiente nivel No estoy más evolucionado, no es que toque aprender Si esto ya me lo sé Es sólo que a veces te dices "Ya está bien" y
tiras "Tanto drama, ya está bien, hombre, ¡venga,
espabila!" Y funciona... No es que sea magia Pero poco a poco te animas y el dolor se alivia Y antes de darte cuenta, vuelves a estar con tu vida y con
tu movidas Lo que pasa, es que a veces, la espera cuesta y se hace
cuesta arriba Y aunque yo tenga prisa porque pase esta fase Los tiempos son los que son y no pueden saltarse Ahora toca bajón, pero sin auto-castigarse Esta casa se hundió y no voy ha dejar que me aplaste E intento correr, y si no puedo correr, ando E intento nadar, y si no puedo andar, pues me arrastro Y no es por valiente, es porque no quiero estar donde
duele Y si aquí duele, entonces mi única opción es moverme Avanzo por necesidad Porque soy más lo que busco que lo que dejo atrás Porque odio estar mal y el luto se debe pasar Pero, al final, cualquier disgusto va a cicatrizar Lo he visto, así que simplemente avanzo... ...hacia otro lugar Hacia un nuevo estado de ánimo en el que descansar Nueva pantalla, nuevos planes, nueva oportunidad Y del mal rollo de cerrar una etapa a la ilusión de
empezar Y el caso, es que empecé a escribir el texto estando abajo Y ahora, aunque no esté bien del todo, estoy más animado Y no me he movido del cuarto y nada ha cambiado Porque no hace falta moverse, simplemente... avanzo |
Napredujem V tom typickom okamihu, v ktorom zakryjú tvoju
tvár, tvoje ruky A vyjde von jeden z tých dlhých vzdychov so
zatvorenými očami Krútiš hlavou na nesúhlas a všetko ťa strašne ťaží A máš po krk neustáleho boja a chceš sa na to
vykašlať Presne v tej chvíli, keď si na samom dne, vtedy Vtedy som si sadol, aby som napísal to, čo teraz počúvaš Lebo som sa topil v živote a chcel som to
zaznamenať Aby, keď to prejde, som vedel, že som tým dokázal prejsť A že to už nie je po prvé a že sa tomu neviem
vyhnúť A že hoci sa vždy spamätám, ukradne si to zo mňa
kúsky A naozaj neviem, čo robiť, akokoľvek veľmi si myslia
opak Moja sila nespočíva v mojej nezlomnosti, zlomím sa,
ale napredujem A pokúšam sa utekať, a ak nemôžem utekať, kráčam A pokúšam sa kráčať, a ak nemôžem kráčať, tak,
nuž, sa ťahám A nie je to vec odvahy, ale toho, že nechcem byť
tam, kde to bolí A ak to tu bolí, tak mojou jedinou možnosťou je hýbať
sa Napredujem z nutnosti Pretože som viac to, čo hľadám, než to, čo nechávam za sebou Lebo nenávidím, keď mi je zle a smútkom treba prejsť A každá mrzutosť sa nakoniec premení na jazvu Videl som to, tak sa jednoducho hýbem vpred... ...s ťažkosťami Lebo som sa veľmi bál, ale nie je to koniec Je to len ďalšia bitka od života A pripomína ti, že treba ďakovať, keď všetko pominie,
lebo občas to neodíde Napredujem na ďalšiu úroveň Nie som rozumnejší, niežeby som sa poučil Toto už predsa poznám Ibaže niekedy si hovoríš „Už ale dosť“ a vystrelíš „Tak veľa drámy, už stačilo, chlape, poďme, spamätaj sa!“ A funguje to...Niežeby to boli kúzla Ale po troške sa osmeľuješ a bolesť poľavuje A skôr než si to uvedomíš, opäť si nažive a hýbeš sa vo
svojom To, čo sa deje, je, že čakanie občas stojí veľa námahy a akoby
si stále kráčal do kopca A hoci by som sa rád viac ponáhľal, aby som túto fázu
urýchlil Časy sú také, aké sú, a obdobia sa nedajú preskočiť Teraz si dole, ale netrestaj sám seba Tento dom sa potopil a ja nedovolím, aby ma zavalil A pokúšam sa utekať, a ak nemôžem utekať, kráčam A pokúšam sa kráčať, a ak nemôžem kráčať, tak,
nuž, sa ťahám A nie je to vec odvahy, ale toho, že nechcem byť
tam, kde to bolí A ak to tu bolí, tak mojou jedinou možnosťou je hýbať
sa Napredujem z nutnosti Pretože som viac to, čo hľadám, než to, čo nechávam za sebou Lebo nenávidím, keď mi je zle a smútkom treba prejsť A každá mrzutosť sa nakoniec premení na jazvu Videl som to, tak sa jednoducho hýbem vpred... ....na nové miesto K novému stavu duše, v ktorom možno oddychovať Nová vízia, nové plány, nová príležitosť A zo zlého pocitu a ukončenia jednej etapy k nádeji
začiatkov Lebo vec sa má tak, že tento text som začal písať na dne A teraz, aj keď nie som v úplnom poriadku, som
čulejší, živší A nepohol som sa z izby a nič sa nezmenilo Lebo sa netreba hýbať, jednoducho...idem vpred |
|
Moving
forward In
this typical moment when they cover your face, your hands And
there´s one of these large sighs escaping from you with the closed eyes Denying
with your head and everything is so heavy for you And
you´re sick of fighting and you want to stop In
that exact moment, in which you´re in the lowest point, in this time That
is when I sat down to write what you´re listening to Beacuse
I was drowning in lofe and I wanted to capture it So
that, once it´s over, I´d know I was able to get through it And
that it´s not for the first time, there were already few times and I´m not
able to avoid it And
even though I always get together, they steal pieces of me And
I don´t know what to do no matter how much they think the opposite My
strength is not in being unbreakable, I break, but I move forward And
I´m trying to run, and if I can´t, I walk And
I´m trying to walk, and if I can´t, then, well, I drag myself And
it´s not because of bravery, it´s because I don´t want to be where it
hurts And
if it´s here where it hurts, then my only option is to move I move
forward because I must Because
I´m more of what I look for than of what I leave behind Because
I hate feeling unwell and the sorrow shall pass Because
in the end, every annoyance will scar over I´ve
seen it, and so, simply, I´m moving forward... ....with
difficulty Because
I´ve passed through so much fear, but it´s not the end It´s
just another beating that life gives And
that makes you remember that we need to be grateful when everything goes
away, because sometimes, it won´t go I didn´t
get further in evolution, it´s not like I learnt from mistakes |
But
this is something I already know It´s
just that sometimes, you tell yourself „It´s enough already“ and you pull
yourself „So
much drama, enough already, man, hey, get with it!“ And
it works...It´s not like it´s been some magic But
step by step, you dare to do and the pain relieves itself And
before you realise, you are alive again, in your life and your mess What
happens is that, from time to time, it´s hard to wait and it feels like climbing
up a hill And
although I´m in hurry wanting that phase to pass by Time
is time, and you can´t jump over it Now
you´re down, but without punishing yourself This
house is sinking down and I won´t let it to crush on me And I´m trying to run, and if I can´t, I walk And I´m trying to walk, and if I can´t, then, well, I drag
myself And it´s not because of bravery, it´s because I don´t
want to be where it hurts And if it´s here where it hurts, then my only option is to
move I move forward because I must Because I´m more of what I look for than of what I leave
behind Because I hate feeling unwell and the sorrow shall
pass Because in the end, every annoyance will scar over I´ve seen it, and so, simply, I´m moving forward... ....to a new place To a new state of soul where to rest A new visionboard, new plans, new opportunity And closing the stage of bad luck, going to hope of beginning The case is, that I started to write this song being
down And now, even though I´m not good in all, I am in higher
spirits And I haven´t moved from the room and nothing has
changed Because there´s no need to move, but simply...going forward |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára