Láskavé pripomenutie si- nielen pre tých, ktorí, tak ako Kany García, pracujú v umeleckej branži- že hoci vystúpiť z roztočeného kolotoča je ťažké, občas nie je od veci na chvíľu zastať, porozhliadnuť sa okolo seba a dať si malú pauzu na nádych a výdych...
A kind reminder- not only for those who work, just like Kany García, like an artist of any kind- that although it must be hard to get off the riding carrousel, sometimes it´s not bad to stop for a moment, look around you and give yourself a little break for taking a deep breath...
|
KANY GARCÍA- GARCÍA García abre los ojos Y disfruta del paisaje Andas pensando En lo que viene y se te olvida Donde has llegado y lo cabrón Que ha sido el viaje Te acuerdas En Calle Lydia tu jugando la pelota Siempre sintiéndote algo loca y algo rota La más pequeña de los 3 y la más cuerda Muchos creen que yo la tengo clara Y que sé a dónde voy Y aún en el espejo muchas veces No sé ni quien soy Quiero bajarle a este este tren por un momento, pero no
puedo Y virar a los domingos con mi viejo Que fueron buenos Voy soltando lo que pesa Voy sanando mi cabeza Estoy con quienes me interesa Y tengo en mi esquina a los más bravos aunque sean menos. Uh uh aunque hoy seamos menos, si Tengo miedo de perderme en esta ola de ficción Tengo miedo de morirme en un avión A volverme un artista de cartón A beberme todo el ron Y acabe en redes haciendo Un buen papelón Tengo miedo de que mi familia Ya no llame, porque de seguro Kany está de viaje Tengo miedo de perderla a ella Que se lleve al perro Y no dejen huella. Ay! Y cada día lo
repito, Todos los caminos conducen a Puerto Rico Para la gira donde sea me alojo Para la vida una hamaca en Cabo Rojo. Quiero bajarle a este este tren Por un momento, pero no puedo Y virar a los domingos con mi viejo Que fueron buenos Voy soltando lo que pesa Voy sanando mi cabeza Estoy con quienes me interesa Y tengo en mi esquina a los más bravos aunque sean menos. Uh uh aunque hoy seamos menos. No me importa, no García cierra los ojos Y agradece porque sabes De dónde vienes Pero a veces se te olvida Donde has llegado Y lo cabrón que ha sido el viaje |
García García, otvor oči A vychutnaj si výhľad na krajinu Stále premýšľaš Na to, čo príde a zabúdaš Kam si sa dostala a ako k*revsky ťažká Bola cesta Spomínaš si Ako si sa hrala s loptou v Calle Lydia Vždy si sa cítila trochu šialená a trochu zlomená Najmenšia z troch súrodencov a tá najrozumnejšia Mnohí si myslia, že v tom mám jasno A že viem, kam idem A predsa pri pohľade do zrkadla Ani neviem, kto som Chcem aspoň na chvíľu vystúpiť, vystúpiť z tohto vlaku,
ale nemôžem A obrátiť sa k nedeliam so svojim otcom Ktoré stáli za to Púšťam to, čo je mi bremenom Liečim si hlavu Som s tými, ktorí ma zaujímajú A mám vo svojom kúte tých najodvážnejších, hoci ich
je menej Uh uh, hoci je nás dnes menej, hej Mám strach, že sa stratím v tejto vlne výmyslov Bojím sa, že zomriem v lietadle Že sa zo mňa stane umelec slabého odvaru Že vypijem celý rum A skončím na sieťach S poriadnym škandálom Mám strach, že moja rodina Mi už nezavolá, lebo veď Kany Je určite na cestách Mám strach, že ju stratím Že zmizne do pekla A neostane po nej ani stopy Hej! A opakujem to každý deň. Všetky cesty vedú do Portorika Nech sa na turné ubytujem kdekoľvek Prežijem aj v húpacej sieti v Cabo Rojo Chcem aspoň na chvíľu vystúpiť Vystúpiť z tohto vlaku, ale nemôžem A obrátiť sa k nedeliam so svojim otcom Ktoré stáli za to Púšťam to, čo je mi bremenom Liečim si hlavu Som s tými, ktorí ma zaujímajú A mám vo svojom kúte tých najodvážnejších, hoci ich
je menej Uh uh, hoci je nás dnes menej Je mi to jedno, hej García, zavri oči A ďakuj, lebo vieš Odkiaľ pochádzaš Ale občas zabúdaš Kam až si sa dostala A to, aká brutálne ťažká to bola cesta |
|
García García,
open your eyes And
enjoy the view of the countryside You
still think About
what´s about to come and you forget How
far you´ve come and how hard That
journey was You
remember How
you were playing the ball in Calle Lydia Always
feeling yourself a little bit crazy and a little bit broken The
youngest of three siblings and the most sensible Many
people think that I have everything clear And
that I know where I´m heading And
then I look often in the mirror And
I don´t even konow who I am I want
to get off this train, this train for a moment, but I can´t And
turn to the Sundays with my Dad Because
they were great I´m
letting go what´s burden for me I´m
healing my head And
I have in my corner the bravest although they are less Uh
uh although there are less of us, yes |
I´m
afraid of getting lost in this wave of fiction I´m
afraid of dying in the plane To
become a paper, weak artist To
drink the whole bottle of rum And
to end in the social media In
a big scandal I´m
afraid that my family Won´t
call me anymore because for sure Kany
is travelling again I´m
afraid of losing myself To
be taken to hell And
there won´t be a trace of her left. Hey!
And I repeat it everyday. All
the ways lead to Puerto Rico No
matter where I´m staying during my tour For
a life in a hammock in Cabo Rojo I want to get off this train This train for a moment, but I can´t And turn to the Sundays with my Dad Because they were great I´m letting go what´s burden for me I´m healing my head And I have in my corner the bravest although they are
less Uh uh although there are less of us, yes I don´t
care, no García,
close your eyes And
be grateful because you know From
where you come But
sometimes you forget How
far you have come And
how hard the journey was |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára