Neviem, či to o mne viete, ale mám rada búrky. A obzvlášť tie letné, ktoré prichádzajú náhle, prinesú so sebou čierňavu, prudký, ale teplý dážď a dokonale vyčistia vzduch topiaci sa v horúčave. Kým ostatní si zatvárajú okná, ja sa z nich, práve naopak, počas búrky rada vykláňam a úplne fascinovaná si užívam tú nádhernú ukážku sily prírodných živlov a kontrast svetla a tmy ( ehm, pravdu povediac, keby som sa nebála toho, že do mňa udrie blesk, a susedia ma nebudú považovať za blázna, bola by som schopná si v tom daždi aj zatancovať :-P. Som tak trochu romantik a tak trochu blázon, ale ktovie, s troškou odvahy možno raz... :))
A práve preto sem dnes prinášam kratučkú báseň od kolumbijského básnika 19. storočia, pána Rafaela Pomba, lebo podľa toho, ako písal, my dvaja šialenci by sme si určite rozumeli... Príjemný zážitok z poézie! :-)
|
RAFAEL POMBO- LA TORMENTA
DE VERANO
Al terrado subí buscando en donde asistir a la espléndida tormenta, fiesta lustral que ansiaba la sedienta tierra en faz mustia y abatida fronde.
Préndese el cielo. Pálida se esconde la noche. El trueno asordador revienta, y en toda la ancha esfera turbulenta, estruendo a estruendo y luz a luz responde.
Palestra de titánica porfía turbiones y relámpagos destella, y ruge y truena en bárbara armonía.
Rasga el rayo honda grieta, clara y bella en la cuarteada bóveda sombría, y vislúmbrase a Dios al través della. |
Letná búrka
Vyšiel som na terasu, aby som sa prizrel úchvatnej búrke; očistnej oslave, po ktorej prahla vysmädnutá zem so skleslými lícami a skormúteným lístím.
Nech sa zapáli nebo. Bledá noc sa ukrýva. Ohlušujúci hrom trieska, a na celej tej šírej, búrlivej oblohe dunenie duneniu a záblesk záblesku odpovedá.
Na obrovskom ihrisku neodbytne padá náhly lejak a vybuchujú blesky, a všetko to ručí a hučí v barbarskej harmónii.
Blesk pára chmúrnu klenbu na štvrtiny a triešti ju na hlboké, jasné, krásne trhliny a tam kdesi, za nimi...možno zazrieť Boha. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára