Večer ľúbostnej poézie k príjemnému stredu týždňa z pera Pabla Nerudu 💞💏😉💘
PABLO NERUDA- SI TÚ ME OLVIDAS
Quiero que sepas
una cosa.
Tú sabes cómo es esto:
si miro
la luna de cristal, la rama roja
del lento otoño en mi ventana,
si toco
junto al fuego
la impalpable ceniza
o el arrugado cuerpo de la leña,
todo me lleva a ti,
como si todo lo que existe,
aromas, luz, metales,
fueran pequeños barcos que navegan
hacia las islas tuyas que me aguardan.
Ahora bien,
si poco a poco dejas de quererme
dejaré de quererte poco a poco.
Si de pronto
me olvidas
no me busques,
que ya te habré olvidado.
Si consideras largo y loco
el viento de banderas
que pasa por mi vida
y te decides
a dejarme a la orilla
del corazón en que tengo raíces,
piensa
que en ese día,
a esa hora
levantaré los brazos
y saldrán mis raíces
a buscar otra tierra.
Pero
si cada día,
cada hora
sientes que a mí estás destinada
con dulzura implacable.
Si cada día sube
una flor a tus labios a buscarme,
ay amor mío, ay mía,
en mí todo ese fuego se repite,
en mí nada se apaga ni se olvida,
mi amor se nutre de tu amor, amada,
y mientras vivas estará en tus brazos
sin salir de los míos.
An evening of a love poetry for a nice middle of the week written by Pablo Neruda 💞💏😉💘
|
If you forget me
I want you to know one thing.
You know how this goes: if I look at the crystal-clear moon, at a red branch of a slow fall in my window, if I touch close to the fire the impalpable ashes, or a wrinkled body of wood, everything leads me to you, as if everything that exists, scents, light, metals, were tiny boats that sail to your islands that are waiting for me in calm.
Having said that, if you slowly stop loving me, I will slowly stop loving you, too.
If you, suddenly, forget me, don´t look for me, because I´ve already forgotten you.
If the wind of the flags that blows through my life seems long and crazy for you and you decide to abandon me on the bank of the heart in which I have my roots, think that that day, at that hour, I will raise my arms and my roots will go to look for a new land.
But if every day, every hour you feel that you´re destined for me with an implacable sweetness. If every day a flower comes to your lips to search for me, ay, my love, my dear, the whole fire revives in me, nothing within me extinguishes nor gets forgotten, my love nourishes from your love, my loved one, and while you´re alive, it will be in your arms without leaving my embrace. |
Ak na mňa nezabudneš
Chcem, aby si vedela jedno.
Vieš, ako to je: ak sa pozriem na krištáľový mesiac, červený konár pomalej jesene v mojom okne, ak sa dotknem pri ohni nedotknuteľného popola alebo skrúteného tela dreva, všetko ma vedie k tebe, akoby všetko, čo existuje- vône, svetlo, kovy, boli malé člny, ktoré sa plavia k tvojím pokojne ma čakajúcim ostrovom.
Avšak ak ma teraz postupne milovať prestaneš, ja ťa prestanem pomaly milovať tiež.
Ak náhle na mňa zabudneš, nehľadaj ma, lebo som už na teba zabudol.
Ak považuješ za dlhý a šialený ten vietor zástav čo vanie mojím životom a rozhodneš sa zanechať ma na brehu srdca, v ktorom mám korene, mysli na to, že v ten deň, v tú hodinu, zdvihnem svoje paže a moje korene vyjdú hľadať novú zem.
Ale ak každý deň, v každú hodinu cítiš, že si mi predurčená s nezmieriteľnou sladkosťou. Ak každý deň kvitne na tvojich perách kvet, ktorý ma hľadá, ach, láska moja, moja drahá, všetok ten oheň vo mne sa opakuje, nič vo mne nezhasína ani nezabúda, moja láska sa vyživuje z tej tvojej, milovaná, a kým budeš žiť, bude spočívať v tvojom náručí, bez toho, aby opustila to moje. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára