Keď príde na rapové pesničky, nie je to úplne moja šálka kávy (vlastne, ja aj tak pijem len čaj :-)) no aj tak ich mám pomerne dosť v MP3 vo všetkých jazykoch a keď sa mi nejaká zapáči, zväčša to vyzerá takto:1. štádium- mmm, to neznie zle, celkom zaujímavé slová- 2.mrknem na text tej pouličnej poézie- 3. to preložím- 4. vidím text poriadne zblízka a potom...sa zo mňa stáva schizofrenik. :-) Lebo jedno moje Ja mi vraví: kuva, moja, to je super na preklad, ale toto bude na dlho, vieš, že zajtra vstávaš o 5:30 a máš ešte variť, atď, rozlož si to; a potom je tu to druhé Ja, šialené, tvorivé, pojašené, spontánne, ktoré je ako malé dieťa, čo miluje hranie sa, vymýšľanie a recesiu a povie: Ser na to, jeden krát do polnoci, poďme sa hrať, juppí! (Ulica je ulica, tam nejde byť proste slušná a vyberavá:) Tak uhádnite- podľa času tohto príspevku- ktoré z nich väčšinou vyhrá :-)
When it comes to rap songs, it´s not my cup of tea (well, in fact, I do drink only tea, anyway :-)), however, I have enough of them in my MP3 player in all sorts of languages and when I get to like any, it usually goes like this: 1st stage- mmm, doesn´t sound bad, the lyrics are quite interesting; 2nd stage- I´ll have a closer look at this street poetry; 3rd stage- yeah, it´s definitely worth translating, and then, the 4th stage, looking deeply at the lyrics, I become...a schizophrenic :-) Because one of my SELF is telling me: sh.t, honey, that´s really great to translate, but you know this´ll take a long time to work on, you have to wake up at 5:30, cook lunch for tomorrow, and so on, cut it to the pieces; and then, there´s my other SELF, crazy, creative, goofy, free-spirited, spontaneous that is like a little child who loves to play, making up and lark and is saying to me: Who, the f.ck cares, one day until midnight, you can do it, let´s play! (Street is street, I can talk dirty and be impolite there :-) So, guess- according to the publication of this translation- which one of them usually wins over me :-)
|
WOS-MORFEO Parece tan azaroso aquello que nos salva Se vuelve tan valioso el beso de la calma El peso de las almas y su abrazo ansioso Enlazadas entre sí en el borde de la cama Como si nada me pasara, posando Entre miradas desgastada', pensando Siempre un poco más de lo necesario Recordé tu piel, mi fiel confesionario Entre humo y otra reflexión barata No oculto mis temore', porque solo me delatan Asumo los errores y así no me matan A lo sumo uso esta vida como fe de erratas Siеnto un vacío, como vos en el atardecer Tu figura tan lejana se quiere desvanecer Estoy loopeado en un sueño en el que no puedo correr Mi ser no puede gritar, nada me sacia la sed Me preguntas: ¿A dónde vas? ¿Por qué te escapas? Es que capaz, yo solo le sumo un peso de más Bebiendo el vaso como si en el fondo hallara paz Pero pa' encontrarla hay que tomar otro más Ahora, ya no culpo a las rutinas Si algunas te aplacan y otras te salvan la vida Cuando creí que ya me la sabía Llegaste pa' llenarme los ojos de intriga Quizás peque de egoísta empedernido Porque cuento la tristeza y la felicidad la vivo Convivo con el vacío y lo convido Hacia el alojo de otro oído pa' no hablar solo conmigo Bah En algún momento tengo que salir No puedo estar viviendo todo el día en mí Buscando las razone' de lo que no es O las explicaciones de lo que no fui En esta maratón que no tiene final La multitud que corre sin saber por qué Buscando algún resquicio para respirar Y transformar la sombra en una luz marfil Hoy vuelvo a caminar Queriendo encontrar alguna señal en el tiempo Hoy vuelvo a soñar O a imaginar alguna señal todo el tiempo El hastío de amoldarnos a los hábitos Que dictamina el juez colectivo de lo válido Me animo a lo lento y perceptivo de mi ánimo Aun cuando lo sensible muere en manos de lo rápido Ya entendí por qué gusto de lo cálido Es que pensar en vos es como acercarse al fuego Ese que hizo cenizas del oráculo Incinerando destinos para escribirlos de nuevo Cataratas en el iris por un casi Catarsis, frases que no pasan por la bilis Es así, aunque te suene a antítesis A veces la crisis está a un paso del oasis El tiempo ya no suma ni resta Solo está orquestando su obra maestra Cada quien desarrolla su papel en esta puesta Dudo que alguna vez la vida haya sido nuestra No molesta, hasta genera alivio Saber que no sé si alguna vez seré yo mismo En esta ciudad se escuchan cantos y delirios Llantos y jolgorios brotan de un cielo de ripio Bah En algún momento tengo que salir No puedo estar viviendo todo el día en mí Buscando las razone' de lo que no es O las explicaciones de lo que no fui En esta maratón que no tiene final La multitud que corre sin saber por qué Buscando algún resquicio para respirar Y transformar la sombra en una luz marfil Hoy vuelvo a caminar Queriendo encontrar alguna señal en el tiempo Hoy vuelvo a soñar O a imaginar alguna señal todo el tiempo |
Morfeus To, čo nás zachraňuje, sa zdá byť tak náhodné Pokojný bozk sa stáva tak cenným Váha duší a ich dychtivé objatie Prepletené medzi sebou na okraji postele Akoby sa mi nič nestalo, sedím si Medzi zoslabnutými pohľadmi, premýšľajúc Vždy o trochu viac než je treba Spomenul som si na tvoju pokožku, moju vernú spovednicu Medzi dymom a ďalším lacným rozjímaním Neskrývam svoje strachy, lebo tie ma len prezradia Priznávam si chyby a tak ma nezabíjajú Nanajvýš používam tento život ako vieru v omyly Cítim prázdno, ako ty pri stmievaní Tvoja postava, tak vzdialená, sa chce rozplynúť Som zauzlený v sne, v ktorom nemôžem bežať Moja bytosť nemôže kričať, nič neutíši môj smäd Pýtaš sa ma: Kam ideš? Prečo utekáš? Lebo aj keď smiem, len tomu dávam väšiu tiaž Pijem z pohára, akoby som na jeho dne našiel pokoj Ale aby som ho našiel, musím si ďalší pohár dať Teraz už neviním rutinu Veď niektoré ťa uchlácholia a iné ti zachránia život Keď som si myslel, že som všetko poznal Prišla si, aby si mi naplnila moje oči záujmom Možno som tak trochu zaťatý a sebec Lebo rozprávam smútok a prežívam šťastie Spolunažívam s prázdnotou a pozývam ju Do domova iných uší, aby sa nerozprávala len so mnou Bah Raz však musím vyjsť von Nemôžem žiť celý deň v sebe Hľadajúc dôvody toho, čo nie je Alebo vysvetlenia toho, čím som nebol V tomto nikdy nekončiacom maratóne Ktorým davy bežia, nevediac ani prečo Hľadajúc nejakú trhlinu, aby dýchali A premenili tieň na žiarivý mramor Dnes opäť kráčam A chcem nájsť nejaký signál času Dnes opäť snívam Alebo si po celý čas znova predstavujem nejaké znamenie Nechuť prispôsobiť sa zvykom Ktoré radí kolektívny súd všeobecnej platnosti Odvážim sa ísť pomaly a vnímam svoju dušu Aj keď to hmatateľné rýchlo zomiera v rukách toho
rýchleho Už som pochopil, prečo mám tak rád to teplé Lebo myslieť na teba je ako priblížiť sa k ohňu Z ktorého popola som si urobil veštbu A spálil osudy, aby som ich napísal znova Vodopády v dúhe pre takmer Katarziu, frázy, ktoré neprejdú žlčou Je to tak, hoci ti to znie protichodne Občas je kríza iba na krok od oázy Čas už nepridáva ani neberie Len si inštruuje svoje majstrovské dielo Každý jeden hrá svoju rolu na tomto mieste Pochybujem o tom, že život bol vôbec niekedy náš Neobťažuje, dokonca spôsobuje úľavu Vedieť, že neviem, či niekedy budem sám sebou V tomto meste počuť spev a šialenstvo Plač a hurhaj kvitnú na zvyškoch neba Bah Raz však musím vyjsť von Nemôžem žiť celý deň v sebe Hľadajúc dôvody toho, čo nie je Alebo vysvetlenia toho, čím som nebol V tomto nikdy nekončiacom maratóne Ktorým davy bežia, nevediac ani prečo Hľadajúc nejakú trhlinu, aby dýchali A premenili tieň na žiarivý mramor Dnes opäť kráčam A chcem nájsť nejaký signál času Dnes opäť snívam Alebo si po celý čas znova predstavujem nejaké znamenie |
|
Morpheus Everything
that saves us seems so random A calm
kiss becomes so valuable The
weight of souls and their excited embrace Tied
together on the edge of the bed As
if nothing happened to me, I stand Among
the exhausted gazes, thinking Always
a litttle more than necessary I remembered
your skin, my faithful confessional Between
the smoke and another cheap reflection I don´t
hide my fears because they only betray me I take
the responsibility for my mistakes and that way, they don´t kill me At
most I se this life like a faith in errors I feel
emptiness, just like you at the dusk Your
shape, so distant, wants to fade I´m
looped in a dream in which I can´t run My
being can´t shout, nothing can quench my thirst You
ask me: Where are you going? Why are you running away? It´s
because since I´m able, I only add to it more weight Drinking
from the glass as if I could find peace at the bottom But
in order to find it, I have to drink one more I don´t
blame routines now anymore Because
some of them soothe you down and others save your life Just
when I tought I knew them all You
came to fill my eyes with curiosity I may
be a little it hardened egoist Because
I talk about sadness and happines is what I live I get
along with emptiness and I invite it To
the place of another ear to not let it talk only with me Bah I have
to get out one day I can´t
be livinng all day long in me Looking
for the reasons of what it´s not Or for the explanation of what I wasn´t In
this never ending marathon The
crowd that runs without knowing why Looking
for some crack to breath And
to transform a shadow into a light of ivory |
Today,
I walk again Wanting
to find some signal in the time Today,
I dream again Or I imagine
some signal all the time Being
bored of fit to the habits That
rules the validation of collective judgment I dare
to go slowly and perceptive to my spirits Even
if the significant dies in the hands of velocity I already
understood why I like the warmth It´s
just thinking of you is like getting closer to fire The one
of which ashes I made an oracle Burning
up the fates in order to write them again Waterfalls
in the iris for an almost Catharsis,
the phrases that can´t pass the through the bile It´s
like this, even if it sounds an anthithesis for you Sometimes,
a crisis is one step away from oasis Time
doesn´t add or take away anymore It only
orchestrates its great work Everybody
carries out his role in this place I doubt
that even for a day, a life has been ours It doesn´t
bother, it ever generates relief To know
that I don´t know if one day, I will be myself In this
city where you can hear singing and wild dreams Crying
and ruckus break out from the rubbish sky Bah I have
to get out one day I can´t
be livinng all day long in me Looking
for the reasons of what it´s not Or for the explanation of what I wasn´t In
this never ending marathon The
crowd that runs without knowing why Looking
for some crack to breath And
to transform a shadow into a light of ivory Today,
I walk again Wanting
to find some signal in the time Today,
I dream again Or
I imagine some signal all the time |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára